S každým dňom žijem o kus radšej, ako rád som žil včera

Rozprával som sa so svojím strýcom, má 85 rokov a strašne ho baví tento svet. No a tak to by som vlastne mohol aj tohtoročné adventné zamyslenie skončiť. Pointa bola vypovedaná, posolstvo pre zamyslenie na nasledujúce prípravné 4 týždne nastolené. Nebolo by to však pravdivé.

Dnešný, čo dnešný, zajtrajší svet je dnes neuveriteľné čočujte sa čo sa stalo. Strýko hovorí, že dnes žije fascinujúcu sci-fi. S veľkou radosťou sleduje dokumenty, ktoré ukazujú, čo ohromné sa ľudstvu práve v týchto dňoch darí.

Zmerali sme gravitačné vlny – niečo, o čom Einstein počas svojho života mohol len snívať. A my to tu teraz žijeme. Včera bola správa o tom, ako chlapíkovi voperovali 800g vážiacu pumpu namiesto srdca a chlapík sa má čulo k svetu. A vy, tam za tými tenkými monitormi fungujúcich na princípoch kvantovej mechaniky teoretikov polovice 20. storočia, vy by ste iste zo svojich odborov dodali ďalšie a ďalšie sci-fi dnešnej každodennosti.

Boh, čo sa o 4 týždne zas s veľkou slávou a radosťou v našich srdciach narodí, nám venoval slobodnú vôľu. Zdá sa, že vedel, potmehúd jeden, že na nás pácha jeden neuveriteľný žart. Žart  spoznávania. Iste sa dobre zabáva nad tým, ako si dnes vysvetľujeme to, na čo o pár hodín prídeme, že je úplne nejako inak.

A my mu ten žart každodenne s ešte väčšou chuťou vraciame. Neustále robíme to, čo ani On nedokázal vo svojej všemohúcnosti predpokladať. Neustále sami seba prekonávame v radosti zo života. Že budeme prekonávať jeho tajomstvá, to očakávať mohol. Ale že dokážeme sami seba prekonávať v schopnosti radovať sa zo spoznávania jeho sveta? To nemohol čakať ani v tom najlepšom sne.

Denno-denne dokážeme prekonávať hranice radosti zo života. Každý deň sa dokážeme sami nad sebou čudovať, čo sme to zas objavili. Keď ráno vstávame, to o čom sa nám snívalo ako o imaginárnom, nedosiahnuteľnom, fantastickom, magickom, tak toto čudo práve niekto na našej planéte vyriešil, objavil, stvoril.

Možno vás dnes bolí koleno viac ako vás bolelo včera. No na jedno také koleno sa udialo vo svete 10, čo 10, 1000, milión, bambilión noviniek, ktoré ma nekonečno+1 rozradostnia a ktoré mi dávajú nekonečno+2 dôvodov na dôveru v ľudstvo.

Márnosť šedivá, ja žijem rád! A keby len to. S každým dňom žijem o kus radšej, ako rád som žil včera. A moja predvčerajšia radosť zo života – to bol len slabý odvar zajtrajšej radosti.

Prajem vám, aby ste našli v nasledujúcich týždňoch ďalšie a ďalšie dôvody väčšej a väčšej radosti zo života. Potom bude tá radostná správa z polnoci 24. 12. vlastne len nudou každoročnej všednosti.

Toto je moje tohtoročné a už tak trochu aj tradičné adventné posolstvo.

 

Zdieľajte obsah s priateľmi:

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *