Som rád konzultant – byť mimo systém ma baví

Nie som len “ten od sortimentu”. Mojou hlavnou schopnosťou je riešenie kľúčových procesov, tvorba procesných modelov a prísnosť v dodržiavaní procesných predsavzatí. Definovanie kritických miest, spätnej väzby a miest samokontroly. Tak vám čosi ukážem na príklade jedného malého projektu jednotného sortimentu. Poďte so mnou do môjho sveta.

Roky-rokúce spravujem jednotný sortiment lekárenských sietí. Dokonca som oprávnený povedať, že som bol súčasťou týmu dvoch-troch ľudí, ktorí sme dávali dohromady celý koncept fungovania jednotného sortimentu v ČR. A som autorom prvého jednotného sortimentu – samotnej tabuľky sortimentných kariet. Občas som pri školeniach niečoho úplne iného (optimalizácia nejakých kľúčových procesov v lekárni) narazil na “svoj sortiment” na úplne prekvapivých miestach. Takže v ponímaní HR nie som žiaden junior, ba dokonca ani senior, ale vlastne nestor.

Minule som si povedal, že sa prihlásim na jednu pozíciu kdesi, kde chceli človeka na správu sortimentu a categorymanažment a cenotvorbu. Bol som proste zvedavý. Odmietli ma, že je to juniorská pozícia  a hlavne ekonomická. Hm.

Zaujalo ma to. Dokonca dvojnásobne, lebo ak by to vyšlo, riadil by som sa svojimi procesnými modelmi, ktoré som tam robil v súvislosti s iným projektom okolo ich sortimentu. (Svet lekárenských sietí je fakt malý, aj keď sa pohybujete na dvoch územiach SR+ČR, ako ja.)

Keď sa nestor hlási na juniorskú pozíciu, nemá šancu. Prevzdelanie je horšie ako mor, svrab a kiahne či soplík. Je to osobné ohrozenie. Áno, tak to v korporáciách chodí. Osobné motivácie a pohodička je neoddeliteľnou súčasťou procesov.

Pritom ako nestor veľmi dobre viem, že následná správa jednotného sortimentu je skutočne zábavka na tretinový úväzok, brnkačka na 360 večerov v roku. No dobre, raz za rok je dobré urobiť generálne upratovanie. Ale aj to je vlastne rutina. No dobre, keď sa k tomu pridá categorymanažment, tak je to o niečo závažnejšie a upratuje sa častejšie. A keď sa k tomu pridá cenotvorba – to už máme plný úväzok. No to by bolo, aby ekonómom do toho kecal odborník na lieky/tovar. Veď ide len o lieky a tovar.

A keďže to ako nestor dobre viem, viem aj do čoho sa hlásim. Viem, aké sú limity tej práce a som s nimi absolútne stotožnený. Nerobím to z nejakého rozmaru, ale prosto preto, že to robiť viem a oni chceli niekoho, kto to bude robiť dobre.

Šachový úkrok stranou do procesného riadenia: Nakoniec je všetko v poriadku. Rozhodovať o tom, čo bude držať lekárnik v ruke za tárou bude nakoniec aj naďalej ekonóm. Koniec anekdoty o absencii procesného myslenia.

Niečo iné je ten sortiment zaviesť. To je o procesoch a procesné riadenie, to ja z duše rád.

Skonvertovať tých 10-20-50 individuálnych sortimentov do jednej univerzálnej tabuľky. To chce naozaj trochu skúseností. Tých správnych skúseností. Tak 20% je … záležitosť. Celých 80% je o správnej… (Kúpte si ma, dozviete sa. 😉 )

Ale následná dlhodobá správa? Veď hovorím, že brnkačka. Preto som vždy robil celý projekt z mojej strany ako dočasný.  Konverzia, ustálenie, nastavenie procesov a finíto. Že v poslednom prípade trvala následná správa z mojej strany 4 roky? Asi im to tak vyhovovalo. Pracovný čas medzi 18-21 hodinou po 360 dní v roku naozaj nie je atraktívny.

Ja viem, kde je pes zakopaný. Nie som len “ten od sortimentu”. Mojou hlavnou schopnosťou je riešenie kľúčových procesov, tvorba procesných modelov a prísnosť v dodržiavaní procesných predsavzatí. Prehľad a hlavne nadhľad nad súvislosťami fungovania lekárne a centrály lekárenských sietí. Viem čo to spraví pod kolenom, keď do orzanizmu lekárenskej siete šťuchnete pod lakťom.

A kedže mám skúsenosti práve z tých korporácii, viem, kde to práve kvôli snahe zabetónovať sa v pozíciách dopadá na kvalitu služieb pre pacienta. Možno by som mohol niečo vidieť, čo by som nemal? Mohol by som nakresliť procesný model, ktorý začína ekonómom a končí lekárnikom a predmetom je čisto expedičná odbornosť? Mohol by procesný model ukázať, že nejaká príkazy, hlásenia, analýzy končia nikde a ničím?

Pritom už viackrát sa šikovní manažéri s touto hrozbou vysporiadali veľmi elegantne. Dodával som im ich najobľúbenejšie nápady. Ja totiž ctím korporátne princípy a hierarchiu. Dokonca vo svojich konzultáciách sa opieram o jasné definovanie kompetencii a zodpovedností. By ste sa čudovali, aký spoločný problém majú aj malé firmičky aj veľké siete s riešením problému úloha -funkcia-osoba. Veď to poznáte – všetci sa 5 minút pred vypršanám termínu obzerajú okolo seba, kto že to mal to niečo urobiť. Samozrejme z toho susedného oddelenia.

Takže som sa na pozícii interného auditu 2-3 krát do mesiaca stretli, prevzal som úlohu, spracoval som návrhy a odovzdal. Následne sa stali jeho najobľúbenejšími riešeniami. Alebo povedal, že to neprichádza do úvahy a vyriešili sme zmeny vo schválených procesoch, ktoré jeho rozhodnutie prinieslo. Jeho pozícia, jeho kompetencie, jeho rozhodnutie, jeho zodpovednosť.

Som rád konzultant. Keby som chcel byť riaditeľ, robím iné veci a inak. Ale byť mimo systém ma baví od promócie. Nejaké riaditeľské miesto ma naozaj neuchvacuje. Mám rád keď veci fungujú tak, aby boli aj pacient aj kolega za tárou spokojný.

Zdieľať?