Štatistika a hlasovanie – najväčšie slabiny demokracie

Tento text je hlavne matematický. No nebojte sa, nebude od vás vyžadovať ani za mak matematických vedomostí. Stačí len, keď sa necháte presvedčiť, že moje čísla sú tie správne.

Mám pravidelnú skúsenosť s demagógiou politikov okolo uvádzania percent, ich nárastu či poklesu o nejaké to percento a tak podobne. Preto pri akomkoľvek uvedení percent v správach, ba čo v správach, v každom prejave v mojom okolí zbystrím pozornosť. Vždy sa pýtam dve kardinálne otázky akejkoľvek štatistiky:

  1. Ide o zmenu o XY,Z percent, alebo o AB,C percentuálnych bodov?
  2. Z čoho sú to percentá? Z celku, alebo len z aktívne sa zúčastnených/sledovaných parametrov?

Prvá otázka je otázka miery demagógie v interpretácii výsledkov. Keď minister Rath v Čechách znížil spoločnú lekárnicko-veľkoobchodnú prirážku z 32% na 29%, všade prezentoval, že ide o zníženie o 3%. Lekárnici informovali, že sa im hrubý zisk zníži o 9,28%. (Abstrahoval som, že základom nie je nákupná cena, ale cena výrobcu. Inak by to bolo ešte o trochu viac.) Keďže pán minister je lekár a lekári majú odjakživa belšie plášte, tak zvíťazil v presviedčaní spoločnosti. Napriek tomu, že išlo o zníženie o 3 percentuálne body.

Druhá otázka je otázka slabiny demokracie. Veď to poznáte, na hlasovaní sa zúčastnilo 100 ľudí, 45 bolo za, 5 sa zdržalo hlasovania, 44 bolo proti:

  • Návrh neprešiel, aj keď bolo viac za, ale bolo treba nadpolovičné množstvo všetkých hlasov. Rozhodli 5, ktorým to bolo jedno.
  • Návrh prešiel, aj keď za bolo menej ako polovica zúčastnených. Zas rozhodli 5, ktorým to bolo jedno.

Pes je zakopaný v tých 5 zdržaných hlasoch. Vďaka týmto nezúčastneným, nevyjadrujúcim sa, nerozhodným, proste zaznamenaným v kolónke na konci každého dotazníku, si so základným nástrojom demokracie môžeme v pohode pohrávať. Stačí správne položiť otázku, správne definovať kvalifikovanú väčšinu, a je to. Menšina elegantne, demokraticky a zákonne vnúti väčšine svoj pohľad na svet.

To je tá slabina demokracie, vďaka ktorej napríklad v piatok paradoxne (aby sa to ešte lepšie zamotalo) strana s najväčším množstvom hlasov konečne získala pre svoju Českú vládu podporu v Snemovni. V tomto prípade rozhodla dokonca menšina z najmenších menšín.

Presne túto nerozhodnutú skupinku abstrahovali pochlebovači aj oponenti víťazov slovenských volieb pri komentovaní ostatného prieskumu preferencii politických strán. Veľmi pekne to popočítal Gabriel Šípoš (aka SPW) So Smerom sympatizuje tretina, NIE polovica krajiny. Iný príklad? Vďaka tejto mágii máme prezidenta, ktorého nám zvolilo pár tisícok obyvateľov.

Máte radi matematiku? Nie? No tak sa nečudujte, že vás kde-kto oblbne suchým rožkom.