Sociálne siete sú snahou o sprivatizovanie internetu

Len taká úvaha. Surová a v štádiu prvotného nápadu. Keď už používam ten Facebook, tak mi napadajú rôzne obskurnosti. Napríklad tá z nadpisu.

Na počiatku bolo nič. Teda pár počítačov spojených drôtmi a tie boli spojené s inými počíatčmi. Potom vzniklo WWW a na tej sieti sa objavil obsah. Obsah síce niekomu patrí, ale dostupný je každému, kto je pridrôtovaný. Takže máme len dve skupiny vlastníkov:

  1. Majiteľov drôtov
  2. Majiteľov obsahu

A buď ste schopný predávať drôty, alebo obsah. Inak sa v priestore internetu neuživíte. Alebo možno by sa dalo vytvoriť ešte tretie vlastníctvo. Vlastníctvo kusu siete. Zabalíte obsah, rovnaký obsah do svojej siete a nikto, kto by vám nezaplatil sa k tomu obsahu nedostane.Takže máme troch:

  1. Majiteľa drôtov
  2. Majiteľa virtuálnej, sociálnej, lokálnej siete.
  3. Majiteľa obsahu v tej sieti.

Drôty celého interentu ťažko môže ovládnuť jeden subjekt. Predsa len, Zem je príliš veľká a v prípade veľkej koncentrácie máme vyskúšané, že monopoly umrú na svoju veľkosť.

Obsah je svojou povahou nekoncentrovateľný do jedných rúk. Vždy niekoho napadne niečo aspoň trochu zaujímavé pre tú druhú polovicu. A primajhoršom to okopíruje, zmení farby a je to.

Ale s tou strednou oblasťou… Ja vám neviem priatelia, ale predstavte si, že ten stredný článok bude vytvárať 10% všetkej prevádzky na tých drôtoch. Alebo 20% všetkého obsahu. To sa kľudne môže stať. Na rozdiel tých drôtov a obsahu je to skutočne reálna hrozba. A v tom momente budú sociálne siete diktovať.

Všimnite si, základným rozhopdovacím mechanizmom, či sa do niektorej sociálnej siete pripojíte je prítomnosť vašich známych. Bez nich to nemá cenu. A naopak, odísť, znamená nie opustiť tú sieť, ale tých známych. To v prípade drôtov a obsahu nepoznáme. Drôty sú nám z princípu internetu ľahostajné a obsah je kopírovateľný a nezávislý na umiestnení.  Ale len do momentu, keď jeho zobrazenie je závislé od proprietárneho prostredia konkrétnej sociálnej siete.

Všimol som si, že na Facebooku existuje niekoľko skupín protestujúcich užívateľov proti takzvanému “NEW Facebook”.  Všimnite si, oni neodišli, ale vo vnútri založili protestné skupiny . Pretože odísť nemôžu. Jednotlivec zmení hosting ľahko, dav občas (volá sa to revolúcia), prepletaná sieť priateľov nikdy. A majitelia nemajú dôvod pristúpiť na hru zvanú demokracia. Prečo by mali? Vo svojom súkromnom projekte počúvať hlas ľudu? Ale nedajte sa vysmiať. Leda ak hlas vlastnej peňaženky. Ani politici preds anie sú iný a to ten štát nevlastnia, len si ho na 4-8 rokov prenajímajú.

Ešte mi napadla taká analógia so štátom. Viete si predstaviť, že sa naštve 50-70% obyvateľov, zbalí sa a odíte z republiky preč? V rámci cca 30 dní?  Ani úprk dederónov nemal takýto rozsah. Tak takto nemožné je to aj so sociálnou sieťou.

Ja viem, teraz je to brnkačka, lebo stále je tu možnosť byť mimo nejakého Facebooku a vôbec to neohrozí životný konfort a už vonkoncom nie život ako taký. Ale predstavte si, že ste do svojej sociálnej siete vrastený 10-15 rokov, máte tam terabajty vlastného obsahu. Bude ľahké emigrovať? Už to nebude len tak, zneniť drôty na ktorých beží váš obsah.

To viete, len taká úvaha. Isto by som nad ňou mohol stráviť o nejú tú hodinku viac a učesať jednotlivé nápady. Možno sa k tomu ešte vrátim.

Zdieľať?

13 komentárov pri “Sociálne siete sú snahou o sprivatizovanie internetu

  1. Je to sila… Uvedomil som si, ze tento prvok “novodobeho otroctva” drzi pokope ICQ, Skype, Microsoft, Google, naplne do tlaciarni.

    Clovek odist moze ale je to tak namahave, ze neodide.

    Zacinam si uvedomovat vyznam Open source.

  2. “Ale predstavte si, že ste do svojej sociálnej siete vrastený 10-15 rokov, máte tam terabajty vlastného obsahu. Bude ľahké emigrovať?”
    Dobry postreh, Piki – my, co mame vlastny plateny virtualny priestor premigrovatelny kedykolvek kamkolvek a ak sa NIC neposerie, tak i pod stale rovnakou adresou, sme v pohode, ale zacinam popredu lutovat tych “bezdomovcov” odkazanych na socialne utulky, sorry, vlastne siete :-)

  3. Akurát nás, čo máme vlastný platený virtuálny priestor je zopár, kým virtuálnych “bezdomovcov” sú masy – a tie robia obrat. A to je to, čo sa počíta. :-)

  4. yanui: aby si nebol prekvapeny, ze to co zaplatis za hosting ty (ja, piki, sloper) robi (v prepocte na jednotlivca) viac ako zarobi reklama, ktoru vidia ludia na facebooku.

  5. mozno to bude v buducnosti dobry biznis-Backup/konverzia obsahu zo soc siete na offline medium na uchovanie spomienok.

  6. To je podobne, o co sa pokusal Microsoft s formatom MS Word, alebo poskytovatela IM sluzieb, alebo Apple s iTunes, alebo Skype. Vzdy, ked sa ukaze, ze by mohlo ist o lukrativny biznis, pride konkurencia. A uzivatelia budu migrovat a mat urcitu slobodu volby. Nebud paranoidny… :) Pozri na hore popisovane pripady, trhove prostredie v kazdom z nich zafungovalo. Nie si nuteny vyuzivat Word, ani na precitanie toho formatu. Rovnake to je s IM, nakoniec existuje aj u nas vela priaznivcov MS Messengera a o ICQ vo svete nikto nepocul. iTunes… hm, mame tu Rapidshare :) Skype, Jajah, VoIP… atd.
    Z globalnych socialnych sieti tu mame zatial iba Facebook a MySpace a YouTube. Mozes vziat jed na to, ze o 1-2 roky predstavi svoju siet Microsoft a Apple a integruju ich do OS a Smartphonov.

  7. Vidím, že sa debata odvíja trochu iným smerom, ako som pôvodne zamýšľal. Ale dobre, to dobre, aspoň mám námety na ďalšie články. Jednako viac rozviesť tú myšlienku privatizácie internetu a tiež myšlienku chýbajúcich dlhodobých skúseností života vo virtuálnej sociálnej sieti.

  8. Neviem Ti, ale podľa mňa je to so sociálnymi sieťami ako s prácou, či priateľmi. Ak chceš žiť svoj život stále na rovnakej koľaji, prosím, vtedy by sa dalo polemizovať nad tým, že Ficobook ma pohltí a bude diktovať pravidlá. Lenže myslím si, že vždy budú vznika nové služby s novými možnosťami, kde premigrujem, zabudnem na minulosť a postavím si nový svet 😉

    Poviem to na príklade mojej offline komunity (trvala asi 8 rokov). Trávili sme spolu čas, zdieľali hudbu, hrávali športy, požičiavali si lopty, chodili spolu na pivo. Inými slovami, na svojich offline priateľov som dal množstvo povinností, ktoré som ja nemusel riešiť a zase naopak. Zaťažili sme sa na seba a bolo veľmi ťažké opustiť tie vody. Lenže, život ide ďalej, chvíľu bolo ťažké pomyslieť na tieto zmeny, ale prispôsobil som sa novej situácii, našiel nových priateľov (a ešte lepších).

    Mám konto na Facebooku, ale dávam tam len obmedzenú časť svojich dát, lebo viem, že tam nebudem večne a tú komunitu raz budem nútený zahodiť za hlavu a odísť s pár jedincami inde a založiť novú komunitu.

    Tak to podľa mňa bude a teším sa na to 😉

  9. Teda čo chcem povedať mojím predošlým komentárom je, že sa nebojím diktovania podmienok. Tá situácia sa dá vždy vyriešiť a urobiť prípadná revolúcia. Nikto pred pár rokmi nemal ani ponatia, akú silu môže mať digg. Nikto ani len netušil, že Google bude taký kolos. Dnes netušíme, že XYZ bude QWP a zastrešovať PQR službu.

  10. Dusoft: netvrdím, že nie! 😉 Ak budeme hovoriť o predaji reklamy na Facebooku, tak máš nepochybne pravdu. Ak budeme prepočítavať zisk na užívateľa, výnosnejší bude možno aj predaj predaj Notabene. 😀

    Ale nejde len o Facebook. A predaj reklamy nie je jediná forma monetizácie. (a ja som sa v predchádzajúcom príspevku asi dopustili príliš veľkej skratky) Ide hlavne o tú “kritickú masu” užívateľov, ktorí sú navyše vzájomné previazaní neformálnymi väzbami.

    Kritická masa užívateľov stála za úspechom Microsoftu – a dlho neexistovala iná voľba, kritická masa užívateľov stojí za úspechom Googlu – a dodnes k nemu nemáme plnohodnotnú alternatívu, a kritická masa užívateľov stojí aj za úspechom FB a pod.služieb. Ak užívateľ vymení MS Office za Open Office, nikto si to nemusí všimnúť. Ak užívateľ prestane vyhľadávať cez google, doplatí na to len on sám. Ale ak sa užívateľ, ktorý je “hlboko zapletený” do siete zbalí a odíde, to si “všimne” aj on, aj jeho priatelia. A to je ten problém, alebo príležitosť – podľa uhla pohľadu. :-)

  11. Yanui: Súhlas a ešte dodám, že Facebook práca na tom vrastení užívateľa nestála absolútne nič. On si to spôsobil sám z princípu sociálnosti.

    Tak a teraz začneme konečne privatizovať ten internet: Kritická masa už je v sieti chytená, takže môžeme pomaly a postupne stanovovať pravidlá. Napríklad výberom vhodných aplikácii, nastavením kritérii pre radenie inzerátov… Tieto pravidlá sú špecifické pre kus Internetu a tento kus si vystačí sám o sebe. Tak nejako sa vydelil. Na vstup dnu treba vízum (meno, heslo) na výstup devízový prísľub, priplatiť si za možnosť dáta zdielať v ostatnej časti internetu.

  12. Trochu nerozumiem tejto “paranoje” niektorych ludi. Aj to co si napisal Piki v poslednom prispevku – ja nevidim na tom nic zle. Preco to tu vlastne rozoberame? Cely zivot ti niekto diktuje podmienky a pravidla. Na niekom si zavisly. Ci uz v osobnom zivote alebo v podnikani. Vzdy bude existovat _kriticky partner_, od ktoreho si zavisly. Nikdy sa ti nepodari byt sam za seba, so vsetkymi svojimi datami/pracou vo vrecku. Tak zivot jednoducho nefunguje. Myslim, ze Pjotr to vyjadril perfektne… viz hore jeho prispevok.

  13. Poznáš to: to, že sme paranoidní ešte neznamená, že po nás nejdú. :-)

    Ale vážne: tu nejde o obavu z toho, že by som si dnes nahral na server fotoalbum, zajtra sa zmenia pravidlá a pozajtra sa k nim nedostanem, ak nezaplatím.

    Skúsim iný príklad: vo filme Minority Report je jedna skvelá scéna, keď Tom Cruise vchádza do obchodného centra a z veľkoplošnej obrazovky sa mu prihovára virtuálna hosteska sa mu prihovára a pýta sa ho, ako mu vyhovovali nohavice, ktoré si u nich kúpil pri poslednej návšteve.

    Na jednej strane je to príjemná predstava – osobný prístup, riešia skutočne moje spotrebiteľské potreby, atď. Na druhej strane je to predstava vrcholne desivá. Zdravá miera paranoje je podľa mňa namieste. 😉 A to aj v prípade, ak si uvedomujeme, že vzájomná závislosť je v živote nielen nevyhnutná, ale aj dobrá a potrebná.

Komentáre sú uzavreté.