Sociálny systém je dobrá vec. To len socialistický systém stojí za hovno.

Ja viem, zvyknutý ste na socialistickú džungľu výnimiek. Ale to nie je vlastnosť sociálneho systému. To je vlastnosť socialistického sociálneho systému.

Pravicový program musí byť solidárny. Zo svojho princípu (liberálnosti a pravicovosti) je akýkoľvek štátny proces transparentný, takže nemusíme nad poskytovaním pocitu uspokojenia vôbec špekuľovať. Na rozdiel od socialistov.

Myslite na to, keď vás, super úspešných, super inteligentných zas napadne vylievať celú vaňu aj s deckom.

 Na jednom seminári sme počítali, koľko taký zamestnanec odvedie štátu do sociálnej poisťovne za celý život. Potom sme si spočítali, koľko toho asi dostane priemerne naspäť vo forme starobného dôchodku. A bol som doslova šokovaný. Teraz mi je jasné, prečo sa vláda snaží udržať zamestnanosť „za každú cenu.“

Zdroj:  Oplatí sa platiť odvody do sociálnej poisťovne? – Ján Zbojek (blog.sme.sk).

Zabúda na to, že sociálny systém je jednak „poistenie“ (invalidné, sirotské, vdovské, výsluhové dôchodky + kolísanie príjmu počas 40 rokov produktivity). A jednak je tam istá „solidárna zložka“ (tá sa dá objektivizovať rozdelením do „pilierov“).  Bez toho by nemalo zmysle mať štátny sociálny systém. Na to sa zabúda veľmi rado. Aj ja na to často zabúdal.

Zabúdame na to, že sociálne odvody/sociálna poisťovňa je zdroj pre sociálne dávky pre super chudobných. A ako ja zvyknem hovorievať, je to práve to, čo je záchranná sieť, vďaka ktorej štát nenechá nikoho v sračkých (skutočných aj obrazných), keď sa mu život nepodarí podľa predstáv.

Môžeme ho hodiť do koša a vrátiť sa k sociálnemu systému 17. storočia. Teda žiadnemu: „Nie si schopný si zarobiť na chlieb, umri!“, to boli istoty celé dejiny pre 80-90% ľudí až do cca 18. storočia.

Nie, vyliať, odísť, vykašlať sa na ostatných, to by bolo super jednoduché riešenie. Viem o tom svoje, na vlastnej koži.

Jediná cesta pre dobrú spoločnosť je oddeliť zložku poistenia+solidaritu od zásluhovosti. Inak nás zásluhových nikto nedonúti k solidarite.

Nalejme si čistej pepsikoly. Solidarita nesmie bolieť a musí dávať adekvátny pocit uspokojenia. Vzdelávanie dospelých, to je to, čo socialistickému štátu chýba. Dokonca si to socialistický štát ani nemôže dovoliť. Občania by mu na to prišli. Naopak, správny pravicový štát môže svojim občanom dať práve tú transparentnosť, férovosť a tak môže o tom neustále vzdelávať svojich občanov. Veď kto iný, ako štát má budovať vzdelanosť v oblasti fungovania štátu?

Socialisti majú tisíce výnimiek a nakoniec sa občan cíti za idiota vo vlastnom štáte. Ale to nie je vlastnosť ani štátu, ani zdravotného systému, ani sociálneho ani… ani.. iných systémov, ktoré sme delegovali na úroveň štátu. Byť za idiota vo vlastnom štáte, to je vlastnosť socialistického štátu.

Som pravičiak, dokonca až liberál. Dokonca birmovaný. 🙂 Vždy budem hovoriť, že štátny sociálny systém je dobrá vec. Na to sa zabúda veľmi rado. Aj ja na to často zabúdam. Buďme k sebe féroví a priznajme si, že na solidaritu pozabudneme raz-dva.

Ale keď si dáme pozor, pripomenieme si základné pravdy, nakoniec vždy dôjdem k tomu, že štátny sociálny systém je dobrá vec. To len socialistický sociálny systém stojí za hovno.

Pod čiarou: Berte tento článok ako pokračovanie po dvoch rokoch k článku: Aj strata na dôchodkovom účte je stále viac ako dokázal štát. Vtedy to bolo hlavne o tej zásluhovosti. Dnes je to hlavne o tom prvom pilieri o solidarite. Nekopme si do neho. Tí, čo sa cítia byť na dne sú tiež voliči. A okrem nádeje a otvorených možností, práve teraz potrebujú cítiť, že voľbou pravicového programu nehodia sami seba cez palubu.

Zdieľať?