Výlet na Karlštejn s fotkami a komentárom

Karlštejn

Karlštejn

Pretože je víkend, zverejňujem niekoľko starších až prastarších článkov, ktoré som publikoval v prvej verzii blogu. Jedným z dôvodov je aj ten, že chcem tieto články preniesť do nového systému, aby som mohol staré a nezáplatované CMS vypnúť. Tiež si myslím, že mnoho mojich súčasných čitateľov tieto články nečítalo a bola by škoda, keby zapadli do zabudnutia. Tento článok vyšiel dňa 06. 06. 2004 (vtedy 476x prečítané)

Mali sme byť v tom čase niekde úplne „inde“. Aj sme sa tam „inde“
vydali, ale po 800 metroch odhodlanej jazdy, kedy som si v duchu hovoril, že sa
mi podarilo rozkázať vetru dažďu, zazvonil telefón. Na druhej strane „inde“
oznamovalo, že leje ako z krhly, takže zo sadenia a siatia nebude nič. Moje
odhodlanie utrpelo poriadnu ranu. Nedokázal som tomu uveriť. Všetko sme
naplánovali, večer som vetru rozkázal, aby fúkal správnym smerom. Dažďu som
pohrozil. A všetko márne. Ale nenechali sme sa odradiť. Dnes sme mali cestovať,
tak cestovať budeme! Akurát sme zmenili smer. Namiesto na východ sme zamierili
na juh. Poďme na Karlštejn!

Prišli sme na parkovisko. Hrad nikde. Moje vtedajšie skúsenosti s českými
hradmi boli také príjemné. Žiadne nedobytné studené hradiská na vysokých
skalách. Dokonca niektoré sa dobíjajú dole kopcom. (Zvíkov). Takže som si
hovoril, niekde tam za rohom to bude. Hrad sa ukáže. Varovať ma mali nádherné
kopčiská, ktoré sa vypínali hneď za cestou.


Takýto pohľad je na Karlštejn po asi 15- minútovej chôdzi po dedinskej ulici
podhradia do kopca proti prúdu potoka.



Toto je tá dedina …



… a tam v ústí tej dediny sme nechali naše auto. Zanechám už pohľad do dolín a
na dedinku v údolí. Stačí sa otočiť o 180 stupňov a …



… ukáže na obligátna silueta hradu Karlštejn. A tým končí to zaujímavé a
pekné.



Ešte pár záberov. Je na nich to čo predtým, lebo naozaj na tom Karlštejne nie je
nič iné zaujímavé.



Takýto pohľad mal Karel IV. na svojich prichádzajúcich hostí. „Ehm, ehm! Milí
poddaní. Nehrabte sa sem takými húfmi (v lete vraj 1200 ľudí denne). Nič tu nie
je. Okrem pár debien z 15. storočia (ktoré vyzerajú ako bedňa na obilie v našej
šope) a niekoľkých absolútne vymyslených portrétov šľachticov. Hlavnú atrakciu
posledných 500 rokov, české korunovačné klenoty, si môžete pozrieť v Prahe. Raz
za 50 či 100 rokov vám ich ukážu. Jedine ak ste si minimálne pred rokom
rezervovali jedno z 12. miest za hodinu na prehliadku nádhernej komnaty,
kde tie klenoty boli uložené. Prosím uvolnite tým pár šťastlivcom miesto na
priechod. Kristušát, UTVORTE KORIDOR! nech to mám z krku a môžem ísť za svojimi
dámami tajným schodišťom. Budem musieť staviteľa schodišťa poriadne potrestať.
Schody umiestnil síce do spální, ale zamaskoval ich kaplnkami. Takže, keď chcem
ísť hore tak, pomodliť, schody, pomodliť, kráľovná, pomodliť, schody, pomodliť a
konečne hupky do postieľky. Tak šup šup s tou prehliadkou. Nech to stíham.“


Kráľom sme zamávali, najkrajšiu komnatu sme nevideli, lebo je otvorená len v
lete, tak aspoň trofejná fotka.

Ako to často býva, králi a šľachta žijú nudným životom bohatých (od
honu po bál a tak dookola), v podhradí to žije. Nasleduje pár záberov múzea
voskových a hlinenej (Golem) figúr.


Obor a trpaslíci.




Modelom bol možno Jaromír Nohavica.



Najprv zá-bava …



…potom za- mreže. Tá čiapka, to je zľaknutá Martinka. Kľúčnik v pozadí
zaštrngotal kľúčmi a Martinka od strachu ufujazdila spred objektívu.



Vraj Michelangelo.


Dole
kopcom, paráda! Čo sme si doobeda premenili pri stúpaní do potenciálnej energie,
poobede zužitkujeme pri zostupe premenou na energiu kinetickú.

Ráno to vyzeralo naozaj zúfalo. Mali sme byť niekde úplne „inde“ a naháňať
agrotechnické termíny. Poobede to vyzeralo naozaj nádherne. Videli sme
Karlštejn pred sezónou, takže nikde žiadna tlačenica a davy turistov. V našej
rodine padol ďalší mýtus.(o kráse a výnimočnosti Karlštejna) Martinka uvidela
prierez českou históriou (v múzeu voskových figúr). Maťka si odniesla Matúška na
chrbte a ja som sa potešil pohľadom na poriadne kopce. Zasadili a zasiali sme o
týždeň neskôr a všetko v pohode schádza a rastie.

Výlet sa uskutočnil na jar roku 2004. Odvtedy sa mohlo všeličo zmeniť. Asi to tam nepôjdeme skontrolovať.