Priznania v priamom prenose

Istotárov som ani nemusel vytrhávať z kontextu. Ono to v tom podvedomí proste je. Vitajte v kabarete podľa ministra.

Pomohlo stretnutie premiérov Roberta Fica s Petrom Nečasom a jeho výroky?

„Nie, nemalo to žiadny vplyv. Nezaujímal nás tlak podnikateľských skupín, domácich ani českých.

… Žiadne politické rozhodnutie nepadlo, premiér ma netlačil do žiadnych rozhodnutí.“

Jahnátek: Aj Coca-Cola je slovenský výrobok | Slovensko | ekonomika.sme.sk.

Aha, takže premiéri reprezentovali tie podnikateľské skupiny a on minister sa mu postavil. Vlastnou hlavou.

Ale nie, nebudem to hrotiť hneď na začiatku. Tak popojedem.

Na odlíšenie uskladneného alkoholu ste vytvorili zelenú nálepku. Česi vydali upravené kolky, na ktorých bol aj dátum výroby. Prečo ste nešli touto cestou, ktorá by bola aj estetickejšia?

Neriešili sme nové kolky, lebo colníci majú pripravený nový typ kolkov s čipmi.

Očipovávanie  občanov začína. Alkohol okolkovaný čipom, autá s povinným GSM modulom. Popojedem.

Kedy by mali fungovať nové kolky s čipom, ktoré navrhol minister financií?

„Dozvedel som sa o nich na krízovom štábe, nevedel som o tejto aktivite.

To sa ráno úradníček zobudí a povie si: Dnes by to šlo, dnes je minister na dovolenke a nebude sa nám do toho miešať. Dnes očipujeme kávu, zajtra sa vrhneme na ďalšie drogy. Napríklad cukor. Popojedem.

Obchoduje sa v Česku s pravými, no neevidovanými slovenskými kolkami?

„Na to neviem odpovedať. Ale bude lepšie, ak štát dostane ich výrobu pod kontrolu.“

Vždy je lepšie, keď TO štát kontroluje. Veď čo ak by si občan dovolil robiť TO len tak, neorganizovane. Ani TO nazmar.  Dostaň TO pod kontrolu, posilníš mier! TO pod štátnou kontrolou – záruka svetlejších zajtrajškov. Kto je proti TO, ide proti nám!  Popojedem.

V Česku chcú zakázať aj stánkový predaj tvrdého alkoholu. Uvažujete nad niečím podobným?

„Nechceme celkom zdeformovať podnikateľské prostredie, podnikatelia potrebujú predávať.

Celkom nie, ale trochu zdeformovania nevadí. Popojedem.

Už existuje definícia slovenského výrobku?

„Áno. Zásadné je, že 75 percent vstupov do výrobku musí byť vyrobených alebo dopestovaných, alebo inak získaných na území Slovenskej republiky. Je tam aj výnimka.

To budú ojedinelé prípady, lebo my tu zriaďujeme špeciálny útvar, ktorý to bude kontrolovať.

Potom bude ešte jedno zmäkčenie…

Jedna výnimka, druhá výnimka, tretia výnimka, štvrtá výnimka… Kontrolór jednej výnimky, kontrolór druhej výnimky, kontrolór kontrolóra prvej výnimky a kontrolór kontrolóra druhej výnimky. Kontrolór kontrolujúci kontrolóra kontrolóra výnimky. Súdruhovia, ktorý ešte neboli kontrolórom, nech sa prihlásia u súdruha Žinčicu.

Radosť hľadieť na graf nezamestnanosti padajúci rýchlejšie ako kde-aký Rakúšan. A ak ho bude vytvárať odborník na ceny plynu, matematiku a súčasný minister v jednej osobe, producenti inkontinenčných pomôcok nebudú stíhať vyrábať. Popojedem. Ak ste si teda ešte necvrkli.

A čo výrobky, ktoré sú z vyvezenej slovenskej suroviny a k nám sa vracajú ako hotový výrobok? Napríklad vyvážame jahňacie a dovážame údené šunky.

„Tento problém naozaj existuje. Najmä pri hovädzom mäse. Až 68 percent živej hmotnosti nám odchádza von a v rozpracovanej alebo polorozpracovanej podobe sa nám vracia zase späť. To chceme riešiť cez koncepciu poľnohospodárstva.“

Koncepcia stanová, že výroba budze doma! Aj keby sme presťahovanie tých odborníkov mali dotovať. Sociálnu dávku na to už máme vymyslenú.  Popojedem.

Bude Coca-Cola vyrábaná v Lúke nad Váhom slovenským výrobkom?

„Má slovenskú vodu, podmienku 75 percent vstupov zo Slovenska bude asi spĺňať.“

Čo je zo slovenskej vody, to je slovenské. Hm, hm, ako by sme poslovenčili krájanú mrkvu z Poľska? A čo vzduch v obale? Takých 75 objemových percent pridaného vzduchu pri balení by mohlo stačiť. Popojedem.

Často sa hovorí, že problémom je práve cena, že slovenské výrobky sú drahšie a ľudia sa rozhodujú podľa ceny.

„Je to jeden z názorov. Máme posledný prieskum, ktorý hovoril, že 80 percent ľudí je ochotných priplatiť si, pokiaľ má istotu, že je to kvalitná, čerstvá domáca potravina. No máte zhruba 20 percent občanov, ktorí budú stále preferovať cenu.“

Prečo vyhadzujú hypermarkety toľké peniaze na letákové akcie? To sú hlupáci títo manažéri. Keby sa pozreli do prieskumov, ich nadriadení by im určite zvýšili prémie.

Takže problém zalistovacích poplatkov  vlastne neexistuje. Privátne značky sú teda ekonomická hlúposť.  Preto predajcovia po zhliadnutí toho rozhovoru s nimi spontánne prestanú.  Popojedem.

Stále hovoríte, že nákup potravín v jedálňach je problém. Ako politik viete, že tender sa dá ušiť na konkrétneho dodávateľa podľa osobných preferencií či politickej príslušnosti. A pri jedálňach by ste to mohli využiť pozitívne, dávať férové tendre na kvalitné potraviny. Zákon tomu nebráni. Je naozaj nekvalita v jedálňach problémom legislatívy?

„Musíme si uvedomiť, že o všetkom rozhodujú ľudia. Samozrejme, keď päť percent jedální vie nakupovať slovenské potraviny, mohlo by aj tých 95 percent ostatných. Len to nerobia, lebo majú rôznu skúsenosť. Schopnosť a obratnosť vedúcich jedální je rôzna. Niekto to berie z toho ľahšieho konca, niekto z toho komplikovanejšieho. Tu by mala pomôcť legislatíva a povedať, že keď to neviete tak obratne naformulovať, tak využite tento paragraf.“

Agrorezort podal k novele zákona o verejnom obstarávaní aj návrh, aby sa menšie jedálne úplne vyňali spod pravidiel nákupov.

„Vieme sa toho návrhu vzdať. Keď urobíme výnimku na 30-tisíc eur pre nákupy jedální, väčšina jedální bude ošetrených. Práve jedálne, ktoré už dnes dokážu dobre nakúpiť, sú zvyčajné tie väčšie, kde majú lepšie vyškolených pracovníkov, vedia sa lepšie hýbať v predpisoch.“

Takže len slovenské a kvalitné. A aby sa nám do toho nemotali ceny, oslobodíme jedálne od verejného obstarávania. Ja tomu jeho svetu nejako nerozumiem. V jeho svete 80% ľudí chce hlavne kvalitu a pokojne priplatí. Takže rodičom je úplne jedno či lístok stojí 2€ alebo 8€. Hlavne kvalita a slovenskosť.

A keď decká z chudobných rodín prestanú pri cene 8€ chodiť na obedy? Aha, “Tu by mala pomôcť legislatíva a povedať, že keď to neviete tak obratne naformulovať, tak využite tento paragraf.”  Tým myslí paragraf o povinných obedoch? To určite nie. To bude skôr nejaká dotácia zo štátneho rozpočtu ohlásená pred voľbami ako riešenie vysokej ceny obedov.  A nezabudne sa ani na možnosť znárodnenia, aby kapitalistický prevádzkovatelia jedální  si tieto dotácie nenapchali do svojich vrecák.

Popojedem.

Keď hovoríme, že potravinársky biznis je obrovský, neuškodí mu, keď sa obmedzí práca cez víkendy a  sviatky?

„Je to skôr pohľad morálky, pohľad sociologický, či rodiny majú dosť času, aby ho strávili aj spolu.

A my vás naučíme správne socialisticky, o pardón, sociologicky žiť. Zákon na vás, kresťanov čo nesvätíte nedeľu a chodíte nakupovať. Popojedem.

A ako to vidíte vo vašom rezorte?

„Je to otázka zvyku, veľkú časť života som prežil, keď sa sobotu a nedeľu nepredávalo. Voľakedy bolo bežné, že si susedky chodili požičiavať. Dnes, keď im niečo chýba, pošlú manžela, nech to dokúpi. Možno sa takto susedky znova stretnú.“

Chlapi, keď vás žena pošle nakúpiť, pošlite ju k susedke do špajze. Popojedem.

Á, už je koniec kabaretu.

Ja viem priatelia, určite si hovoríte, že zosmiešniť sa dá každá sprostosť každé vyjadrenie. A kto nič nerobí nič nepokazí a teda ani nebude cieľom zosmiešnenia.

Zdieľať?