Pasca matematiky základoškoláka

Riešenie príkladov zo základnej školy je pre absolventa stredoškolskej matematiky jednoduché. Ale len do momentu, keď vám vezmú zlomky, sústavy rovníc o dvoch neznámych a perla príde, keď neviete vzorec na výpočet koreňov kvadratickej rovnice.

Ono, nejde o to, že vy to neviete. Ide o to, že to dieťa to nevie a vy sa musíte uspokojiť s jeho matematickým aparátom. Prípadne, že to nemá čo vedieť, aby sa neprezradilo, kto riešil domácu úlohu.

Apropo zlomky a násobenie mínus jednotkou, to sú veci, ktoré by mali učiť od začiatku druhého stupňa. A poctivo, žiadne podvody s „… mení sa na opačné“. Fakt by to zjednodušilo mnoho vecí.

A to ani nehovorím o tom, že fyzika by mala trvať na využívaní známeho matematického aparátu. Je smutné, keď príde decko s poznámkami, v ktorých sú tri rôzne tvary vzťahu rýchlosti, dráhy a času len preto, že im zabudli povedať, že je to len obyčajná úprava výrazov z pre pol roka. Ach jo!

Definície z fyziky, ktoré obsahujú len špeciálne prípady a na ten najrozšírenejší sa akosi zabudlo, tak to si necháme na budúce.

4 komentáre pri “Pasca matematiky základoškoláka

  1. Učitelia nespolupracjú a často o to ani nemajú záujem. Veď napríklad Veronika učí informatiku, jej kolega by sa mal držať presne podľa toho, na čo sa robili nové osnovy. Lenže priložením ňou odučeného a ním odučeného sa neprekrýva ani jedno učivo. Potom spoj takú triedu dohromady v daný moment a skús ich plošne vyskúšať.

    Ak chýba spolupráca medzi informatikmi, ako to potom vyzerá v medzipredmetových záležitostiach?

  2. Živo si pamätám na taký problém zo svojho života… V 6. triede, kedy sme začínali s fyzikou nám učiteľ dal dokonca len základný vzorec a ostatné sme si mali odovodiť! (samozrejme, nemali sme dostatočný matematický aparát, tak písomka dopadla veľmi zle…)

    Pre fyzikálne vzťahy (aspoň pre jednoduchšie) sa dá využiť veľmi prefíkaná trojuholníková metóda.. Nakreslíte si trojuholní, napríklad pre rýchlosť:

    s
    —–
    v t

    (dúfam, že sa zachovajú medzery a/alebo to bude aspoň trochu čitateľné)

    Keď chcete vypočítať s, tak si ho zakryjete a zostane vám v*t, pre v je to zase s/t, pre t je to s/v… Je to jednoduché a vysoko použiteľné.. Z čias základy si pamätám, že poslednú vnútornú stranu obalu som mal popísanú takýmito trojuholníkmi a v prípade potreby som si otvoril tú stránku a použil to.

    Sú to také malé hacky základoškolskej fyziky 😉

  3. Yio, toto by bolo Ok, keby tú rýchlosť preberali pred rokom. Ale v prvom polroku sa morili s číselnými výrazmi a za nimi nasledovali prvé úpravy jednoduchých rovníc. Prehadzovanie z jednej strany na druhú má decko zmáknuté…

    Určite sa nedá zaobísť bez rôznych „hackov“, ale občas je to zbytočné. A ak sa veci medzipredmetovo zladia, tak by ich bolo treba ešte menej.

    Akokoľvek, týmto sa zaoberá celé veda (pedagogiky) a toto sú len moje laické názory vyplývajúce z pozorovania dvoch kusov pokusného školáka.

    Pritom to medzipredmetové prináša zábavu do matematiky a fyziky.

    Napríklad som jej bol zadal: Akou rýchlosťou ide autobus do školy? To bolo celé. Čas pozná, lebo cestuje, vzdialenosť odčítala z mapy, lebo sa to pred 3 mesiacmi učili (mierky a tak)… Musela si previesť jednotky…

    A ďalší: Takéto dva autobusy sa rozbehnú chrbtom od seba. Kedy do seba narazia? Musela zo zemepisu vedieť obvod zeme… Prepočítať to na dni a mesiace… Potom sme to ešte rozvíjali, prosto zábava na štvrť hodiny.

    A to sme ešte pred bránami chémie.

  4. fajn post… tak trochu som sa vrátil v spomienkach na základnú školu… 🙂 aj tak si myslím, že zatiaľ je to v pohode, kým majú decká dobré základy, horšie to je, keď matematické základy nie sú dobré a príde na všelijaké integrály a derivácie… všakže… 🙂

Komentáre sú uzavreté.