Rýdza nenávisť

Nenávidím komáre. K tomuto hmyzu pociťujem skutočne jedinú rýdzu emóciu. Čistú absolútnu nefalšovanú a ničím nekontaminovanú nenávisť.

S úprimnou a čistou radosťou sa človek stretáva mnohokrát za život, za rok, za mesiac a tí šťastnejší aj za deň. Poľahky ju vycítite. Ale nenávisť? Vždycky sa k nej primieša tu kus súcitu, tu kus výsmechu, tu kus irónie a hentam kus škodoradosti. Čistú ničím nekontaminovanú nenávisť naozaj málokedy zažijete.

Áno, som nekontrolovaný optimista a verím v to, že človek je nasmerovaný ku konaniu dobra, k láske k blížnemu, k úsmevu, k radosti zo života. Automaticky nasmerovaný, teda či chceme alebo nie, je dobro v našej prirodzenosti kovanej stovkami tisíc rokov fylogenetického vývoja nášho vzťahu s okolitým svetom. Veď aj ten cestný pirát chce hlavne živý a zdravý dôjsť do cieľa svojej cesty.

Dokonca niektorí sú tak silné osobnosti, že každé jedno objavenie sa nenávisti v ich osobných pocitoch je vždy v menšine so spoločne sa objavujúcou inou emóciou.

Ja a komáre v tom máme totálne jasno. Oni si žijú a v zmysle genetickej výbavy sa ich samičky živia krvou. Ja ich rýdzo nenávidím.

Zdieľať?