Po daždi
Veľké dáta
A už zase programujem, analyzujem, slovom, hrám sa s dátami. Fááák veľkými dátami.
Môj fúzatý triedny by mal so mňa radosť. Podľa neho som sa na farmácii len zahadzoval so smradom a mal som byť mat-fyzák.
Tak sa teraz matfyzácky zahadzujem s analytikov farmaceutických dát. Veľkých dáta, fakt obrovských dát.
Keď som v roku 2002-3 dával dohromady prvý jednotný číselník lekárenskej siete, mal som pocit, že je to fakt veľa dát a kopa roboty.
Keď dnes, v roku 2018 hľadím na koniec niektorých databázových tabuliek, stará moja práca je ako modelová železnica vedľa Double-stack rail transport.
A najviac ma pobavilo, keď som narazil na svoj rukopis v položkách spracovávaných dáta. Česká republika fakt frčí na mojich číselníkoch.
A veď to len tak, aby reč nestála na tomto osobnom blogu.
Rýdza nenávisť
Nenávidím komáre. K tomuto hmyzu pociťujem skutočne jedinú rýdzu emóciu. Čistú absolútnu nefalšovanú a ničím nekontaminovanú nenávisť.
S úprimnou a čistou radosťou sa človek stretáva mnohokrát za život, za rok, za mesiac a tí šťastnejší aj za deň. Poľahky ju vycítite. Ale nenávisť? Vždycky sa k nej primieša tu kus súcitu, tu kus výsmechu, tu kus irónie a hentam kus škodoradosti. Čistú ničím nekontaminovanú nenávisť naozaj málokedy zažijete.
Áno, som nekontrolovaný optimista a verím v to, že človek je nasmerovaný ku konaniu dobra, k láske k blížnemu, k úsmevu, k radosti zo života. Automaticky nasmerovaný, teda či chceme alebo nie, je dobro v našej prirodzenosti kovanej stovkami tisíc rokov fylogenetického vývoja nášho vzťahu s okolitým svetom. Veď aj ten cestný pirát chce hlavne živý a zdravý dôjsť do cieľa svojej cesty.
Dokonca niektorí sú tak silné osobnosti, že každé jedno objavenie sa nenávisti v ich osobných pocitoch je vždy v menšine so spoločne sa objavujúcou inou emóciou.
Ja a komáre v tom máme totálne jasno. Oni si žijú a v zmysle genetickej výbavy sa ich samičky živia krvou. Ja ich rýdzo nenávidím.
