Screenshot starého webu (4M)
Pretože je víkend, zverejňujem niekoľko starších až prastarších článkov, ktoré som publikoval v prvej verzii blogu. Jedným z dôvodov je aj ten, že chcem tieto články preniesť do nového systému, aby som mohol staré a nezáplatované CMS vypnúť. Tiež si myslím, že mnoho mojich súčasných čitateľov tieto články nečítalo a bola by škoda, keby zapadli do zabudnutia. Tento článok vyšiel dňa 24. 02. 2004 (vtedy 355 x prečítané)
Prišiel som domov. Ako obvykle som sa opýtal nenávidenú vetu všetkých školákov. Dobre si pamätám, že som tú vetu nenávidel aj ja. „Čo bolo nové v škole?“ Zaznelo z mojich úst a sám som si aj odpovedal: „Nič!“ Martinka trochu oneskorene odpovedala: „Nič!!!“ Nelenil som a pokračoval som v spovedi mojej prvorodenej, nech si nemyslí, že sa z toho len tak vyšmykne. Ja som sa z toho tiež nikdy nevyšmykol. Hovorím: „Dones šlabikár, či čo to teraz v tej prvej triede máte“ Martinka poslušne doniesla požadovanú učebnicu, otvoril som ju náhodne a skoro som spadol zo stoličky. Toto tam bolo:
Válím koule sem a tam
na velikou malou dám.
A ke kouli nos.
sedne si tam kos
Nič? Nič to s vami nespravilo? Nevadí! Navodíme atmosféru.
Je večer, vaša partnerka sa zvodne pohupuje po vašom okolí, vaše mužstvo sa tiež voľne pohupuje. Tiež po okolí. Pomaly sa vám vkráda do mysle perzekučná básnička:
Válím koule sem a tam
na velikou malou dám.
A ke kouli nos.
sedne si tam kos
A máte krásneho snehuliaka.
