Politickí bafuňári mečiarizmu verzus politickí nadšenci

Možno bol Galko politicky trochu divoch, možno mal prehnané predstavy o tom, ako s korupciou zatočí, možno bol príliš ambiciózny, možno sa preceňoval. Ktovie? Ale prečo by vždy do ministerských kresiel mali prichádzať iba pragmatici, ktorých jediným zámerom je vydržať v kresle čo najdlhšie?

Poslednú poznámočku vyslovujem ako katolík. A to sa dostaneme kam, keď jedinými nadšencami v slovenskej politike budú liberáli presadzujúci marihuanu a registrované partnerstvá?

Týždeň – iný pohľad na spoločnosť » Odvolanie Galka? Napriek všetkému katastrofa.

Pekne to Palko zhrnul. Vrátane tej poslednej poznámky do vlastných radov.

SaS je práve o tom novom modernom 21. storočí. Preto to nie je voľba menšieho zla, ale nových pozitívnych myšlienok a moderného spravovania vecí verejných. Áno, pravicového a liberálneho spravovania.

Máme tu dnes 5 významných parlamentných strán a len jedna jediná,  jediná má vo svojom vnútri moderných ambicióznych nezasmradnuto uvažujúcich.

Smutné, ale práve pre tie ostatné 4 je to smutné. Palko to evidentne chápe. Budem síce za diablovho advokáta, ale fakt by som si želal moderný SMER. Normálnu ľavicovú stranu s ľavicovými myšlienkami, ktoré sú mi dnes tak cudzie. Je totiž veľmi príjemné sa hádať  s demokratickým charakterným oponentom. Je cťou s ním urobiť kompromis.

Uzavrieť kompromis s bafuňárom zo starej ekonomiky je čistý grc. A niektorí sa v tých sračkách odmietame hrabať. A tak neostáva len pozbierať toľko hlasov, čo to pôjde tam, kde bafuňárov niet.

Po udalostiach tohto týždňa sa nedá nič iné konštatovať, len to, že sme v riti. SDKU, KDH, Most a SMER nám predviedli skutočný mečiarizmu ako vystrihnutý z 90. rokov. (Nie len tie odposluchy, ale napríklad aj rokovanie o rozpočte je ukážkou.) Na vyhrabanie sa z neho potrebujeme trochu viac, ako len 12% hlasov a štvrtinovú pozíciu vo vláde.

Pred pár mesiacmi som na narážku, že tých v SaS nejako moc žeriem odpovedal: “Mne ide o ten ich program. Ten je fajn. Odvodový bonus, výpisy zo zdravotníckych účtov, manažérsky prístup k politike, blogovanie a priama komunikácia, odľahčenosť v obliekaní pri stretnutí s veľvyslancami ;-)…” a čo ja viem čo ešte sa mi na nich páčilo. Dnes je to pre mňa jediná alternatíva už nie len kvôli tomu programu. Ale aj po zhodnotení charakterov.

Áno, až tak hlboko som klesol, že nie len sebecký ekonomický pohľad (odvodový bonus, zdravotnícka reforma) je pre mňa pri výbere dôležitý. Ale aj vízie a charakter nositeľov toho programu. Je to skutočne bieda, keď musím vsádzať na politikov charakter. A nemyslím to vôbec ironicky. Je to pre mňa neprijateľné. Pre mňa politik má byť len a len vykonávateľom mojej volebnej vôle.

Vsádzať na charakter, to je pre mňa neprijateľné riziko. Riziko, že s 99% pravdepodobnosťou budem za idiota po prvom politikovom škandále. Keďže istú pochabosť a nadšenectvo politika považujem za jeho plus, na škandál je poľahky založené.

Hej vy v tých 4 stranách, ak chcete môj hlas, program nestačí. Predveďte nových charakterných ľudí. Z toho programu vám dnes neverím ani nosnú dierku medzi očami. Čo nosnú dierku! Ani len tú blchu na tom chlpe v tej nosnej dierke vám neverím. A keďže máte dnes 75% hlasov v Národnej rade a vám zaviazaní bafuňári ovládajú deň po dni už skoro 90% štátnej moci, tak otvorene hovorím, že sme v riti.

Zdieľajte obsah s priateľmi: