Včera ma po dlhom čase odlákala televízia od internetu. Keď beží niečo potenciálne zaujímavé, mám na monitore v malom okne vpravo dole pustenú televíziu so zapnutým timeshiftom. Poväčšine s vypnutým zvukom a väčšinou to skončí na pozadí. Včera nie.
V ostatnom čase som sa prichytil niekoľkokrát pri vete: „Pozrel by som si niečo dobré ale nové.“ Včera to konečne nastalo. Po mesiacoch.
Najprv ma zaujal komiksový film Fantastic Four. Normálne som si otočil monitor a maximalizoval obraz. Vrátil timeshift naspäť a uvelebil sa v kresle. Pekná baba, uveriteľné efekty, dobý spád, reklamy zavraždené timeshiftom sa ukázali ako dobrá kombinácia. Naozaj, dobré to bolo. Niečo na tom filme naozaj bol, ale pomenovať to… Možno taká vyváženosť a uveriteľnosť rozprávkového príbehu pre životom skúsenejšieho skombinovaná s mojou osobnou túžbou si konečne niečo dobré pozrieť a nechať sa pri tom zabávať. Nuž, preberte si to ako chcete.
Sliver (Niekto sa pozerá) som si pozrel so záujmom, jednak som si už nepamätal, ako to dopadlo, teda aká bola pointa a po nasledujúce, som si chcel opäť spomenúť, v čom sa skrývala iskra Sharon Stonovej. Keď som tam videl to super štúdio, tie okná do bytov, so samozrejmosťou mi prišiel na um dnešný moderný internet. Tiež mám rád pohľad do zákulisia New Yorku.
Niekto sa vždy pozerá a Stoneová v Silver je predsa len krajšia ako chlapík s vredom na predkolení v 1984. Kým si postavím to štúdiou, postačí aj Facebook. Mimochodom, predstavte si, že by sme mali každý takéto štúdio, v ktorom si môžeme napripájať ktorúkoľvek s existujúcich kamier. A nielen tie na uliciach sledujúce vchody do bánk…
Len by som podotkol, ze druhy film sa vola Sliver, nie Silver 😉
OK, ale strieborný oštiepok by bolo asi najlepšie 😉
potrebujem naku babu