Spolok záhradkárov a lieková reforma

Takto sa niekto ráno zobudí a povie si: “Budem tvorca reformy zdravotníctva.” A keďže nie sú naporúdzi ani len komoroví záhradkári, stane sa poradcom poľahky.

Na projekte s názvom Mintha spolupracoval s podpredsedníčkou kategorizačnej komisie, ktorá pracuje aj v Health Policy Institute Angelikou Szalayovou. Tá už na ministerstve tiež nie je.

Rezort tvrdí, že išlo o vzájomnú dohodu. Szalayová sa k tomu nechce vyjadriť. Projekt Mintha rezort zdravotníctva stopol. Podľa Filka tak komisia prišla o najlepšiu odborníčku na liekovú politiku.

Odložili liekovú reformu | Slovensko | ekonomika.sme.sk

Viete, skutočne by ma zaujímali pohnútky, teda čo vedie človeka, že v občianskom združení vytvára koncepciu zdravotníctva štátu pre budúce  desaťročia. Ako konzultant si naozaj neviem predstaviť zbytočnejšiu a márnejšiu formu spolupráce. Práve s ohľadom na citované súvislosti.

Napriek tomu nie nezaujímavá hora grantov je v tom zapojená. A ľudia v tom nachádzajú zmyslel života… Celulózky a papierne v tom musia byť tajne zapojené. Inak naozaj nie je možné, aby tento systém fungoval. Je to podivná životné prostredie, tieto legislatívne záhradkárske bandy. Skutočne podivné.

A aby bol obraz záhradkárov dokonalý, treba pripomenúť, že každé ministerstvo disponuje nemalou skupinou zaslúžilých a nemenných. Aby títo mohli byť zaslúžilejšími a nemenejšími, treba nejaké premenné. To bude ono, to je ten dôvod potreby tých poradcov. No zaujímavé je, ako sú súčasne tí poradcovia vlastne tiež už zaslúžilými a nemennými.

Ale KDH to s pokrokom istí. Najprv sa zdalo, že vlastne nikto žiadnu reformu nechce a ani nemá pripravenú a potom prišlo delenie úhrad podľa príčiny diagnózy. Reforma na princípe príčin diagnózy bola taká humorná skúška pripravenosti národa. Z toho, zdá sa, nateraz zišlo a niečo ako kategorizácia výkonov trend v ne-dostupnosti zdravotnej starostlivosti neohrozí.

Aby bol obraz akcieschopnosti na ministerstva plnší pridám ešte čosi kdesi zo zákulisia nedávnej novelizácie zákona o poisťovniach. Ukázalo sa, že novela má fatálne právne nedostatky v používaní terminológie. To už aj moje staršie decko vie, že si nemôže vymýšľať a keď sa konečná cena volá konečná, nemôže ju nazvať maximálna.

Chápem, že koaličná dohoda je koaličná dohoda, ale ak v novele zákona nesedí  terminológia, je úplne ľahostajné, čo tým chcel básnik povedať. Ak nie sú schopní zapojiť aspoň právnické minimum, tak by si mali poslanci vziať do ruky radšej mávatká, nie kartu na hlasovanie.

A veď hej, gravidita a gravitácia sú si vlastne veľmi blízke.

Potom je tu ešte tá druhá vec s tými onými poslancami. Veď keď nik, tak aspoň poslanec si zainžinieruje a zareformuje. Svojim návrhom zľahka zmení celý systém regulácii v liekovej politike. Ministerstvu a poradcom je to vlastne jedno. Poradca odíde a zas príde s opravou, no a pre politika je najlepšia zdravotnícka reforma žiadna reforma.  Nechcem brať poslancom  právo zákonodarnej iniciatívy, ale načo máme vládu?

Pripomína mi to čas strávený na základnej vojenskej službe. Celé kasárne išli na leto stavať železnicu a v kasíne nás ostalo cca 120. Nič sme nerobili, len o  seba navzájom sa starali. A dobre nám veru bolo. Pred pár mesiacmi som sa po našom buzeráku prechádzal. Teda pardón, už tam stojí Tesco. Inšpiratívne.

A ten poznáte?

Možno si pamätáte, v Roháči bol na konci príbeh Jožinka, dieťaťa svojich rodičov. Raz tam bol príbeh, ako stráášne pršalo a Jožinko hovorí kamošovi: Dnes by sme potrebovali niekoho, kto toho veľa nahovorí, ale nič nepovie. A v ďalšom obrázku sa už usmievajú schovaný pred dažďom pod čisto bielou komiksovou bublinou, ktorá ide nejakému chlapíkovi z úst.

Zdieľať?