Prvé odporúčanie na predvolebnú otázku pre intelektuálov je: Má váš volebný favorit víziu? Nie riešenia dnešných problémov, ale odpoveď na to, ako chce, aby vyzerali štát, krajina a ľudia o 10-20 rokov.
Volič intelektuál a voliči prinášajúci masu hlasov sú dve rôzne skupiny ľudí. Predvolebný program každej strany musí byť v prvom rade o tých hlasoch. Inak na tie vízie nikdy nedôjde. Preto som už niekoľkokrát upozorňoval na tomto blogu, že hanobiť populizmus vlastného volebného favorita je absurdná chyba intelektuálneho voliča. Intelektuálny volič má byť schopný to politické úsilie o zlepšenie, zabezpečenie práce, života ľudových más pragmaticky akceptovať.
A naopak, strany by mali byť schopné intelektuálneho voliča primerane oslovovať. Teda v tichosti a minimálne.
Druhé odporúčanie na predvolebnú otázku, tentokrát pre vitálnych tridsiatnikov: Ako bude vyzerať podľa vášho favorita sociálny program o 30-40 rokov?
Áno, dnes sa generácia 30+ musí pýtať na vízie sociálneho programu na 30-40 rokov dopredu. Pretože to je pre nás dôležité. Nie ako bude vyzerať štruktúra a výška dávok o 2-5 rokov. Či budú také, alebo onaké, vždy ich zaplatíme my z generácie 30+ a 40+. Horizont 10-20 rokov je stále málo, buď budeme prispievať, alebo budeme mŕtvi nenahraditeľní. Väčšinou budeme stále prispievať. Čoho sa ale nechceme dožiť, to je rozvrat sociálneho, zdravotného a štátneho systému v čase, keď z neho budeme chcieť čerpať. A to je pre nás z generácie 30+ práve o tých 30-40 rokov.
Som 30+ a navyše intelektuál. Pre výber volebného favorita tá najhoršia kombinácia. Ale mohlo by to byť horšie, mohol by som mať volebné právo v Čechách:
Otázka dne není jestli Paroubek vyhraje, ale jestli sestaví jednobarevnou vládu nebo jestli bude muset přizvat komunisty.
Mezitím se politická scéna rozštěpila velmi zvláštně:
Volit ODS z přesvědčení může dnes už jen gauner nebo zoufalec.
Volit ČSSD z přesvědčení může dnes už jen gauner nebo hlupák.
ODS vyklidila veřejný prostor a mlčí i tam, kde by měla být slyšet. Není vidět, není cítit a pochybuju, že vůbec existuje.
V Čechách je rovnako pred voľbami a je to brutálna mizéria. Na Slovensku sa mi zdá, že je to aspoň o jednu konskú dĺžku lepšie. Neveríte? No minimálne tu máme na pravej strane mladých šamanov a krajšie baby.
Pěkné. Já asi budu volit lidovce. Sice s nimi v mnohém nesouhlasím, ale celkem je znám a věřím jim.
To je totiž strašně důležité: Osobně znát politika. Ne jako někoho, kdo na vás kouká z televize. Ale jako člověka, kterého znáte deset let, potkáváte jej, bavíte se s ním.
Slovensko je veľmi mladá krajina na to, aby som veril tomu, že strana/strany/koalícia, ktorá tento rok vyhrá voľby tu bude aj o 10-20 alebo nebodaj 30-40 rokov. Skôr by som povedal, že o tých 30 rokov tu konečne budú ľudia nezaťažení socializmom a potom sa bude dať pri voľbách premýšľať aj takto dopredu. Doteraz je to tu stále o tom, že najvyššie preferencie má ten, kto s tými úspešnými a bohatými poriadne zatočí. Podľa posledných prieskumov takto zmýšľa okolo 40% slovákov.
Moja mila sa ma dnes na dlhej ceste autom spytala:
„A to ma zmysel volit podla volebnych programov?
Ved ti, co su vo vlade, svoj volebny program i tak nedodrziavaju, robia si, co chcu.
Ti, co su v opozicii, i tak volebny program nemozu presadzovat, lebo na to nemaju moc.
A ti, co sa do parlamentu nedostanu, to su uz uplni zufalci.“
Na co je vlastne dobry volebny program? (Myslim realne, nie odpoved z knizky.)