PRP: Takto si ja multimediálne kraľujem

S periodicitou nemalej vlnovej dĺžky sa opakujú povzdychy nad nešťastím dnešnej modernej multimediálnej domácnosti. Vraj nie sú komfortné riešenia. Ja teda neviem ako vo vašom, ale v mojom vesmíre si už 5-6 rokov s hudbou, obrazom a písmom žijeme komfortne.

Vyžaduje to naplniť dve podmienky:

  • primeraná počítačová gramotnosť na úrovni babička 2.0 (Vedieť čítať/písať a vedieť, že myš má dve tlačítka – ľavé a pravé)
  • stavať si mediacenter na jednoduchých technológiách

Takže ako si ja doma kraľujem?

Všetko mám postavené na protokole klasického ethernetu.

Veľké nábúšené PC (žiaden ušmudlaný laptop) je srdcom mediacentra. K nemu  dva monitory, jeden pracovný 4:3, druhý nástenka/televízor 16:9. Ďalej veža Philips pripojená cez USB ako druhá zvuková karta k tej v PC.

Dôležitá rekapitulácia: 1x PC, 2x monitor, 2x zvuková karta, 2x reproduktory, 1x manažérske kreslo. To je minimum pre pohodlné kraľovanie!

PC je postavené tak, aby bolo maximálne tiché, uložené “za rohom” (zväzok predlžovačiek k monitorom nutný. Beží furt a všetky súčasti sú v sieti. Ak som mimo domácej siete, pripojím sa naň vzdialenou plochou. Bodka, čo viac riešiť?

Všetci v domácnosti sme počítačovo gramotní. Pri počte súborov väčšom ako 20 kusov vždy potrebujete klávesnicu na vyplnenie vyhľadávacieho políčka. Akékoľvek diaľkové ovládanie by som do 10 sekúnd šmaril o stenu. A podobne, displej s rozlíšením aspoň 800×600. Kto raz používal mp3 prehrávač bez displeja na hľadanie skladby, vie o čom hovorím. Prečo sa trápiť, keď môžem komfortne použiť displej veľkosti lodnej plachty a 102 kláves?

Každý jeden stroj čo sa dnes predáva (tablet, telefón, laptop, prehrávač…) má dostatočný výkon, aby si sám vedel prehrať hudobný/filmový súbor, tak prečo krkolomne strémovať odniekiaľ?

Na internetovanie je k dispozícii furt bežiace PC a jeho pracovný monitor 4:3. Beží furt, je uprostred izby, takže internetový svet máme na dosah rovnako ako naši rodičia rádio či televíziu. Nabudúce už kúpim dotykový monitor.

Hudbu mám na disku “k”, filmy na “m” a fotky na “p”, všetko klasické windowsové súborové formáty. Decko na laptope má disky v režime “na čítanie” a po Wifi prehrá všetko.

Hudbu púšťam a spravujem tagy cez Media jukebox 12. Výborná vychytávka je, že keď je zapnutá veža, diaľkovým ovládaním k veži sa dajú posúvať súbory v aplikácii na PC. Do veže zvyknem zapájať aj veľké bezdrôtové sluchátka, takže sa nerušíme pri počúvaní hudby a súčasnom sledovaní filmu. Manželka tak môže bez obmedzenia so sluchátkami pobehovať po kuchyni, kým ja sledujem hokej. Keď nezapnem vežu, automaticky sa zvuk pošle do reproduktorov veľkého monitora.

Ďalšia výborná vychytávka je, že databázu môže mať táto aplikácia na sieťovom disku. Na všetkých mojich strojoch sa pri spustení aplikácie môže používať rovnaká knižnica uložená na sieti vedľa hudobných súborov. To bolo fajn, kým som mal laptop s Windowsami.

Odkedy mám laptom s androidom (Asus Transformer Prime 201) tak pribudol cloud Google play, ktorý sa synchronizuje automaticky s lokálnym diskom. Takže moje androidy (vrátane androidového laptopu) pristupujú primárne ku kópiám hudby v cloude. Sú to len kópie, organizovanosť zabezpečuje sebadisciplína pri vyplňovaní MP3 tagov na lokále. Vďaka tomu je používanie “smart playlistov” pohodlné.

Filmy sledujem na druhom monitore pripojenom k PC (v ktorom je diskové pole). V obslužnom programe ku grafickej karte som si ponastavoval klávesové skratky na presuny okien medzi monitormi a implicitné väzby pri spúšťaní aplikácii na jednotlivých monitoroch. Tomík Cruis v Minotirty report bledne závisťou a návštevám musím pripomenúť, že treba zavrieť ústa. Organizujem a spúšťam v Total Comanderi (adresárová štruktúra) a prehrávam v KLM player.

Zatiaľ som nenarazil na aplikáciu, ktorá by dokázala pracovať s filmovou obdobou mp3 tagov. Keď bude, prejdem na ňu.

Všetky aplikácie pracujúce s filmami sú nakonfigurovaná tak, aby pracovali (čítali a ukladali) do správnych adresárov a v správnej rovnakej štruktúre, takže poriadok v súboroch sa udržuje automaticky.

Nahrávanie a pozeranie TV riešim cez DVB-T internú kartu v PC + ďalší DVB-T tuber v USB dongle a aplikáciu Media portal. Tá dokáže plánovať nahrávanie na pozadí z EDG dát. Takže je to v nej na dve kliknutia, vrátane vychytávok, ako je hromadné nahrávanie seriálov a nahrávanie na pozadí bez spustenej aplikácie. Keďže mám tie tunery dva, tak môžem sledovať aj nahrávať. Navyše samotný veľký monitor má zabudovaný TV tuner. Takže sa už stalo, že som mal pustené 2 programy naraz a tretí sa nahrával. A tá interná karta je aj DVB-S, ale tanier na streche nemám.

Kto sledoval na jednom monitore turnaj PGA tour a tesne vedľa mal otvorený leaderboard na pgatour.com, ten chápe, že dobré mediacentrum nie je len o HW a SW, ale aj o fyzickom umiestnení zobrazovačov.  Zabudnite na obývačkovú stenu našich rodičov.

Fotky organizujem a prehrávam lokálne v Picase + šetriči obrazovky a mám pre ne prísnejšiu zálohovaciu politiku. Vylepšením by bolo, keby bol pracovný displej dotykový. Budúci bude.

Každé ďalšie zariadenie musí byť schopné ethernetového/wifi pripojenia a podporovať čítanie a ukladanie v normálnom súborovom systéme.

Keď tak sledujem vzdychanie okolitých internetistov, stále dôležitejšie vidím stavať  mediacenter na technológiách starých aspoň 5 rokov a málo špecifických protokoloch.  Inak sa alebo zavriete do područia jednej značky, alebo naletíte na štandard, z ktorého si každá značka robí svoj subštandard.

A nezabudnite, že nové technológie vyžadujú aj iný spôsob usporiadania nábytku. Ak chcete mať mediacenter dnešnej doby, nemôžete ho umiestniť do obývačky vašich rodičov. To nikdy nebude fungovať. Videli ste seriál Priatelia? No, tak v takom byte ako mali Rachel a Monikou si multimediálne kraľujem.

Zdieľať?