Za 14 rokov účasti v internetových diskusiách som zažil skutočne kompletnú plejádu argumentačných faulov. Akurát jeden mi chýbal do zbierky. Písomné reakcie negramotných.
Nie že reakcie takých čo nevedia chápať písaný text. Ale skutočne negramotných. Nie že reakcie takých, čo ani článok nečítali, ale urobil sa im názor. Ale oba tieto argumentačné fauly dohromady v jednej vete.
Názorná ukážka:
Ja: „Tento status má zelený podklad.“
On: „Nesmieš uverejňovať modré statusy.“
Priznám sa, že na niečo podobné naozaj nemám schopnosť zareagovať. Leda ak vetou „Negramotní ma nemôžu uraziť.“
Naskytá sa tu ešte možnosť použiť moje obligátne, ktoré používam v prípade totálneho odklonu od témy, teda v prípade, keď komentujúci buď nečítal a komentuje, alebo nechápe čo prečítal a komentuje. Vtedy reagujem slovami: „Áno, v Amerike bijú černochov, na slnku sú škvrny, tak sa teda vráťme k téme článku.“
Ale tu sme dohromady. Aj to nečítal a súčasne, to čo prečítal, nedokáže pochopiť.
Ešte mi napadá, že by mohlo ísť o úplne obyčajný zlý úmysel. Že komentujúci veľmi dobre vie, čo a prečo píše vzhľadom na svoje budúce kroky. Že ide o klasickú palebnú prípravu v zmysle pravidiel propagandy.
Som síce lekárnik – teda viem o vás svoje – ale aj optimista. Naozaj sa mi nechce veriť v zákernosť a zlé úmysly. Takže berte moje „Negramotní ma nemôžu uraziť.“, vlastne ako láskavosť optimistu vo mne.
