Uvažujem nad jednotlivými stupňami medzi človekom a gorilou. Len tak a dosť abstraktne.
Charakter je málo na udržanie človečenstva v nás. Vraj až 74% ľudí sa správa konformne a 33% vždy pláva s davom. Asi by som si to mal niekde overiť. Je to veľmi zásadná sociologická vedomosť. Ak sú tie čísla pravdivé, tak mnoho bezcharakterností je vo svojej podstate nezavinených. A heslo, kto neokráda štát, okráda svoju rodinu je vlastne správnym opisom reality.
Okrem charakteru potrebuje človek primerané pohodlie. Ale čo je to primerané? A čo je to to pohodlie? Je to rodinný dom? Auto alebo dve autá v garáži? Mobil, iPhone, GPS-ka, laptop, desktop, hlasovo ovládané závesy, teplý záchod?
Zásadnú úlohu v kvantifikácii primeraného pohodlia hrá susedova koza. Teda okolie. Nastavenie strednej vrstvy. Okolitých priemerných podmienok. Hm, čo je to okolitých? Je to dedina, kraj, región, mesto, kontinent?
Onehdá som zachytil fatálnu otázku? Prečo pracujete? Čo vás núti každý deň vstať a pracovať? Vytvárať hodnoty? Vstanete preto, že sa to patrí, alebo preto, aby ste v posteli neobrástli machom a nezapadli prachom? Vo filme Sedem, je zobrazená dokonaná lenivosť.
Ak nám ostáva len 26% populácie u ktorej môžeme počítať s dostatočne silným sebavedomím, nie je to žiadna sranda postaviť štát, tak ako ho doteraz nepoznáme. Ale je tu istá nádej. Veď po naozaj demokratických voľbách s úspechom vládne 16 percentná väčšina.
Prebytková spoločnosť… Vraj kapitalizmus je charakterizovaný nadhodnotou. Ako skoro päťročný kapitalista to môžem potvrdiť. Akonáhle vznikal v spoločnosti prebytok, začne delenie.
Čo sa stane, ak postavíme prebytkový rozpočet? Čo s tou nadhodnotou? Kam s ňou? Komu ju solidárne dať? Majú o nej rozhodovať tí 74 percentní, čo sa pridajú v rozhodovaní k tým 33 percentným, ktorých si dopredu pripravil nejaký vodca? Tomu hovorím typické slobodné demokratické rozhodnutie. Ach jo!
Ak je to s tými 74 percentami konformných pravda, sme v gorilej riti. Leda že by…
Leda že by sme boli tým vodcom a tých 74% konformných sa pridalo k nám charakterným. Ale boli by sme ešte charakterní? Veď viete, to s tým záludným primeraným pohodlím… A zákernosťou inej teórie. Teórie, ktorá hovorí, že gorila v spoločnosti charakterných vždy vyhráva.
Pod čiarou: Nie je dôležité, čo je konkrétna pravda. Stačí, že je tu skutočnosť. Nie je dôležité, kto to bol. Stačí, že veci nie sú tam, kde boli, aby ste vedeli, že ich niekto vzal.
