Evanjelium podľa Lukáša, 2. kapitola

Narodenie Ježišovo

1 V tých dňoch vyšiel rozkaz od cisára Augusta popísať celý svet. 2 Tento prvý popis bol vtedy, keď sýrskym vladárom bol Kyrenios. 3 Išli preto všetci, aby sa dali zapísať, každý do svojho mesta. 4 Vybral sa teda aj Jozef z Galiley z mesta Nazareta do Judska do mesta Dávidovho, ktoré sa volá Betlehem, pretože bol z domu a z rodu Dávidovho, 5 aby sa dal zapísať so svojou snúbenicou Máriou, ktorá bola v po žehnanom stave. 6 Keď tam boli, naplnili sa dni, aby porodila.

7 I porodila svojho prvorodeného syna, obvinula Ho plienkami a uložila v jasliach, lebo v nocľahárni
pre nich nebolo miesto. 8 A boli v tom kraji pastieri, ktorí nocovali na poli a strážili si v noci stádo. 9 A hľa, anjel Pánov postavil sa vedľa nich a sláva Pánova ich osvietila. I báli sa bázňou veľkou. 10 Ale anjel im povedal: Nebojte sa, veď zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude všetkému ľudu, 11 lebo narodil sa vám dnes v meste Dávidovom Spasiteľ, ktorý je Kristus Pán. 12 A toto vám bude znamením: nájdete nemluvniatko, obvinuté plienkami, ležať v jasliach.
13 A hneď s anjelom sa zjavilo množstvo rytierstva nebeského, ktorí chválili Boha a volali:

14 Sláva na výsostiach Bohu a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle!

15 Keď anjeli odišli od nich do neba, povedali si pastieri: Poďme až do Betlehema a pozrime sa, čo sa to stalo, čo nám oznámil Pán. 16 Poponáhľali sa teda a našli Máriu a Jozefa i nemluvniatko uložené v jasliach. 17 Keď to videli, vyrozprávali, čo im bolo povedané o dieťatku. 18 A všetci, ktorí to počuli, divili sa tomu, čo im pastieri hovorili. 19 Ale Mária zachovala si toto všetko a premýšľala o tom v srdci. 20 Potom sa pastieri vrátili, oslavujúc a chváliac Boha za všetko, čo počuli a videli, ako im bolo povedané.

Počúvajte! Ty prvý!

Vo filmoch to býva taký ten romantický moment, keď k sebe prídu on a ona a načnú v jeden moment obaja tú svoju vetu. Veľmi rýchlo sami seba utnú, lebo keď rozprávajú, nepočujú toho druhého.

Nasleduje moment ticha, kedy vyhodnocujú čo to počuli a zas v jeden moment to skúsia znovu. A zas nepočujú cez svoj hlas toho druhého.

Keďže je to ten romantický moment, tak na tretí raz obaja unizóno povedia. „Ty prvý!“

Je prvá adventná nedeľa a ja každoročne píšem svoj prianie pre vás. A figu drevnú! Pre seba si to píšem v láskavej nádeji, že keď to, čo píšem ja, vás chytí za srdce a bude pobehovať po vašej mozgovni, tak z toho budeme mať osoh všetci. Aj vy aj ja.

Po rokoch je to s mojím adventným príhovorom naopak. Z dnešného môjho príhovoru budem mať osoh hlavne ja.

Keď si vezmete k srdcu moje posolstvo tohtoročného adventného príhovoru, tak sa budem konečne môcť spokojne vyrozrávať. Lebo posolstvo je: Počúvajme sa viac navzájom!

Keď moje deti postupne dospievali a tým myslím tak od 12-13 roku svojich životov, tak jedinou cestou ako im niečo prikázať, bola cesta požiadať ich, aby počúvali, čo im hovorím. Nemalo už zmysel rozkazovať, prikazovať, nakazovať. Už mali dosť osobných skúseností, aby mohli začať hodnotiť príkazy cez svoju vlastnú, rodiacu sa, osobnosť. A tak som ich občas, lebo veď niekedy bolo treba prikázať v záujme zachovania života, tak občas len požiadal, aby si ma vypočuli.

Vypočuť, len tak potichu, bez prerušovania. Aby som mal možnosť odovzdať svoju myšlienku v súvislostiach. A kto ma pozná, vie, že moje súvislosti bývajú fakt košaté.

Priatelia, naozaj to funguje, len tak si vypočuť niekoho v súvislostiach a dať potom šancu tichu na zamyslenie sa. Nič to nestojí, leda ak tak trochu vášho času vášho života. Áno, je to mena najvzácnejšia, takže vždy je dobré zvážiť, či vôbec chceme diskutovať. Ale keď áno, tak čo takto chvíľu počúvať?

Advent je odpočiatku kresťanských vekov a dobré jazyky tvrdia, že aj pred tým to tak bolo, časom prípravy na radosť z narodenia. Časom prípravy, stíšenia, očakávania, radosti a tešenia sa na dobrú vec.

Tak vám prajem 4 týždne trénovania stíšenia sa a počúvania toho všetkého naokolo. Možno započujeme niečo pekné, čo nám naši priatelia okolo nás chcú povedať. Možno sa do toho ticha zrazu obaja rozhovoríte v jeden moment. Veď viete, taký ten romantický moment… Taká tá láska medzi nami.

Jak je to s nehodovostí na měřených úsecích D1? Kamery žádný přínos nemají, potvrzuje to i studie MDČR – Autobible.cz

Přínos v oblasti financí je ovšem neoddiskutovatelný. Zde dva příklady:Obecní úřad Velké Meziříčí (podle informací idnes.cz): 2018Příjmy z měření na D1: 55 000 000 KčObecní úřad Vlašim (podle informací idnes.cz): 2017Příjmy z měření na D1: více než 25 000 000 Kč

Měření v opravovaných úsecích žádný velký význam v oblasti bezpečnosti nemá. Neodpovídají tomu ani počty nehod a v konečném důsledku to nedokazuje ani studie, se kterou aktuálně operuje ministerstvo dopravy.

Source: Jak je to s nehodovostí na měřených úsecích D1? Kamery žádný přínos nemají, potvrzuje to i studie MDČR – Autobible.cz

Ešte to raz skúste, s tým dedom a šému sa nedohľadáte

Som bol na kongrese. Na konci bolo treba preorganizovať stoličky v prednom rade. Tak som vzal jednu, položil na druha, veď viete, také tie stohovateľné, kongresové, i zohnem sa, aby som ich preniesol.

„Počkajte, vezmem to.“, pristúpil na drzovku ku mne mladíček.

Ale veď hej, šedivý som ako deduško Večerníček, ako sa bola bývala bola raz vyjadrila moja tímlíderka, veď viete ktorá.

Ale ja to mám geneticky! Fakt, onehdá som dával dohromady Pilnikov zo širokého okolia do nášho rodokmeňa a šedivejúcich pánov po 25. tam mám haba-fúru. Pobavilo ma, keď som zistil, že moja mama vlastne na takých letí. S jedným z našich Pilnikov vraj aj chvíľu chodila a potom si vzala iného z inej vetvy nášho rodokmeňa (spoločný predok v piatej generácii, samozrejme kováčsky pomocník). Vtedy samozrejme netušiac.

Minule ma jedno anencefalické embrio (technicky nemožné, ale dá sa) v jednom trolovacom vlák, fakt som si dobre zatroloval ako dávno nie, aj na šikmú plochu s prespleskom došlo, tak toto onuo anencefalické zabilo, že „…daj si už pohov dedo“.

Takže priatelia: Ešte budete napochytre hľadať môj šém, keď vás budem po kostole naháňať. Ja vám dám seniora, holoto!

Do rytmu vám hrá:

Proč má týden právě sedm dnů? A kde se vzala jména jednotlivých dnů? | 100+1 zahraniční zajímavost

Kupříkladu staří Egypťané a Číňané po staletí počítali týdny po deseti dnech – koneckonců, dobře k tomu sloužily prsty na rukou. Sedmidenní cyklus Sumerů však nakonec ve světě převládl: Postupně jej převzali Babyloňané, Řekové, Římané, Evropané i Američané.

Source: Proč má týden právě sedm dnů? A kde se vzala jména jednotlivých dnů? | 100+1 zahraniční zajímavost

Rekordná Tesla Model S najazdila 900 000 km a strávila 1 rok + 1 mesiac na nabíjačke.

Spomínaných 900 000 km sa podarilo Gemmingenovi dosiahnuť 14. júla. A to na Tesle Model S P85, teda „zadokolke“ s extra výkonom (verzia „Performance“) a 85 kWh batériou. Ide pritom o jedno z najstarších vozidiel v tejto verzii.

Rekordná Tesla Model S najazdila 900 000 km. Čo ďalšie modely?

Tak poďme počítať:

Dojazd na jedno nabitie je 426 km.
Nabitie 85 kW batérie trvá v domácej trojzázovej hodinu na každých 100km, teda cca 4,5 hodiny. V prípade supernabíjačky je to 20 minút na 1/2 kapacity. Teda 20 minút na 213 km.

Opočítajme 10km dojazdu ako železnú rezervu. Takže je to 20 minút na 203 km dojazdu. respektíve 4,5 hodiny na 416 km dojazdu.

900 000 km / 203 km = 4434 nabíjaní do 50%. To je 4434 * 20 min= 88680 minút = 1478 hodín = 61,5 dní nabíjania na dojazd 213 kilometrov.

V prípade nabíjania doma z trojfázovej zásuvky je to 900 000 /416 =2164 nabíjaní. To je 2164*4,5 hodiny=9738 hodín= 405,8 dní = 1 rok+1 mesiac a 9 dní.

Auto stálo 1 rok 1 mesiac a 9 dní na mieste, bez možnosti použitia, pripojené káblom.

Uvádza sa, že sa jednalo o najstarší kus daného modelu. Model Tesla S P85 bol vyrábaný od roku 2012 do roku 2014 a tých 900 000 km dosiahol v lete 2019. Teda za cca 7 rokov prevádzky.

Za 7 rokov prevádzky bolo auto 15,5% času nepoužiteľné. Akoby v servise. A k tomu iste bolo aj v servise. Minimálne keď menili komplet sadu batérii. Takže sa dostávame k 17%.

Moje dízlové nemecké auto bolo za 7 rokov v servise dohromady 7×5 dní=35 dní. To je nepoužiteľnosť na úrovni 1,4%

Urodil sa komentár

Naozaj nerozumiem, prečo mi pod mojim statusom rozpávate vaše príbehy. Iste sú podnetné, zaujímavé, no s obsahom môjho statusu na mojom internetovom priestore nemá nič spoločné. Domáhať sa potom pozornosti z vás potom už len dorobí obraz deprivanta v chápaní písaného textu. Nevzdelaného deprivanta, otravnú existenciu v každej diskusii.

Slovami klasika: Dráždění blbců bosou nohou aneb Pětadvacatero argumentačních podpásovek, Bohu budiž žalováno! (Ti, co přečtou maximálně 350 slov v jednom článku, by neměli pokračovat.)

Varoval som vás!

Komentáre nie sú chat. Ani telefonát ani SMSkový výmena. Dokonca, komentáre nie sú ani samostatný umelecký útvar venovaný slnečným škvrnám.

Komentáre sú na komentovanie obsahu statusu, článku, udalosti, pod ktorou sa nachádzajú.

Ako súvisí váš komentár s obsahom statusu? Nijako. Aký má zmysel? Žiadny.

Status bol o: „Prezidentka. Všade celý deň sama.“

Ďalej som rozšíril opis môjho pozorovania o môj osobný subjektívny pohľad na samého seba – mňa v takejto situácii: „Ja si neviem predstaviť, že by pri mne nestála moja milovaná manželka. Bolo by mi iste smutno.“

A to bolo všetko čo som napísal. Čo som chcel svetu povedať. Ani som nezaujal postoj k rodinnému stavu prezidentky.

  1. Ani som nehodnotil vývoj počtu sobášov na Slovensku.
  2. Ani som nehodnotil schopnosť či neschopnosť Zuzany Č. vyberať si životných partnerov.
  3. Ani som nepísal o osamelosti v živote.
  4. Ani som nepísal o pánovi Pokornom.
  5. Ani som nepísal o kratšom veku dožitia mužov či žien.
  6. Ani som nenapísal, že osamelé ženy sú slabé ženy.
  7. Ani som nepísal o tom, že osamelosť ženy zoceľuje.
  8. Ani som nenapísal, že ako single je menejcenná.
  9. Ani som nepísal o Ficovi a jeho frajerkách.
  10. Ani som nenapísal, že jej to vybral osud.
  11. Ani som nerozhodol o nejakej jasnej podobe šťastia.
  12. Ani som nenapísal, že je prezidentkou vďaka tomu, že za ňou stojí nejaký muž.
  13. Ani som nerozoberal fenomén silnej ženy, ktorá odstrašuje mužov.
  14. Ani som nepísal o potrebe ochrany súkromia prezidentky.
  15. Ani som nenapísal, že si za to môže sama.
  16. Ani som nerozoberal protokol, ktorý jej určuje kráčať sama.
  17. Ani som nenapísal, že je verejným rozhodnutím, že musí kráčať sama.
  18. Ani som nenapísal, že mi vadí, že bola všade sama.
  19. Ani som nenapísal, že má manželku.
  20. Ani som nechválil ako to má ošéfované Fico.
  21. Ani som napísal, že kto je single je automaticky smutný.
  22. Ani som nenapísal, že „čo je to za prezidentku, keď nie je poriadny chlap vedľa nej“.
  23. Ani som sa nestaral do pocitov prezidentky.

Iba som opísal fakt, že bola počas ceremónií sama a že ja si neviem predstaviť, že by pri mne nestála moja milovaná manželka. Ak by tam nebola, bolo by mi smutno. Áno, medzi riadkami je tam, že sa s manželkou milujeme.

Ja naozaj nemôžem za to, že vám sa urodila myšlienka o niečom úplne inom.

A teraz poďme na prizmu

Iste, ten status bol založený do nejakého priestoru. Politického. Nemám rád, keď sa nedodržiavajú sľuby, teda keď niekto sľúbi, že „je to otázka niekoľkých dní“ a potom je to 38 dní. Nemám rád prázdne marketingové a propagandistické táraniny nezaložené na pevnom fundamente obsahu, kvality či reality. Preto opakovane kritizujem PS a aj som kritizoval prezidentku, že podľahla príručke svojej strany.

Moja prizma bola založená na atmosfére všetkých fotografii. Modrá chladná farba šiat, 1,5 metra vákua potom odosobnení ochrankári, potom ďalšie 1,5 metra vákua a až potom občania, ktorí tak veľmi chceli byť spolu so svojou prezidentkou.

Roky rokúce amatérsky fotografujem. Všímam si na fotkách kompozíciu, atmosféru. Myslím, že som si nejaký cit pre výtvarnú stránku ofotgrafie už vypracoval. Hádam aj atmošku dokážem občas do fotky vraziť a keď atmosféru v cudzích fotkách vidím, cítim ju priam hmatateľne.

A vaša prizma?

Takto by sme sa mohli dohadovať aj pol roka, čo bolo za tým ďalej. Nevypovedané, čo sa do statusu nezmestilo, lebo 160 znakov.

Minule po obvinení, že som neuviedol viac rôznych príkladov, že môj vybraný príklad bol manipulatívna hnusota, som sa úplne nevynne opýtal: A to som mal odcitovať celú Wikipédiu? Lebo toto je presne ten problém prizmy. Nepodarí sa vám ju nadefinovať presne a vyčerpávajúco. Nikdy.

Vždy sa nájde nejaký objaviteľský idiot, ktorý kráčajúc náhodne okolo, objaví tú jednu konkrétnu chýbajúcu prizmu.

Nie, uhoľ pohľadu, kontext, to tá prizma (publikované v roku 2007) , sa naozaj nedá pri písaní statusu do verejného priestoru internetu brať na zreteľ. Nikdy sa potom nedohodneme. Každý si bude vykladať rovnaké slová úplne v inom význame. Veď kontext bol predsa jasný!

Hovno s makom a kukuricou bol jasný. Nič zo žiadneho kontextu v slovách statusu napísané nebolo. Iste, domyslieť si môžete hocičo.

Ja naozaj nemôžem, že sa vám urodila myšlienka. Je to vaše dobré právo. Ak si domyslíte k textu svoj vlastný príbeh, už to nie je komentár k veci. Už je to váš príbeh.

Ja naozaj nerozumiem, prečo mi pod mojim statusom rozpávate vaše príbehy. Iste sú podnetné, zaujímavé, no s obsahom môjho statusu na mojom internetovom priestore nemá nič spoločné. Domáhať sa potom pozornosti z vás potom už len dorobí obraz deprivanta v chápaní písaného textu. Nevzdelaného deprivanta, otravnú existenciu v každej diskusii.

Viac štúdijného materiálu: Trvale udržitelná kráva Dráždění blbců bosou nohou aneb Pětadvacatero argumentačních podpásovek, Bohu budiž žalováno! (Ti, co přečtou maximálně 350 slov v jednom článku, by neměli pokračovat.)