Sťahovanie národov nie je ani emigrácia ani právo usadiť sa

Vo štvrtok vylovili  3000, v piatok 4500 imigrantov.

Tak si pomenujme veci pravným menom. Bude sa nám lepšie rozhodovať.

Dnes nejde o vlnu emigrantov, ide o sťahovanie národov,  respekíve vlnu utečencov z vojnových oblastí.  A tak sa k mim aj mjusme správať. Inak sa vyčerpajú všetky naše kapacity pre emigrantov a ani tí skutoční emigranti nebudú mať v Európe šancu.

Keď v roku 1989 obsadili dederóni veľvyslanectvo NSR v Prahe, riešením bolo posadiť ich na vlak a odpratať preč. Len preto, že Kohl velmi stál o zjednotenie a niekoľko vlakov plných občanov DDR bol dobrý vyjednávací argument, ten vlak nesmeroval do Dráždaň, ale do Bonu.

Toľko ku kvantite, o ktorej sa bavíme.

Nie, naozaj nejde o “spôsobnú”  a “disciplinovanú” emigráciu rozloženú v čase a priestore. Tak ako bola , s výnmkou rokov 1956 a  1968/69, emigrácia so socialistického tábora do západnej Európy. Na tú mali “západné” krajiny systém s dostatočnou kapacitou.

A už vonkoncom nejde o využitie “práva usadiť sa”, ktoré využilo v prvý rokoch 21 storočia po vstupe do EU obyvatelia EU (vrátane mňa).

Tolko k technike presunu más z Afriky a Ázie.

Ešte jedna dobová súvisloť týkajúca sa USA. Možno si už dnešný 30-40. nepamätajú groteky Ch. Chaplina, v ktorej nakopáva imigračného úradníka v prístave mesta New York.  Toľko k láske USA k našim prarodičom. 

Americký národ, podobe ako Austrálčania, sú výsledkom kontinálneho presťahovávania sa obyvatelov Europy zo svojich “starých vlastí”.  Ak sa sťahuje Európan kampkoľvek, je nositeľom tamojšej kultúrnej tradície. Od čias príchodu Maďarov, do Európy nikto nemigroval.  Občas sme sa presúvali , ale to vždy vrámci Európy.  A teda v rámci rovnakého kultúrneho základu.

Dnes tu máme situáciu ktorá za posledných 1000 rokov nemá ani v jednej európskej krajine obdobu. 
Jenak rozsahom a počtom, jednak zdrojom a pôvodom.  A tiež kultúrnym zázemím.

A potom jeden intelektuál v snahe o paródiu zabudne na desiatky historických súvoslostí. A potom  stovky intelektuálov plodia tony nepoužiteľného humanizmu a renezancie. Tak sa tvorí demagógia. 

Keďže nie sme  schopní ani len základného pomenovania udalostí ,  vôbec  nie som prekvapený, že máme problém  s  riešením pristahovalectva z oblastí mimo Európskeho kontinetu.

Všimli ste si, aké problémy máme s využívanám “práva usadiť sa” v rámci EU,  čo sme si dohodli ako základnú vlastnosť v EU?  Dokonca taký problém, že vysťahovanie prešovčanov v roku 2007 nazývame emigráciou. S Ukrajincami, s Macedóncami s Moldavcami, s tými sa tak nejako počíta, že skôr či neskôr budú patriť do EU. Preto  tie vlaky s nimi  neposielame von z EU.  Podobne to bolo s nami v 90. rokoch. Tak ako Kohl počíteme so zjednotením Kontinentu.

Nie, nepáči sa mi to o akom riešení tu píšem, nepáči sa mi to, aké návrhy som vo svojich článkoch dával. Nie nemám rád hranice a predurčenie životného osudu narodínm sa.

Keď  na to sťahovanie národov z Afriky do Európy pozriem v horeuvedených súvislostiach, tak naozaj nevidím iné východisko pre Európu, ako ich umyť, napojit a odviesť späť aj s batôžkom učiteľov demokracie a ekonomických slobôd.  Neviem o tom, že by sme stáli o zjednotenie EU s Alžírskom, Lýbiou či Sýriou .v horizonte 50-100 rokov.  Aj s Tureckom si nie sme istý.

Neviem o tom, že by sme boli schopný integrovať  niekoľko miliónov tamojších obyvateľov.  Nie sú na to kapacity. Proste majú smolu, že ich je  nárazovo tak veľa. Po jednom by si ich málokto všimol. Je to úplne rovnaké, ako keď si Kanada všimla imigráciu Rómov.
Neviem o tom, že by sme boli rovnakej kultúrnej skupny, ako keď  sa potomkovia Portugalcov  –  Brazílci vracajú do Portugalska. Leda že by sme sa považovali za potomkov Etiópčanov, kedže Afrika je kolíska rodu Homo Sapiens.

Nech to preberám z akejkoľvek strany, nenachádzam žiadnu či už  perspektívnu alebo historickú okolnosť, ktorá by hrala aktuálne v ich prospech alebo nás k niečomu zaväzovala, ktorá by bola mladšia ako 1000 rokov.

Každý jeden z nich môže pricestovať legálnym spôsobom, ktorý je legálnym podľa medzinárodného práva. Každý z nich môže požiadať o azyl na ktoromkoľvek “schengenskom” vyľvyslanectev priamo v ich krajine.  V Európe sú tisíce Ukraincov, ktorí sem “spôsobne” a “disciplinovane” emigrovali.  To je dôkaz, že to ide.  To je dôkaz, že EU nemá s prisťahovalectvom žiadny zásadný problém. Áno máme  problém so sťahovaním národov a vojnovými utečencami.  Máme roblém ako ich nenechat utopiť sa, ako ich osušiť, dať im dočasne strehu nad hlavu a pripraviť prepravu domov. Do ich domova.

A OSN stále spí. Je chybou diplomacie EÚ, že OSN  spí. Aj my sme OSN.  Je to ja naša chyba. A tých chýb sme urobili viac. Ale ich riešením nie  je prijate a integrácia státisícov, ale naprávanie tých chýb. Jednu za druhou.

Aby aj moje deti, inžinieri a humanitárny intelektuály pochopili:

Ak sa sťahujú tisíce, niečo je u nich doma zle. Keď vyriešime ten ich problém tam doma, nebudú mať nutkanie utekať státisíce, ale nastane prirodzené tempo miešania sa obyvateľov na planéte s ktorým si vieme poradiť a sme povinný v záujme pokroku ho umožňivať.  O tom je celý problém topiacich sa v Stredozemnom mori. O probléme tam u nich. Náš problém je to len preto, že poznáme riiešenia, že sme si to v minulých storočiach zažili a ted sme, Európania, povinní tieto naše skúsenosti poskatnúť svetovému spoločenstvu.  Európa proste je vo vývoji spoločnosti na oveľa pokročilejšom stupni. Neviem či vyššom, ale pokročilejšom.

Zdieľať?