Socializmus: Štátny úradník predáva produkty súkromnej firmy

Poučenie z jednej prezentácie a niekoľkých reakcií, ktoré odzneli na nejakej konferencii o nejakej Planéte vedomostí. To poučenie je:

Ak štátny úradník predáva produkty súkromnej firmy 20 rokov po prechode od plánovaného hospodárstva k hospodárstvu trhovému, je v takej spoločnosti niečo sakramentsky zle.

Viete, myslel som, že zážitok zo socializmu generácii 40+ stačil. Naivne. Jasné, je to také pohodlné, štát rozhodne za nás, veď myslieť je tak ťažké. Prípadne: My sme štát, tak sme od korýt rozhodli a vy nemáte čo do toho rozprávať.

Nechcem rozoberať detaily a vystúpenia zúčastnených. Skôr by som vás chcel trochu odtiahnuť od tej konferencie ďalej.

Ešte ďalej…

Ták a ešte pár krokov.

Už máte dostatočný nadhľad?

Ja totiž vidím jednu vec: Štát nevytváral v tomto konkrétnom prípade podmienky, pravidlá, priestor. On, štát, rovno objednal a kúpil konečné riešenie. A teraz samozrejme musí tento svoj biznis storočia aspoň formálne obhajovať. Takýto štát ja nepoznám. To naozaj nie je môj druh štátu.

V mojom svete by sa do takého průseru môj štát nikdy nedostal.

Štát si predstavujem tak, že ministerskí úradníci zadefinujú prostredie a kritériá. Prostredie, v ktorom sa má  virtuálny učebný obsah vytvárať. Kritériá, ktoré má virtuálny učebný obsah spĺňať.

Následne, kto chce, si za formálny licenčný poplatok prevezme podklady k prostrediu a kritériám a vytvorí obsah. Možno 10, možno 20 firiem vytvorí konkurenčný obsah. Tieto firmy časť obsahu nakúpia od samostatných učiteľov. Trošku učešú a ten nechajú štátnu komisiu schváliť. Následne pomocou marketingu voči riaditeľom škôl a učiteľom sa snažia súťažiť a  jednotlivým školám predávať.  Keďže štát schváli len to, čo je kompatibilné s prostredím a vyhovuje kritériám, ktoré definoval, môže jedna škola nakúpiť prírodopis od jednej firmy, dejepis od inej…

Navyše tých 10 až 20 firiem priebežne posiela podklady pre ministerstvo na optimalizáciu a skvalitnenie prostredia a kritérií. Stojí im to za to, veď v tom prostredí musia pracovať. Súčasne nehrozí po voľbách vyhodenie práce do koša a znovuobjavovanie kolesa.

Všimnite si, z daní dostalo ministerstvo školstva peniaze na prevádzku škôl a teda aj na tento projekt. Časť z tých peňazí dostanú:

  1. úradníci, ktorí tvoria prostredie a kritéria.
  2. firmy, ktoré vyrábajú obsah
  3. firmy, ktoré vyrábajú pracovné pomôcky pre firmy vyrábajúce obsah
  4. učitelia, ktorí si už dávno vyrobili pomôcky pre seba a predajú ich ako poloprodukt tým firmám
  5. marketingové agentúry, ktoré spracujú pre firmy reklamy zacielené na školy
  6. a čo ja viem kto ešte tam dolu, v teréne, sa na tom priživí.

Tomu sa hovorí kapitalizmus, trhové hospodárstvo, sloboda, podnikanie, potenciál pre každého z nás…

No tu sa stalo iné. Štátni úradníci rovno kúpili hotové riešenie. Jedno jediné, od jednej firmy za jednu jedinú sumu.

Žiadna iná firma nie je schopná po niekoľko najbližších rokov vytvoriť konkurenčné riešenie.  O tom, že by bol priestor pre učiteľov ani nehovoriac.  Po ďalších voľbách nič a nikto nezabráni, aby sa Planéta nehodila do koša a školám nenadiktoval nový projekt za milióny (vrátane ďalšej malej domov).

Tomu sa hovorí socializmus, klientelizmus, podlizovanie, úplatkárstvo, možnosti pre vyvolených…

Takže, aby aj moje deti pochopili: Keď štát vytvára podmienky na podnikanie – je to kapitalizmus. Keď štátni úradníci predávajú hotové produkty súkromných firiem – je to socializmus.  Pravica je o voľnom podnikaní, ľavica a sociálna demokracia je o socialistickom hospodárení.

Priatelia, všimnite si, že tie dva popisy sa dajú napasovať na akúkoľvek činnosť.  Viete si predstaviť, že by štát predával mlieko namiesto toho, aby definoval pravidlá pre živnostenské podnikanie mliekárov? Aha, vy nerozumiete? Nuž, hovoril som vám, musíte sa na tú konferenciu o Planéte opíc pozerať z dostatočného nadhľadu. Potom uvidíte veci v súvislostiach.

Linky:

Martin Mojžiš kritizuje Planétu vedomostí
Dievčence…ďakujem…pán minister iste pochopil…
učitelia a študenti objavili ďalšiu planétu – planétu vedomostí

Zdieľať?