Skopírovať anglický text do slovenčiny naozaj nie je eticky dobrý nápad

Vidím super anglický text. Preložím ho do slovenčiny a uverejním. S odkazom či bez neho, ak na preklad nedal súhlas autor je to eticky neprijateľné. Ako biznisplán je to naopak dobré vykročenie do začiatku. Ak sa čoskoro pridá nejaká vhodná pridaná hodnota, materiálny úspech je zaručený.

Áno, priatelia, takto to funguje.  Pre príklad netreba chodiť ďaleko.  Priamo v jednej osobe a mieste sa stretli obe roviny.

Moment, ešte neodchádzajte, ešte tá druhá rovina:

  • Etarget
  • Adwords

Akurát nie a nie nájsť tú pridanú hodnotu. Vy ju niekde vidíte? Ale keď je niekto jediný, tak je aj najkrajší.

Viete, myslel som si, že blogísky so všetkými svojimi neresťami sú výsadou istého vekového obdobia.

Doplnené 5.11.: A ako to šarvancovi pekne ide, keď sa snaží. Kto najviac nakupuje reklamu na internete? Realitný trh, technológie a Obama. Tomu hovorím obrat o π radiánov.  Ten rozdiel je z toho článku priam cítiť. Bravo!

5 komentárov pri “Skopírovať anglický text do slovenčiny naozaj nie je eticky dobrý nápad

  1. Podľa mňa preklad s uverejnením autorstva je vždy v poriadku. Osobne mám radšej formu, kedy autor prekladu pridáva ešte aj vlastný obsah a dopĺňa tak originál. Najlepšie, ak ten doplnený obsah niekedy totálne nahradí obsah prekladu.

  2. Pridana hodnota je slovencina. Nie kazdy ovlada anglicky jazyk aj ked je pravda, ze na odkaz na zdroj by sa nemalo zabudat…

  3. Pjotr: Názor, že preklad s uvedením zdroja je „vždy v poriadku“ je rovnako racionálny ako názor, že ak niekomu ukradnem 5000 z peňaženky, ale pozvem ho potom aj na obed, je to vždy v poriadku.
    Jednoducho zákon to v každej krajine na svete zakazuje. Slovenská zákon hovorí, že to môže byť dokonca trestný čin. Každý etický kódex to zakazuje. Nejako tu nevidím priestor na kreatívny výklad, že „je to v poriadku“.
    Nechápem, kde sa táto zvrhlosť vzala, lebo sa s tým stretávam už neustále, ale treba jednoducho chytiť do ruky Autorský zákon alebo Trestný zákonník prečítať si tam dva odseky. Médiá žijú zo svojich textov a keby každý kradol len „s uvedením zdroja“, tak o pol roka by nebolo od koho kradnúť a koho uvádzať ako zdroj.
    Chápem, ak by to tvrdil nejaký robotník, ktorý považuje akúkoľvek duševnú prácu za bezcennú, a teda aj krádež výsledkov duševnej práce za morálnu, ale gramotný človek, ktorý dokonca používa internet?

  4. a ešte embuckovi 🙂 áno, slovenčina je naozaj pridaná hodnota. Ale tak ako nebudem tvrdiť, že keď nafarbím Volkswagen inou farbou a dám mu pridanú hodnotu, tak môžem volskwageny kradnúť a potom predávať, tak ani cudzie texty nemôžeš kradnúť a potom keď im dáš pridanú hodnotu ďalej predávať. Môžeš si kúpiť licenciu na republikovanie textu a potom mu môžeš dávať pridanú hodnotu.

  5. Perohryz, ale možno by sa stratilo čaro citácie, keby to bolo zakázané celé. Je rozdiel v tom, čo hovorí Piki: prelož článok a uveď zdroj, a v tom, čím dopĺňam článok: prelož, doplň svoje, vyhoď originál a uverejni to. Viem, je to dosť tenká línia, ale myslím si, že je to v poriadku.

    Minule som totiž také niečo riešil. Prišlo mi nevhodné len prekladať a ťažiť z mena pôvodného autora. Preto som zobral (najčastejšie sa tak prekladajú bodované články) 10 bodov, preložil si, čo autor myslel tým a vymyslel som si k tomu vlastný, nazvyme to dej.

    Keď sa na to tak pozerám, máš pravdu, Perohryz, že som zle napísal: „preklad s uvedením autora“. Asi som nečítal po sebe. Uznávam. Ale stojím si za vyššie povedaným.

Komentáre sú uzavreté.