O Facebooku sa hovorieva, že každý ho má iný. A každý ho máme taký, akých tam máme f-priateľov. Toto pozorovanie môžem potvrdiť aj pri pozorovaní svojho f-priateľského kvóra.
A nie je to nič neobvyklé. Pri skoro pol miliarde celoplanetárnych užívateľov sa musia uplatniť pravidlá všeobecného internetu aj vo walled garden akou sociálne siete tvrdia že sú. Internet je veľký, furt tam niečo dávajú. Aby sme sa ubránili pred zahltením, postupne si vytvoríme svoj malý piesoček. Okruh stránok, okruh blogov, okruh služieb, okruh známych. Každý máme ten svoj internet. A verím tomu, že mnoho s týchto internetov je si navzájom paralelných.
Graf paralelných internetov
V tejto súvislosti by ma zaujímal jeden špeciálny graf. Graf, ktorý by spájal ľudí s konkrétnymi webovými stránkami. Rôzne nástroje ako napríklad tlačítko Like od Facebooku poskytuje dosť dobré zdrojové dáta.
Roky sa o niečo podobné snažia rôzne počítadlá návštevnosti. Viete niečo také, čo by rozhádzalo obyvateľov daného jazykového internetového priestoru nie podľa geo-lokality, ale podľa ich príslušnosti=návštevnosti jednotlivých serverov. A išiel by hlbšie a rozvrstvil by tak celý internet práve na rôzne paralelné svety.
Niečo podobné isto poznajú správcovia služieb ako vybralismesi, ktorí odhaľujú klikacie mafie.
Smutné paralelné diskusie
Celé o paralelných internetoch je dobre vidieť na diskusiách. Ak vynecháme servre, ktoré navštevuje každý (sme.sk, 404zoznam.sk a pár ďalších) diskusný priestor je väčšinou obmedzený na úzky okruh stálych návštevníkov. A možno ani vynechávať najväčších nemusíme.
V prípade Faceboku to môžete dotiahnuť do dokonalej paralelnosti. Využime vlastnosť Facebooku ako hostinugu zadarmo a pre každého. Ak si k sebe zalinkujete článok napríklad zo sme.sk, vznikne absolútne nezávislý diskusný priestor od toho, ktorý vznikne v ďalších 180 prípadoch, kedy si rovnaký článok zalinkujú k sebe ďalší internetisti. Dobre je to vidieť, ak máte medzi f-priateľmi nadšencov opačných politických strán.
Akokoľvek sa to môže zdať pozitívne, je to v skutočnosti smutné. Vznikne totiž ubíjajúcich 180 vzájomne sa podporujúcich chválospevov. Nenastane skutočná konfrontácia inakosti. Veď koho máme v f-priateľoch. Len tých, s ktorými sme si padli do noty. Len málo je nás takých, ktorý naopak vyhľadávame a cielene sa zaujímame aj o to, ako si niekto môže myslieť niečo, čo sami považujeme za podivné.
Inakosť je obohacujúca a paralelnosť internetu ju robí nedostupnou. Aby ju človek pomaly s lupou hľadal.
Pocit, že ak sme si s f-priateľmi padli do noty, tak zrejme budú mať aj rovnaké politické názory, môže byť silno mylný. Prišiel som na to teraz ako kandidát na poslanca, keď som očakával podporu mojich priateľov.
Tych si predsa zivotnymi rozhodnutiami profilujes. Takze to plati.
Na rozdiel od pikiho si nemyslim, ze je nevyhnutne zle, ak si s priatelmi = kludne na Facebooku = padneme do noty. Je to prirodzene konanie. Nie je to ani vynimocnost internetu ci Facebooku.
V skutocnosti sa fyzicky obklopujes ludmi, s ktorymi dokazes „interagovat“ – cize nie vo vsetkom sa zhodnes ale stacilo by ta hodit do situacie, ktora ta vytrhne z podvedomeho riadenia toho, kde si, co robis. Poznaju to asi vsetci, co boli na vojenskej sluzbe 🙂