Pozdrav bratom Čechom k Lisabonskej zmluve

S veľkou dávkou uštipačnosti by si mohli teraz Slováci vychutnávať Čechov a pripomenúť im, že podobný duch a nálady vládli v Bratislave a ako to oni „nechápali“. Lebo tak, ako oni nechápali vetu „Aj tak sa o tom rozhoduje v Prahe.“, súčasná Európa nechápe, prečo Česi nechcú odovzdať časť právomocí do Bruselu.

Je to s demokraciou v EU skutočne nahnuté? To závisí od toho, či sa na to pozrieme očami Snemovne národov alebo očami Snemovne ľudu československého Federálneho zhromaždenia. Tá prvá, národná, bola založená na princípe dvoch suverénnych štátotvorných národov. Slováci aj Česi v nej mali po 75 poslancov. Snemovňa ľudu mala 200 poslancov a boli volení na princípe počtu obyvateľov. Aby bol akýkoľvek zákon prijatý, musela ho prijať aj jedna aj druhá komora federálneho parlamentu. V konečnom dôsledku boli počty jednoznačné. Len 75 poslancov Snemovne národov rozhodovalo o štátosprávnom usporiadaní v rokoch 1990-1992.  Ale bolo to 100% zastúpenie národných záujmov. Teda je to oprávnená požiadavka. Demokracia ako vláda väčšiny po hlasovaní je v pohode a vyžíva sa vo svojej neomylnosti.

Ale len do momentu, keď sa ozve občiansky princíp Snemovne ľudu. Ak sa na rozhodnutie  tých 75 poslancov pozrieme pohľadom 200 poslancov zastupujúcich občanov 15 miliónového Československa pocítime zúfalú bezmocnosť. Chudák demokracia, poľutovania hodný princíp 10 miliónovej väčšiny, ktorý dostal pravým hákom do zubov, za ktorý by sa ani Muhamed Alli nehanbil.  O štátoprávnom usporiadaní 15 miliónov ľudí rozhodlo ledva polovičných 5.

Ktorý z princípov chceme zachovať v EU? Ak budeme skutočne objektívni, tak ten ľudový, ktorý je v skutočnosti princípom protektorským? Alebo ten národný, ktorý je v skutočnosti nacionalistickým?

Kto sa odváži povedať, že jeden alebo druhý princíp je lepší?

Pri hľadaní odpovede len naznačím, že by možno a eventuálne bolo dobré sa tiež zamyslieť, či princíp vlastenectva a národnej hrdosti nie sú náhodou mŕtve kone.

Naopak, hľadanie odpovede sa komplikuje procesom prerodu. Od ranného stredoveku, kedy sa utvárali základy európskych štátov, je hlavným princípom, princíp národný. Teraz je tu zrazu útvar, ktorý má byť hlavne pre ľudí, nie pre uspokojovanie národných a vlasteneckých chúťok. Dôsledkom toho je, že na základe doterajšieho národného princípu demokracie prechádzame k princípom demokracie ľudovej. Takže pár miliónov Írov a pár miliónov Čechov rozhoduje o osude zvyšku EU.  Praha ľpie na princípoch Snemovne národov, Brusel (Na pripomenutie: Nami volení poslanci Európskeho parlamentu a Rada EU zložená z ministrov dosadených nami zvolenými poslancami národných parlamentov.) na princípoch Snemovne ľudu. Do toho sa primiešal národný tlak Nemcov a Francúzov, aby dostal priestor princíp ľudový.

Keď sa nám podarí v Európe vyriešiť otázku protektor vs. nacionalizmus, príde konečne tá o ktorú ide hlavne, predovšetkým a v prvom rade:

Ako má riadiť Európa chod tejto planéty?

Oproti Československu je tu totiž v prípade EU jeden drobný rozdiel. Československo v planetárnom kontexte nemá význam. EU je schopná byť jednou z 5-10 krajín rozhodujúcich o osude tejto planéty. A skrz EU aj ktorýkoľvek Čech alebo Slovák.

1 komentár pri “Pozdrav bratom Čechom k Lisabonskej zmluve

  1. EU by malo byť usporiadanie ľudí, nie štátov. Pokiaľ sa tu budeme hrať na Slovensko, Česko, či Írsko, vždy tu budú nezhody. Hrajme sa na európanov, aj keď to možno znie utopisticky, a dokážeme byť útvarom (EU), ktorý dokáže hrať husle v prvej rade tohto sveta.

    Keby sme lipli na jaskynnom usporiadaní, nemali by sme dnešné štáty. Úloha národa, ako tvorcu štátu, je už možno na konci a nechce sa mu dole, no je to prirodzený vývoj. Národ zostane raz tradíciou, folklórom.

Komentáre sú uzavreté.