Obľúbených miest v byte nie je nikdy dosť. Je nutné ich mať N+1, kde n je počet detí.
Obľúbené sa volajú práve preto, že sa v nich dobre vychutnáva „káva v salóniku“. To sme raz cestovali z Prahy do Košíc v super hráškovom New Beatli (pozdravujem šťastného majiteľa niekam na Ukrajinu – to je irónia, kolegyni toto firemné auto ukradli z pred domu) a niekde v serpentínach na česko-slovenskom pohraničí sme sa dostali v knihe od Lasicovej ženy k časti o podávaní obeda a následného koňaku a kávy. A tá že sa má podávať v salóniku.
Mimochodom, toto je rozdiel medzi mnou a Haileym. On by z predchádzajúceho odtavca vyrobil príbeh na 300 strán. Ja len na 258.
Ale späť k obľúbeným miestam. Keďže sa v nich dobre vychutnáva život a keďže polovičný genetický materiál po meióze sa pri následnej fúzii do zygóty akurát tak pomieša, ale rozhodne nestráca, konkurenčný boj s potomstvom je samozrejmým výsledkom.
Ja sa snažím mať tých obľúbených miest N+2. Deti bolo treba s niekým spolodiť.
Áno, potvrdzujem, káva sa má vychutnať (a človek má pookriať). Na to skutočne potrebujeme minimálne N+1 miest. Ale, čo robiť ak bývam v priestorovo obmedzenom byte? Tu už zrejme pomôžu len pravidlá používania tých miest…
Áno, potvrdzujem, káva sa má vychutnať (a človek má pookriať). Na to skutočne potrebujeme minimálne N+1 miest. Ale, čo robiť ak bývam v priestorovo obmedzenom byte? Tu už zrejme pomôžu len pravidlá používania tých miest…