Evanjelium podľa Lukáša, 2. kapitola

Napísané , autor:

Narodenie Ježišovo

1 V tých dňoch vyšiel rozkaz od cisára Augusta popísať celý svet. 2 Tento prvý popis bol vtedy, keď sýrskym vladárom bol Kyrenios. 3 Išli preto všetci, aby sa dali zapísať, každý do svojho mesta. 4 Vybral sa teda aj Jozef z Galiley z mesta Nazareta do Judska do mesta Dávidovho, ktoré sa volá Betlehem, pretože bol z domu a z rodu Dávidovho, 5 aby sa dal zapísať so svojou snúbenicou Máriou, ktorá bola v po žehnanom stave. 6 Keď tam boli, naplnili sa dni, aby porodila.

7 I porodila svojho prvorodeného syna, obvinula Ho plienkami a uložila v jasliach, lebo v nocľahárni
pre nich nebolo miesto. 8 A boli v tom kraji pastieri, ktorí nocovali na poli a strážili si v noci stádo. 9 A hľa, anjel Pánov postavil sa vedľa nich a sláva Pánova ich osvietila. I báli sa bázňou veľkou. 10 Ale anjel im povedal: Nebojte sa, veď zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude všetkému ľudu, 11 lebo narodil sa vám dnes v meste Dávidovom Spasiteľ, ktorý je Kristus Pán. 12 A toto vám bude znamením: nájdete nemluvniatko, obvinuté plienkami, ležať v jasliach.
13 A hneď s anjelom sa zjavilo množstvo rytierstva nebeského, ktorí chválili Boha a volali:

14 Sláva na výsostiach Bohu a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle!

15 Keď anjeli odišli od nich do neba, povedali si pastieri: Poďme až do Betlehema a pozrime sa, čo sa to stalo, čo nám oznámil Pán. 16 Poponáhľali sa teda a našli Máriu a Jozefa i nemluvniatko uložené v jasliach. 17 Keď to videli, vyrozprávali, čo im bolo povedané o dieťatku. 18 A všetci, ktorí to počuli, divili sa tomu, čo im pastieri hovorili. 19 Ale Mária zachovala si toto všetko a premýšľala o tom v srdci. 20 Potom sa pastieri vrátili, oslavujúc a chváliac Boha za všetko, čo počuli a videli, ako im bolo povedané.

PRP: Rozkážte si ajťákom, veď to platíte

Napísané , autor:

Keď lekár povie, že venuje 15 minút pacientovi a potom k tomu 45 minút vypisuje papiere, automaticky musí nasledovať otázka: „Požadoval lepšie SW riešenie?“

A sme doma. Podnikatelia v zdravotníctve, áno, mám na mysli ambulantných lekárov, nenakupujú špičkový SW.

Už 10 mesiacov po zavedení eReceptov do plnej prevádzky sa zas objavujú chyby spôsobené neaktualizovaním databáz liekov v ambulantných SW.

Je to stále dookola. Preto moja rada na tento piatok znie:

Rozkážte si ajťákom, veď to platíte

A nie je to len v oblasti zdravotníctva. Keď by sme to vzali do dôsledkov, tie debilné štátne služby, keď nosíme lajstrá z úradu do úradu, aj tam je to o tejto rade.

V obchode a za vlastné peniaze sme schopní aj 3x reklamovať, kým nedostaneme očakávanú kvalitu. Hodiny vyberáme, porovnávame parametre výrobkov od rôznych výrobcov.

A keď si máme rozkázať lepšiu ergonómiu v SW riešeniach, tak čušíme. Trikrát sa to reštartuje, poradie políčok je v rozpore s obvyklou  praxou. Musíme sa 1000x za deň triafať do ikonky veľkosti 3×3 milimetre. A čušíme.

Lebo môžem, lebo viem

Napísané , autor:

Pamätám si, ako som stával v Mlynskej doline na začiatočnej zastávke linky číslo 39 na tom jednom špeciálnom mieste. Keď a pohol Ikarus a pristavil pri chodníku, zastali mi dvere priamo pred nosom. Rezko som vybehol po strmých vysokých schodoch a uvelebil sa vo štvorke, stiahol klobúk do čela a schoval ruky pod pazuchy. Čakalo ma skoro trištvrtehodina jazdy na farmaceutickú fakultu.

Vybehol som, lebo môžem. Vždy som sedel, lebo viem ako na to. Pre seba.

Po škole som veľmi dobre vedel ako sa dajú ľudia otráviť na 183 spôsobov. Tak ako? Aj môžem, lebo my lekárnici máme kľúče od skrinky s jedmi. Aj viem, lebo nás lekárnikov to 5 rokov učia.

Dnes mám možnosť ovplyvňovať… No proste kadečo. Môžem aj viem ako.

Každý jeden z vás, čo tam teraz do tých monitorov čučíte niečo môžete, lebo viete ako na to.

Pred dvomi tisíc rokmi plus mínus nejaké tie drobné tiež jeden srandista mohol. Mohol kadečo a urobil tak málo. Ešte aj za to liečenie sa hanbil. Veď to bolo pre neho len taká maličkosť, tak prečo toľké caviky okolo toho.

Ak mu ja niečo vyčítam, tak to, že mohol poriadne dokorán otvoriť Pandorinu skrinku.

Je tu zas prvá adventná nedeľa. Príprava na radosť. Na spoločnú radosť, že sa to zas a znova stane. Radosť, že môžeme, lebo vieme ako na to, ako sa potešiť z toho, že my sme tí vyvolení. My vieme. A tak môžeme byť viac ako ostatní.

Ups, naozaj to takto chcel? Naozaj je našou úlohou byť sami pre seba? Ja naozaj neviem. Len sa tak zamýšľam.

Tak ako vy, dostal som slobodnú vôľu. Môžem to, čo viem, použiť pre svoje blaho. Alebo môžem so znalosťou zvykov šoféra Ikarusu vybehnúť strednými dverami, vyjsť v ústrety neznámej pani, pomôcť jej silou svojich paží po predných schodoch a veľkosťou svojej postavy zahradiť pre ňu voľný priechod k sedadlu.

Môžem, lebo viem.

Iste, je skvelé môcť. Je skvelé vedieť. Päť rokov som sa na fakulte snažil, aby som mohol nastúpiť do najbohatšieho priemyslu na svete – priemyslu s liekmi. Keď sme s kolegami z ročníka pár mesiacov pred promóciami sedeli ako vrabce na streche átriákov, strašne sme sa tešili, že už toto obdobie materiálnej chudoby končí.

Vedeli sme a táto vedomosť nám otvárala brány k mnohému, čo budeme môcť.

Dostali sme vedomosti, aby sme mohli pomáhať pri liečení. Aj seba, aj iných. Dostali sme slobodnú vôľu a ostalo len na nás, či budeme otravovať, alebo liečiť.

On to onehdá nerobil pre seba. Robil to pre ostatných. Tak skúsme. Sú tu 4 týždne nachystané v prítmí pred slnovratom, pouvažovať, či by sa trošičku nedalo aj pre niekoho iného. Napríklad čisto sebecky pre manželku alebo pre svoje vlastné deti. Oni sa potešia vrátia mi to svojou láskou.

A lásku iných, tú ja rád prijímam.

Veď keď môžeme, prečo by sme aspoň neskúsili. Nie pre seba, nie pre mňa. Skúsiť pre niekoho. Veď keď viete, prečo to nevyužiť, že?

Tak ako už mnohokrát v ostatných rokoch, prejem vám pekný premýšľavý advent.

Kvôli obedu dve hodiny po východe slnka nik neumrie, tak si ten letný čas majte

Napísané , autor:

Vďaka posunu na letný čas vstávame so sliepkami, aby sme stihli prísť z práce dlho pred západom slnka. Akurát sa tomu hovorí 9:00. A to znie politicky dobre. Dokonca, no že mi jazyk neodpadne, znie to progresívne (5, 6, 7, 8, 9 je rozhodne progres).

Ak by ste mali dosiahnuť rovnaký efekt pri nastavení vedecky správneho SEČ, museli by ste vstávať so sliepkami. Akurát by to bolo o 5:00. A to znie ako od stachanovcov, priam spiatočnícky (9, 8, 7, 6, 5 je rozhodne úpadok)

A čo si, vy slepice a kohúti, myslíte, že vekslovanie čísiel po ciferníku hore dolu nejako tých 10-16 hodín slnečného svitu na 48 rovnobežke natiahne?!? Riť Paľovu!

Je samozrejme úplne jedno, kedy sa tých 8 pracovných hodín začne. Či bude na hodinách 6:00 alebo 10:00.  Stačí, aby to bolo hlavne počas brieždenia.

Ako hovorieval Ford: „Ak chcete Ford-T, môžete chcieť akúkoľvek farbu, keď bude čierna.“

Možno ten trvalo letný čas bude mať nakoniec aj nejaké to dobré poučenie. Napríklad, že  „progresívna“ nálepka za každú cenu je hovadina a že „priama demokracia“ je fašistické zlo. Napríklad, že keď už vrážame toľké peniaze do vedy a výskumu, tak by sme si vedcov aspoň mohli vypočuť, kým prevezmeme zodpovednosť za dôsledky vlastného rozhodnutia. Lebo práve takto funguje liberál a demokrat – počúva názory a berie za svoju slobodnú voľbu aj zodpovednosť.

Tak si majte obed nie keď je slnko najvyššie, ale hodinku-dve po východe slnka.

Tak to tentokrát nechám pokojne v rukách progresívnych ružolícich nadšených.

To my lekárnici robievame. Stojac opodiaľ sledujeme a keď nejde o život, pokojne vás necháme prinajhoršom si nabiť mandibulu. Aspoň nám potom s drôtom v hube nebudete držkovať do vecí, kde o život naozaj ide.

 

 

Nekonečná dilema Československa roku 2018

Napísané , autor:

Je 30.10.2018 na Slovensku jednorázový štátny sviatok. Veď Martinská deklarácia vole. A je tu zas dilema.

Som rodený Slovák. Dokonca aj plastovú kartičku mám s dvojkrížom. Sedím v Prahe. S humorom hovorievam, že žijem rozkročený nad riekou Moravou. Pokračovanie si iste domyslíte.

Tak ako? Mám voľno? Nemám voľno?

Mám od minulého týždňa rozpracované tri analýzy. Jedna je pre klienta v ČR. Druhá je pre klienta v SR. A tretia pre EU projekt.

Pracujem? Mám voľno?

A do toho teraz prišla dilema s nastavením hodín.

Vedecky správne a logické je nastaviť na trvalo SEČ. Tak, aby bolo o 12:00 slnko na oblohe najvyššie. Keď chcete mať po práci ešte 6-7 hodín slnečného svitu, tak skončite pracovať o 12:00 Jáj, to by ste museli začať pracovať o 4:00 či s astronomickým brieždením.

Politicky správne a logické by bolo nastaviť natrvalo SEČ+1 hodina. Ak nie aj +2 hodiny. Nie populisticky, ale prísne politicky v zmysle –  vec verejná. Verejný priestor využívame hlavne popoludní. Tak by bolo vhodné mu dopriať aj dlhší „večerný“ slnečný svit.

To sú dilemy narodeného v Československu a aj 26 rokov po jeho aktuálnom 3. (4. 5. vyberte si podľa pocitu) zániku žijúcom v Československu. Nikdy to nebolo jednoduché tu žiť a ani dnes nie je.

Ale stále je to nič oproti dilemám, ktoré môžu trápiť takého rodákov z Mukačeva či Chrustu pracujúcich kade-tade po Česku či Slovensku.

Pri takýchto úvahách si spomeniem na môjho nebohého deda – Košičana. Narodil sa za c.a k. v roku 1898. Celý život prežil v Košiciach a južnom okolí. Žil tak v 5 štátoch a do svojej smrti v roku 1996 zažil 7 štátnych zriadení. Niektorí by napočítali aj 6 či sedem štátov a pokojne aj 10 štátnych zriadení. V Košiciach.

Nebudem do komplikovať tým, že to bol telom a hlavne dušou eisenboňák a teda logicky fanúšik Lokomotívy. Takže si pri sprievodcovaní na Košicko-Bohumínskej trati iste zažil na tomto území aj ďalších 5-6 štátov a systémov.

Československo naozaj nikdy nebolo jednoduché miesto na život. Naozaj nie je dôvod predpokladať, že to bude v budúcnosti inak. Prajme si do ďalšej storočnice, aby nás trápili len otázky, či si máme dopriať voľno aj v mene Česka aj v mene Slovenska aj v mene EU.

Veru, aj EU administratíva má ohlásené oficiálne Public Holiday. Napríklad už 1.11.

A veď len spolužitie od nás chcel

Napísané , autor:

Také jednoduché sa to zdalo: Milujte a množte sa!

A potom sme dostali slobodnú vôľu. Právom slobodného človeka je robiť si čo len podľa vlastného uváženia chce, aj sprostosti. No veď to: Podľa vlastného uváženia.

Ako hovorí jedno Murphiho pravidlo: Ak urobíte niečo tak, aby to mohli používať aj hlupáci, tak to budú používať len hlupáci.

Pôvodne to naozaj vyzeralo ako dobrý nápad. Vždy sa to pôvodne zdalo ako dobrý nápad. A zas to dopadlo ako vždy.

No je len a len v našich silách, aby to dopadlo, ako sami chceme.

Je to tak, priatelia, zas som vysával, zas som pri tom počúval do sluchátok Horkýže a zas mi popri tom behali po mozgovni čo sa mojim dendritom len zachcelo. Zvyšovanie entropie je drina. Hlavne na mozog.