Naša loajalita k európskym krajinám je našou jedinou šancou na prežitie v podobe demokratickej občianskej spoločnosti. Áno, za našu lojalitu môžeme hovno dostať, tak ako sme hovno dostali v roju 1938 v Mníchove. Ale aspoň sme to skúsili. Nie kvôli sebe, ale kvôli našim deťom a kvôli pohľadu do zrkadla.
Aj dnes, jediné, čo 5 miliónovej demokratickej krajine na pomedzí západného a východného bloku ostáva, je mať za sebou silného a odstrašujúceho partnera.
Náš premiér v atmosfére marca 2014 povedal:
Otázka: Boli by ste na to, aby sme vypovedali vojnnu štátu, ktorý napadol iný členský štát Severoatlantickej alinacie.
R. Fico: Slovenská republika má svoje záväzky vrámci týchto medzinárodných štruktúr a pokiaľ ide o situáciu na ktorú sa teraz pýtate, nemyslím si, že toto je cesta ako riešiť vojenské konflikty.
Už dnes nie je doba, kedy by sa štáty mali pridávať k nejakému inému štátu, ktorý bol napríklad napadnutý v rámci Severoatlantickej aliancie. Rieši sa to úplne inak. Je tu jediný inštitút, jeden jediný mechanizmus, ktorý umožňuje použitie vojenskej sily. A to je Bezpečnostná rada OSN.
Ak Bezpečnostná rada OSN v mene zachovania mieru, poriadku rozhodne o vyslaní vojenskej sily, tak vtedy sa dohodne medzinárodné spoločenstvo, že ako vznikne tá vojenská sila, ako sa použije v rámci danej krajiny. Čiže táto situácia je dnes nemožná alebo nereálna, pretože postupy sú dnes nastavené úplne inak.
Zdroj: TA3 – Rozhodujúci duel kandidátov. (v čase 44:39)
Toto spochybnenie priorít, keď vo vzťahu k Rusku je pre más ako prvé v poradí NATO a až potom OSN, sa môže poľahky ukázať ako prvý krok k Sovietskemu zväzu.
Len dobre poučený Ruskom, alebo len veľmi naivný si môže myslieť, že naša samostatnosť, naša demokracia je len a len v našich rukách. Tak ako v roku 1989 Michail Gorbačov rozhodol, že Nežná revolúcia môže byť, tak rovnako dnes môže Obama či Putin povedať, že Slovenská autonómna ruská republika môže byť. Viete si predstaviť tú demnokraciu pod dozorom Ruska?
Jediná šanca, ako mať demokratickú a občiansku spoločnosť západného typu je byť v spoločnosti západných krajín.
Pre debilkov upozorňuje, že Bezpečnostná rada OSN má 5 stálych členov – Čína, Veľká Británia, Francúzsko, USA a Rusko. Každý jeden stály člen má právo veta. Viete si predstaviť, že v prípade, že Rusko vznesie územné či akékoľvek iné nároky voči Slovensku, že to isté Rusko v Bezpečnostnej rade OSN prijme rezolúciu, povoľujúcu modrým prilbám brániť východnú hranicu Slovenska proti Rusku?
Len veľmi dobre a tým správnym svetonázorom poučený môže povedať, že vo vzťahu s Ruskom má Bezpečnostná rada OSN nejakú možnosť čokoľvek riešiť.
Ale opakujem sa, veď už na začiatku kampane druhého kola ako prvé som napísal: Budeme potrebovať prozápoadného vrchného veliteľa slovenskej armády.
Čoho sa bojíme? Že naši vojaci budú musieť ukázať svoju vycvičenosť niekde 20 kilometrov od Viľňusu? Že synovia našich susedov z ulice môžu umrieť pri bránení členského štátu NATO tisíce kilometrov od domoviny? Sú to dobrovoľne profesionálny vojaci. Vybrali si toto životné poslanie ako svoju profesiu so všetkými rizikami.
Čoho sa bojíme? Že ako odplatu, že naši vojaci bránia Rigu, otvorí Rusko front aj pri Mukačeve? Nalejme si čistej pepsikoly, ak to neurobíme, tak sme sa rovno upísali Rusku a spravili zo seba ruský satelit.
Opýtam sa vás priamo bez okolkov: Kam by ste z ekonomických dôvodov dnes emigrovali? Na západ, alebo na východ?
No, čo si odpoviete?