Okolo Banskej Štiavnice žiaden sovietsky vojak

Spravil som si tri hodinky radosti. Vytratil som sa po keškách. Tentokrát naokolo bližšie cez Banskú Štiavnicu. A že bolo ausgerechnet 21. augusta, tak ma potešilo, že na široko na ďaleko žiaden bolševický vojenský nok.

Kešiek bolo nakoniec 13. Samé obyčajné škatule. No na skutočne fajnových miestach. A to som tam ešte niekoľko vynechal. Zas nabudúce, to zoberiem zo Zvolena do Levíc naokolo skratkou.

Začal som pri vodnej nádrži Pustý hrad, ktorá je, ako inak v Štiavnických vrchoch, pekne uprostred úbočia. Je to vlastne rybník plný kaprov. Vraj, písali to na tabuli.

V Sklených Tepliciach som už loviť bol, no ostala mi jedna krátka multina s jednou zastávkou. Pri prameni treba mrknúť na teplotu prameňa a maximálnu odporúčanú dennú dávku. Dosadiť čísla do vzorca a súradnice boli na svete. Okoštoval som ho, je hnusný.

Nasledovala zastávka pri Belianskom tajchu. Obloha sa v ňom krásne zrkadlila. Na hrádzi asi 8 slniacich sa a na brehu 10 rybárov. Krásne tam bolo. Tak pomaly, pohodovo.

Z hlavnej cesty dve odbočky  pre bodíky. Jeden za kaplnku v Jergistôlni a druhý za minitajchýček Michalstolnansky. Vyhniansky pivovar má pri ňom sklad.

Nasledoval rýchly prejazd Banskou Štiavnicou. Aj som chcel v nej poloviť viac, no už sa mi míňal čas, aby som stihol doraziť na sľúbené stretnutie. Tak som zobral len dve. Aj tak som všudezdejší a Štiavnicu poznám. Teda hlavne ten stred. Pohľad na ručičky na radnici ma vždy rozveselí.

Pri prejazde smerom na Štiavnické Bane som sa konečne dozvedel, ako sa tá podivná brána volá. Vraj Piarská a bolo to za bodík.

Nikdy som nebol pri Klingeri, tak som odbočil na Hornú Roveň. Vyšplhal geovozidlo až ku krížu nad Klingerom. Obhliadol som to tam a už sa teším, ako si odtiaľ pôjdem dakedy nabudúce pre  erthku a pár tradičiek na najstaršom náučnom chodníku v Európe.

Po návrate na hlavnú cestu som si konečne odfotil portál do bane – Štôlňa Klinger kratka. A hor sa na hor. Nesklamali, je tam roveň, že aj futbalové ihrisko pomestili. Aj so živou kosačkou. Podľa mapy by mala byť tá dedina prejazdná. Nebola, otáčal som sa.

V Štiavnických Baniach  je to s keškami skromnejšie, vzal som len jednu čo bola skoro pri ceste pod zvoničkou. Pozdravili sme sa s jej ownerom a frčal som dolu.

Po ceste ešte drive-inka pri Bohunickom mlyne a chcel som odloviť aj drive-in kešku pri jednom super starom moste. No hint bol “viď spoiler” no a to je tak akurát na šľaktrafenie v teréne, kde nefunguje poriadne mobilné pripojenie. Tak som si obzrel most, fakt sa oplatilo a bez bodíka frčal ďalej.

Trinásť úlovkov, tri hodinky fajnového šoférovania po krásnom kraji. Aj nejaké fotky boli. A to ma teší asi najviac.

 

Zdieľajte obsah s priateľmi: