Podnetné premiestňovanie telesnej schránky

(Zo série Talianská dovolenka.) Mám rád cestovanie. Cestovanie v zmysle premiestňovania sa z miesta na miesto. Ideálna je cyklistika na ťažko, keď si veziete na nosiči všetko potrebné a nevraciate sa kde ste už boli. Aj prejdete dosť veľký kus za deň aj máte kontakt s krajinou a životom okolo. Pre tohtoročnú dovolenku som zvolil autoprepravu. Vzdialenosti boli naplánované veľké, decká ešte nemajú tú správnu kondíciu a manželka túžila po väčšom pohodlí. Mne zas expedičné auto poskytovalo možnosť podnetného premiestňovania sa.

Podnetné premiestňovanie – aj cesta bola cieľom

Cestovanie je oslobodzujúce pre myseľ. Mozog sa chvíľu nemusí starať o telesnú schránku a môže sa viac venovať abstraktnému mysleniu. Počas presunov medzi jednotlivými zastávkami mi to umožnilo prebrať si v tichosti a osamotení plány na život. Rozpracovať pár úvah a v duchu šachu na slepo ich spracované uložiť do zákutí pamäte. Manželka by mala možno k ostatnej vete výhrady. No ono je to tak, že tie spracované úvahy sa  veru nestratia a vynoria. Je pravda, že viac neplánovanejšie ako keby boli zaznamenané na papier, ale uznajte: Volant v jednej ruke, radiaca páka v druhej a tretiu na pero a papier nám zatiaľ prioperovať nevedia, že Zafode (viac v časti o cestovaní s deťmi).

Rakúsko-taliansko-švajčiarske pomedzie

Rakúsko-taliansko-švajčiarske pomedzie

Cestovanie umožňuje kochať sa krajnou a pozorovať veci v kontexte. Veľmi som sa tešil na prejazd cez rakúske a švajčiarske Alpy. Už príjazd od Mníchova do Ga-Pa bol impozantným začiatkom. Na konci diaľnice bola obligátna nemecká stau a tak bolo viac času si vychutnať pohľad na hory vyrastené rovno z rovinatej krajiny. Prvýkrát zaznelo, že tu by sa mi páčilo žiť. Navyše do Mníchova je to tak polhodinka. Teda teoretická, keďže stau.

Cestovali sme začiatkom augusta, kedy Nemcom poväčšine začínajú prázdniny. Kolóny ohlasované v rozhlase nemali jedinej chybičky na svojej dokonalosti. Parametre ako 30km stau neboli zriedkavosťou v úplne iných smeroch ako sme cestovali my, na obchvate Mníchova pomalá a plynulá premávka umožňovala bezproblémové navigovanie spleťou diaľničných križovatiek a od Plzne až po Ga-Pa naším smerom jedna jediná cca 3km. Ako píšem, bez chybičky, ideálna stau.

Preteky do vrchu pred a metro za Janovom

Kochal som sa aj druhý deň, príjazd k moru do Janova je parádnym šoférskym zážitkom. Ak si chcete vyskúšať preteky do vrchu na vlastné ruky a nohy, odporúčam práve diaľnicu A7/E62 z Milána do Janova. Smer do Janova je vedený po povrchu z kopca do údolia a do kopca a do údolia a tak dookola, pravdepodobne v trase pôvodnej starej cesty.  Predbiehanie kamiónov na plný plyn s podradením do zákruty na dvojprúdovke bez krajníc má svoje adrenalínové čaro. Smer z Janova do Milána bolo vidieť len občas, je trasovaný inokade a priamejšie tunelmi a mostami.

Mosty a tunely sme si užili podvečer priamo v Janove a hlavne tretí deň, pri zachádzke do Monaka. Tunel, most, tunel, tunel, tunel, most, tunel, tunel, veľký most, tunel to je diaľnica A10/E80 z Janova do Francúzka popri pobreží. Teda skôr ponad s skrz pobrežie. Vrámci diferenciácie zážitkov pre decká sme túto cestu nazvali metro. Uvažoval som, že by bolo zaujímavé zistiť pozadie financovania tejto stavby. Neviem si totiž predstaviť, že by niekto dokázal obhájiť drahší projekt diaľnice ako bol tento. Ak je tam 10% cesty mimo tunelov a mostov, tak to je smelý odhad.

Pôvodný zámer bol, že do Monaka pôjdeme ráno diaľnicou a naspäť do kempu po pobreží. Nuž, poobede sme sa tak aj kúsok za francúzsko-talianske hranice vracali.  Po prehliadke Oceánografického múzea a jácht v prístave Monte Carla (šoférovať tunelom a zákrutou, kde svištia monoposty  F1 človeka rozvybruje) bola na pláne zastávka na poobedné kúpanie v azúrovom mori. No večer to už po pobrežnej Via Aurelia nešlo. Sanremo zapchaté, ako turistické príručky o večernom živote kážu, ma prinútili vybehnúť naspäť hore na diaľnicu. Inak by sme tou pobrežnou cestou išli dodnes ako starí Rimania.

Slovensko má more 8 hodín za humnami

V ďalších dňoch som sa už veľmi popri cestovaní nekochal. Možno trochu pri prejazde vnútrozemím od mora k moru. Z Ríma krížom cez Assisi je to ako jazdiť stredným Slovenskom.Takže vlastne len toto zistenie sa dá považovať za kochací prínos. Naopak, utrieďovanie myšlienok a zážitkov zo starovekého  Ríma a Vatikánu frčalo naplno. Krížom vedie viac menej len bezplatná „modrá“ diaľnica s maximálkou 110km/hod prípadne klasické cesty prvej triedy s označkovanými rýchlostnými limitmi niekde medzi 70-90km/hod. Ideálne na premýšľanie. Teda, hm ideálne, cesty majú dosť nerovné. Nie rozbité, ale také nejaké lavoróvito zvlnené, takže ma často s myšlienok prebralo zhúpnutie, či protestné klepanie tlmičov. Takéto lavórovito chudobné  majú Taliani všetky cesty okrem „zelených“ platených diaľníc.

Za kochaciu spomienku ešte možno stojí návrat z Benátok na Slovensko. Diaľnica (ktorú zaplatíte 3x, viac v časti venovanej EU) je v kuse z Benátok až do Nitry a v duchu predpisov sme boli v Bratislave na hraničnej kontrole (tiež viac v časti venovanej EU) za necelých 8 hodín hrubého času.  Kochanie stredoslovensky hornatým Rakúskom dosť otravovalo spomaľovanie na 110km/hod pred každým tunelom vrátane tých s dĺžkou mostného podjazdu. Ich paranoja z mementa Tauernského tunela dosiahla dokonalosti. Na rozdiel od Talianska, kde sme nevideli ani jeden inteligentný tunel, rakúske na A2/E6 sú také otravne inteligentné všetky.

Faktografia

Za 12 dní sme prešli celkovo 8+2 štátov, najazdili sme 3445km, kochal som sa cca 50hodín a  spálil som cca 240 litrov benzínu.  To všetko bez nehody a technického problému. Jediným šrámom je strata pravej prednej puklice štvrtý deň cesty (zakúpenej v cene 56Kč v akcii) na diaľnici niekde medzi Janovom a Pisou.

Text patrí do série mnohých článkov, ktorých spoločným pozadím je cestovanie do Talianska, po Taliansku a z Talianska. Píšem pozadím, pretože mnohokrát bola tá cesta len možnosťou (a dnes už môžem prezradiť, že aj zámienkou) ako zažiť, vyskúšať, spraviť niektoré veci ( v tom najvšeobecnejšom zmysle slova vec). Táto séria nemá nejakú chronológiu, no ak veľmi chcete navrhujem vám pokračovať…

Bodlér písal o dnešnom mestskom turizme

1 komentár pri “Podnetné premiestňovanie telesnej schránky

  1. Potešil ma popis tých trás, všetky som prejazdil nedávno, niektoré úseky v opačnom smere. V Alpách medzi Ga-Pa, Innsbruckom, Fussenom, Mníchov, Plzeň K. Vary. Tiež St Tropez Janov, Venezia, Aj Rím, až na Sicíliu.. Tentokrát sa to veľmi dobre čítalo, príjemné pripomenutie 🙂

Komentáre sú uzavreté.