Počítač v kancelárii je pracovný nástroj sekretárky. Ak ste manažér, vyhoďte ho zo svojej kancelárie. Buď to riadite, alebo to robíte. Sú to nesúmiestne a nesúčasné činnosti.
Dnes je to taká malá skromná rada mojim f-priateľom ministrom a poslancom a predsedom parlamentu. (Hej, je to klasický mimoděk.) Človek je zvyknutý, že si svoju poštu svoje f-konto či Twitter obhospodaruje sám. Ale sú isté hranice. Pokiaľ ostane čisto osobným nástrojom, patrí do osobných rúk. No ak je to nástroj pracovný, patrí do rúk ľuďom, ktorí s ním pracujú a majú to v popise práce.
Preto majú politici na facebooku nárok na verejný profil v podobe F-stránky. Hor sa čo najskôr do neho a čo najskôr si nastavte pravidlá pre jej manažment. Teda, kto z podriadených, koľko a ako ho bude spravovať, prispievať a podobne.
A nie len politici. Dnešná piatková rada patrí každému vysokému, priam najvyššiemu manažérovi. Ak je počítač pracovný nástroj pre výkon úloh vyplývajúcich z pracovného zaradenia, patrí na stôl. Potom nie ste v tej chvíli manažér, ale referent. Ak je to zobrazovací nástroj podkladov na rozhodovanie, patrí na stôl práve a len jeho zobrazovacia časť. Ak je pracovnou náplňou rozhodovanie, nemôže byť nástrojom vytvárania podkladov (princíp nezávislosti). A tak ďalej v tomto duchu.
V tomto duchu je aj čítanie Twitteru a Facebooku len zber podkladov. A zber patrí do rúk referentom. Aj triedenie a aj sumarizácia. Viac vysvetlení v článku Úloha, funkcia, osoba – druhý diel seriálu o skapatých psoch a mŕtvych koňoch
Alebo je to pre Vás zábava? Cha, a to sa zabávate na účet mojich daní namiesto toho, aby ste riadili Slovensko, Európu, Zemeguľu, Vesmír a tak všecko? 😉
Podla pravidla: „len sám to spravim dobre“, samozrejme pocitac na stole mam. Potrebujem vediet, aku reakciu na podnet asistentka zvolila, ci vobec a ako rychlo. Potrebujem vediet, aky nazor ma na nasu spolocnost zakaznicka obec a vobec….! Na veducu poziciu som sa dostal celkom odspodu a nikdy som nechapal managerov, ktorí boli uplne odtrhnuti od reality a vedeli len to (mysleli si, že vedia), co sa rozhodol prepustiť, alebo skreslene informovať ich sekretariat. Zatvrdli v najivnom presvedceni, ze su ti najmudrejsi, najsuverennejsi, najspravodlivejsi a najuspesnejsi manageri !!! Ked som stál zoci-voci mojmu prave odvolavanemu predchodcovi, videl som mu v ociach tu neopisatelnu zmatenost a šok z prave zistenej reality….. Tak sem sa naozaj dostat nechcem! Viem, ze som tym padom odsudeny pracovat cca. 7x viac, ako by som musel, drziac sa rad v tomto a suvisiacich clankoch, ale bohuzial, nasa spolocnost este nedospela tam, kam napr. nemecká, alebo švédska. „Dobre riadiť dokáže len dobre informovany manager“ …… Takze asi tolko…
P.P.
Vďaka za upozornenie (možno mimochodné). Rozšírim svoj seriál o poučenie: „Buď dôverujem, alebo to kontrolujem.“ Manažér zásadne dôveruje, audítor zásadne kontroluje. Dôvera je možná vtedy, ak procesy obsahujú dostatok spätnej väzby, ktorá ma upozorní, že treba prejsť od dôvery ku kontrole a zásadným korekciám. Prekvapení manažéri si nevedia dobre nastaviť procesy, čo je, mimochodom, pekná ukážka spätnej väzby. 😉
Ale späť k článku: Nejde vôbec o problém musieť pracovať 7x viac, ale o problém (ktorý výzvou nikdy nebol), že aj keď budem 7X viac pracovať, nemôžem urobiť 7X viac manažérskych rozhodnutí ak namiesto rozhodovania robím prácu podriadených. Jedným z pilierov myšlienky „Alebo to robím, alebo to riadim“ je, že vysoké percento manažérskej práce je len jemné vylaďovanie samostatného rozhodovania podriadených.
Navyše, ako som naznačil v texte, ak si robím sám podklady pre rozhodovanie, tak som v rozpore s princípom nezávislosti. Ľahko sa stane, že si zozbieram práve tie podklady, ktoré budú viesť k vysnívanému rozhodnutiu a niet spätnej väzby, ktorá by ma od tejto pasce ochránila. To už je lepšie, ak podklady vytvorí podriadený ovplyvnený motiváciou svojich bonusov/záujmov. Ak boli jeho bonusy na začiatku roka stanovené s ohľadom na prospech firmy, je práve vtedy všetko v poriadku…
Je to celé súčasť istého systému, mozaiky, manažérskej práce, ale to je na dlhšie.
Nejedná sa o vytváranie pracovných podkladov z mojej strany, ale o tú spätnú väzbu. Do nej spadá aj informovanosť (OBJEKTÍVNA A NESKRESLENÁ) o práci a postupoch podriadených, minimálne v najbližšom nižšom stupni priamo a v nižších nepriamo. To však vylučuje doslovnú platnosť frázy „Vyhoďte počítač k sekretárke!“ Neviem si predstaviť, že by sa ku mne informácie dostávali výhradne verbálnou formou a to sprostredkovane, pracovníkmi sekretariátu. Ja im dôverujem, ale „odtial-potial“. Každý človek sa dostane do situácie, keď podať informáciu ďalej, je pre neho nevýhodné. Sám som sa Xkrát stretol s tým, že zamestnanec so 100%nou dôverou začal podvádzať -ak mal prístup, tak kradnúť. Takže by som to trochu poupravil….
„Neexistuje dôvera bez kontroly“ (a ak mám externé kontrolné mechanizmy, mne podliehajúce, aj tie treba kontrolovať, inak nikdy nezistím, či si zaslúžia moju dôveru). Ja mám on-line prístup k elektronickým informáciam z firmy pri sebe 24 hod. denne a dúfam, že mi nič neunikne. Moji podriadení si to uvedomujú a preto pracujú bezchybne a logicky majú moju dôveru. Som presvedčený že „zahodiť pc k asistentke by ma odrezalo od reality, čo by malo za následok chyby v riadení. Nie je to definitívny stav. Ako som písal, treba sa len dostať (národnou mentalitou) na úroveň vyspelých ekonomík… P.P.