Dobré veci ste urobili tento rok

Veľká tradícia sú tieto moje prvoadventné úvahy. A to je dobre. A keď je niečo dobre, je to dobré. Tak mi napadlo, že by sme mohli spoločne tohtoročný advent zasvätiť dobru. Takému tomu každodennému. Alebo aj celoročnému. Svojmu dobru.

Dobro je podľa mňa niečo, čo urobíte a nastane dobro. Bez akýchkoľvek svojich vlastných zámerov. Nehovorím ani že to musí byť pre iných. Ani že to musí byť nezištné. Čo bolo na začiatku je úplne jedno. Výsledok je dôležitý. Pozriete sa na to, vidíte, že to bolo dobré. A to je to dobro.

Pamätáte ako to bolo úplne na počiatku?

1  Na počiatku stvoril Boh nebo a zem.   2  Zem bola pustá a prázdna, tma bola nad prahlbinou a Boží Duch sa vznášal nad vodami.   3  Boh povedal: Nech je svetlo. A bolo svetlo.   4  Boh videl, že svetlo je dobré, a oddelil svetlo od tmy.   5  Boh nazval svetlo dňom a tmu nazval nocou. Bol večer, bolo ráno, prvý deň.   6  Boh povedal: Nech je obloha uprostred vôd a nech oddeľuje vody od vôd.   7  Boh utvoril oblohu a oddelil vody pod oblohou od vôd nad oblohou. Tak sa aj stalo.   8  Boh nazval oblohu nebom. Bol večer a bolo ráno, druhý deň.   9  Boh povedal: Nech sa vody, ktoré sú pod nebom, nahromadia na jedno miesto a nech sa ukáže pevnina. Tak sa aj stalo.   10  Boh nazval pevninu zemou a nahromadené vody nazval morom. Boh videl, že je to dobré.

A tak ďalej až po siedmy deň. Všimnite si, ako sa sám seba zakaždým pochválil, ako sa mu to podarilo. Ako sám videl, že to dobre poriešil. On sám mal pocit, že je to dobré. Nechajme Ho ale, nech si rieši svoje domáce úlohy pri spúšťaní fluktuácií časopriestorového kontinua v priestore medzi orbitálom P a D v atóme železa môjho monitoru po zrážke dvoch hadrónov.

Tak a teraz si spomeňte na svoje skutky dobra. Už vidím, ako sa vám na tvári rozlial príjemný výraz. Možno i úsmev. Ako ste si spomenuli, že ste urobili niečo dobré či príjemné. Pochváľte sa. Nie mne! Sebe samým sa pochváľte.

A ešte chvíľu spomínajte. Na nejaké ďalšie udalosti či veci, ktoré ste urobili či ktorých ste sa dotkli a máte z nich pocit, že boli dobré pre ostatných, pre vás, pre svet, pre jabloň vo vašej záhrade. Ale ich bolo, že?

Nie, naozaj to nemyslím sarkatisticky. Nie, nie! Myslím to naozaj úprimne a v presnom význame slov bolo veľa dobra čo ste vykonali. Ako to viem? Máte predsa 32 chromozómov, takže vašou vlastnosťou je dobro.

Mohol by som tu nadhodiť niekoľko príkladov. Ale to by bolo moje dobro k mojim blízkym, známym či mojim neznámym. Ale tento adventný príhovor má byť o osobnom dobre. O dobre každého z nás, ktoré robíme pre svojich vlastných blízkych, známych či len okolo nás životom idúcich.

Je to tak priatelia, napriek tomu, že o nedobrých veciach sa oveľa viac rozpráva, toho dobrého, čo robíme je nepomerne viac. Dobro sedí v tichosti v kútiku, vždy trpezlivo počká, kým sa zlá vlna preženie a bude môcť zas obsadiť 99,99% nášho bytia.

Život je dobrý priatelia! To je moje posolstvo pre vás na advent roku 2013.

Zdieľať?

Stretnutie je základ lásky a rodiny

Veľmi by som si prial, aby toto prípravné obdobie štyroch týždňov bolo časom na hlboké zamyslenie sa nad svojou rodinou. Nad všetkými tými blížnymi, ktorí vám dali na ceste rodokmeňom život. Či nad tými, ktorým ste svoj život a svoju lásku v tom rodokmeni odovzdali.

Pred jednými Vianocami som chcel veľmi urobiť dobrý skutok a tak som nástojil, aby jeden môj vyženený príbuzný strávil čas s iným mojim vyženeným príbuzným. O rok som bol rád, že sa v tedy naposledy v tomto časnom živote stretli. A dodnes som rád, že ani v tom vo večnosti ani v tom medzi nami nebudú musieť hovoriť:

“Keby som len nebol býval bol vtedy premárnil príležitosť na stretnutie.”

V tom roku som začal dávať dohromady rodokmeň. Spolu sme pri svite stromčekov v rôznych rodinách dali dohromady vyše 500 členov rodiny. Ľudí, ktorý sa stali rodinou skrze stretnutie mňa a mojej manželky v jeden dávny augustový deň kdesi uprostred Slánskych hôr.

To vianočné obdobie bolo posledné. Tak definitívne posledné, kedy sme dokázali náš rodokmeň poskladať.

Na stretnutie s priateľmi a s rodinou je málokedy dôvod, no tisíce tragických výhovoriek. Včerajšok sa už nevráti a v budúcnosť môžeme len dúfať.

Nech je tento advent pre vás dôvodom na dlho odkladané stretnutia. Nikdy neviete, čo krásne vám môžu priniesť. A urobte si fotky. Také tie papierové. Pokojne ich potom zapotrošte. Vaši potomkovia v rodokmeni sa už dnes tešia na stretnutie s vami skrze tie vyblednuté obrázky.

Stretnite sa! To je moje tohtoročné a už tak trochu aj tradičné adventné posolstvo.

Zdieľať?