Je nedeľa podvečer, predvečer Štedrého večera. Pozerám do štatistík svojich stránok a stránok spravovaných projektov a pozerám, že predsa len ktosi surfuje. Tak práve pre teba, zblúdilý nudiaci sa návštevník, vznikol tento článok.
V tých štatistikách vidím skalných. Zásadným spôsobom, teda dvojnásobne sa mi zvýšil počet zhliadnutých stránok na jedného zmysluplného užívateľa. Ľudia evidentne prekalikávajú, prišli na čumendu a evidentne aj čítajú. Prišli so záujmom.
Iná téma, vianočné pozdravy. Papierových sme dostali domov dohromady niekoľko. Na blogu sa prihovoril jeden, e-mailom dvaja. Veľmi príjemné. Práve preto, že ich je len tak trochu. Každý jeden som ocenil. Dokonca aj ten z predchádzajúceho a hádam aj posledného zamestnávateľa. Premkla ma nostalgia, keď som videl vedľa podpisu oranžovo zelené logo, s ktorým som vtedy prišiel. Sú Vianoce, takže nostalgia môže byť.
Medzi vianočnou poštou bol aj kalendár od T-comu. Bolo vo firemnej schránke, tak som najprv pozeral, čo za firma mi to posiela a tam, že Pekná Modrá s.r.o. Voľbu názvu oceňujem 73 bodmi zo 100 možných. Poslanie kalendára T-comom naopak 3 bodmi z 1000 možných. Nie, ja naozaj nechcem, aby ste svoje marketingové peniaze vyhadzovali týmto smerom. Ja chcem zľavu na poplatkoch, nulový paušál, ADSL za výchovných 100 Sk. Ale to sú moje notoricky známe požiadavky na telko firmy.
Pozeral som Harryho Pottera na Markíze. Väzňa z Azkabanu som videl na DVD v anglickej verzii mnohokrát a v českej mnoho mínus 3-krát. Takže naozaj viem, že riaditeľ v originále hovorí: „Vracajte sa po svojich/vašich/vlastných stopách“. V slovenčine je to po „jeho stopách“. Okolo prekladov bolo mnoho humbuku. Viem, že si Česi museli dôrazne zdôvodňovať prekladateľský zásah aj do pomenovaní reálii v príbehoch. A tu, takýto zmätok. Inak korunu týmto prekladateľským kotrmelcom nasadili prekladateľ českej verzie Honu na ponorku, kedy hlavný hrdina sám sebakriticky a skromne (to v originále) označil za dôležitejšieho (to v českom dabingu) ako je ktorýkoľvek člen Zboru náčelníkov štábov.
Filmy, ktoré mám vo svojej digitálnej filmotéke, nerád pozerám v komerčných televíziách, lebo sú prekladané reklamami. Na to človek naozaj nie je zvyknutý, ale manželka čosi kutí v kuchyni, nejakú tú vianočnú ikebanu, či dajaké iné japonské zázraky, tak som sa uchýlil do kútika pred telku. A teda prišlo aj na reklamy. Aj na tohtoročnú verziu pirátskeho pílenia stromčeka, dievčatka, čo už nemusí na nič čakať a … No, a prišlo vyvrcholenie, pointa, ko-, ale no tak, toto je vianočný článok, takže žiadne interupty, ale prišla Kofola. Naozaj sa môžem mýliť, ale túto reklamu si pamätám tak z pred 3-4-5. rokov v súvislosti s nejakým telko operátorom. Akokoľvek, s manželkou, ktorá na moje promptné zavolanie pribehla z kuchyne, sme sa zhodli, že reklama na kofolu to naozaj nebola. Nepamätáte si to náhodou?
Večer bude Spidermann. Už sa teším, ako si doplním svoje rodičovské vedomosti.
Prepáčte, musím končiť, vedľa klávesnice mi pristáli dva zapečené obložené chlebíky. To sú tie výhody manželstva. Nielen to, že keď manželku prikryjete, tak sa na vás vďačne usmeje, ako som bol býval bol, veru už pradávno, napísal.
No ja si pamatam ze to stale bola reklama na kofolu
kamosko, ty touto strankou objektivne zijes dalsi zivot, ten dvojaky zivot veroniky :o)
to ma teda nadych tajomstva, to ti poviem.
a ten „gravatar“ je uplne skvele slovo, zacnem ho pouzivat ako nadavku. „vies kam si ma mozes? do gravataru, ty jeden“