Adventné zamyslenie: Niektoré veci v živote majú byť spočítané

Je taký bomnot o školníkovi a lampách. Riaditeľ požiadal školníka, aby spočítal všetky lampy vo všetkých triedach.

Školník chodil od triedy k triede a poctivo spočítal každú lampu. Prišiel do triedy, kde bežala matematika a začal počítať: „Jedna, dva, tri, štyri…“ Matematikár sa mu do toho vloží, žekeby spočítal len počet lámp v jednom rade a počet radov, tak by mu stačilo spočítať 7 lámp a mal by spočítaných 12.

Školník na to: „Ale potom by 5 lámp ostalo nespočítaných. Aj tie chcú byť spočítané.“

Na tento bonmot školníka a s ním súvisiace zhodnotenie Malého princa čo s ušetreným časom, mi prišli na myseľ, keď som uvažoval nad tohtoročným adventným zamyslením. Stál som pri mikrovlnke a pozeral som sa na odpočítavač, ktorý vymeriaval čas na zohriatie obeda v práci. A ako už mnohokrát som myslel nie na ten obed, ale na to, ako mi mikrovlnka odmerala ďalších 1 a 1/2 minúty z môjho života.

Je to jeden balík času a my ho míňame kadejako. Dobre je, keď ho míňame kadejako a len a len podľa svojho uváženia. Zak to slobodní ľudia robia. je to ich slobodná vôľa, ako naložia s časom im odmeraným.

Advent je čas prípravy, zamyslenia sa, uvažovania. Tak skúsme pouvažovať, či to, ako trávime čas, pre nás samích stojí za to. Len a len pre nás, čisto egoisticky, pre nás osobne. Tak akosi dúfam, že každý máme v sebe kus milujúcej bytosti a súčasťou lásky je aj odovzdávanie kusu svojho života inému. Takže súčasťou tejto úvahy o osobnom uspokojení sa organicky stáva kopa ľudí okolo vás. Chcete byť k nim dobrý. A to sa počíta.

Keď sa pilot zasnil nad tým, koľko času by ušetrila tabletka proti smädu a čo všetko by sa dalo v takto ušetrenom čase vykonať, Malý princ mu odpovedal, že on by sa pomaly vydal k studničke a pomalými dúškami by vychutnával chu´ť každej jednej kvapky vody, ktorú by vypil z čistej radosti z prostej chuti vody.

Každá lampa si zaslúži byť spočítaná, nie že nie. Nie všetko robíme len pre seba. Mnoho vecí robíme, práve tým robením, aj pre ostatných okolo nás. A nie všetko, čo sa snažíme ušetriť, vyhnúť sa tomu, urýchliť, je naozaj prestoj, či je bez významu. Občas alebo aj vždy, sa oplatí vychutnať si to.

Veriť mi nemusíte, stačí že sa v advente spomalíte a necháte svoj mozog trochu uvažovať nad vecami bežnými. To vám prajem, tento pohnutý advent, kedy sa jeden kretén rozhodol, že bude zabíjať ľudí a kope ľudí to stále nedošlo, že je to blbý nápad sa na tomto zabíjaní ľudí aktívne podieľať.

Viete priatelia, možťno by len stačilo, aby sa ľudia v rusku na chvíľu zastavili a zamysleli, čo to tak bezmyšlienkovite nasledujú a či je to naozaj tak dobrý nápad.

Na čo že sú to tie talenty vlastne dobré?

Ak by sme mali počas tohtoročného adventu nad niečím uvažovať, tak je to vzťah našich talentov k časným materiálnym statkom.

Od zimného semestra 2. ročníka na mojej farmaceutickej fakulte nenávidím tú mikroskopickú drobotinu. Úprimne a nefalšovane nenávidím všetky vírusy, baktérie, všetku tú voľným okom nenávidenú drobotinu. V roku 2020 sa ku mne pridali milióny a milióny ľudí na tejto planéte.

Z nenávisti sa nedá vyžiť. Naopak, na všetky protivenstvá sveta sa nám hodia talenty, ktoré sme dostali do vienka a ktoré sme povinní rozvíjať. Jedným z talentov, ktoré som aj ja dostal je talent, ktorý nazývame byť introvert.

Až v tejto dobe sociálneho dištancu sa mi otvorila jedna z možností pochopiť, ako že sa to cíti väčšinová spoločnosť, keď svet je nastavený pre vás. Aké je to príjemné sa voľne pohybovať svetom, ktorý funguje ako raj pre introvertov. Sociálny odstup, žiadne vianočné večierky či teambuldingy.

No na druhej strane je to záhul na zodpovednosť za svoj talent. Ukázať ľuďom, že sa aj v spoločnosti ideálnej pre introvertných dá príjemne žiť.

Dostal som do vienka talent na farmáciu, neuveriteľne krásnu, zábavnú a ľahučkú vedu. Jednu z tých, kde sa zosobášili zväzkom nerozlučným prírodné a humanitné vedy, kde sa kombinuje filozofia s chémiou, fyzika s biológiou a aj nielen história s matematikou.

Celý svet dnes upína zraky na nás farmaceutov – odborníkov na lieky, aby sme svetu odpomohli od tých protivných nových koronavírusov. Aby sme svetu pomohli chápať, ako to tie vakcíny fungujú, ako je to treba spraviť, aby to bolo bezpečné, ako popočítať štatistické dáta, aby sa to nedalo rozporovať, ako vysvetliť fyziku pri minus 80 stupňoch, ako ukázať na historických udalostiach, že vakcíny vyviedli svet z temnoty, ako vysvetliť chémiu rekombinantnej DNA, ako napočítať, čo sa ešte oplatí a kde sú hranice nemorálnosti. Áno, toto všetko je farmácia.

Milióny ľudí ešte vo februári 2020 svoje talenty vymieňali za vrecia peňazí. Videli v materiálnych statkoch nekonečný zdroj budúcich potešení.

Dnes títo ľudia načierajú do studnice svojich talentov, aby sa prispôsobili, aby našli nové životné ciele. Niektorí stále dúfajú, že my farmaceuti to nejako zariadime, aby sme im ich svet, kde sa talent vymieňa za časné statky, aby sme im tento ich svet vrátili. Prosia nás, aby sme zapojili svoje talenty a pomohli im.

Viete, my sme zdravotníci, my vždy prídeme keď treba. Vyžmýkame zo seba to najlepšie, čo v nás je. A tak desiatky tímov vedcov (nie len farmaceutických) zamakali a práve advent 2020 je moment, keď je vakcína ante portas.

Traja králi po Novom roku prinesú ľudstvu dary nášho farmaceutického priemyslu – vakcínu, ktorá počas nasledujúcich 2-3 rokov vykynoží covid-19 z denných spravodajstiev. Tohtoročný advent je dúfajme na dlho posledný, keď máme unikátnu šancu uvažovať nad tým, či to zhŕňanie majetku namiesto rozvíjania osobných talentov v snahe pomáhať aj ostatným okolo seba, či to malo zmysel.

Tento advent máme na dlho jedinečnú šancu si uvedomiť a premýšľať o tom, ako príjemný je aj obyčajný pozdrav podaním ruky. Ako fajn je sa pri rodinnom stretnutí objať. Ako fajn je užívať si tie každodenné nádhery extrovertného spoločenského života, keď si aj v týchto časoch vytvoríte vďaka svojim talentom bezpečné prostredie, bezpečnú bublinu kam koronavírus nemôže.

Tak to nejako zhodou okolností tento advent vyšlo, že môžeme vidieť alebo cítiť silu našich osobných talentov nie len v podobe peňazí alebo materiálneho bohatstva, ale aj v schopnosti urobiť aspoň ten kúsok sveta kolo seba a okolo svojich blízkych, čo najbezpečnejší.

Advent je príprava na Jeho príchod. Je to čas stíšenia. Možno vďaka tomu dokážete vidieť svoje talenty aj v novom svetle. Nie len že ste ich dostali pre seba, ale že sú užitočné aj pre iných.

Rozmýšľajte o tom trošku, takto 4 týždne do Vianoc! Je to moja výzva pre vás. Taká úplne zištná výzva. Veď aj ja by som chcel mať z vašich talentov úžitok. Z talentov, ktoré mne chýbajú a sú vašim bohatstvom, ktoré vám nik a nič a nikdy nevezme.

Toto je moje tohtoročné a už tak trochu aj tradičné adventné posolstvo.

S každým dňom žijem o kus radšej, ako rád som žil včera

Rozprával som sa so svojím strýcom, má 85 rokov a strašne ho baví tento svet. No a tak to by som vlastne mohol aj tohtoročné adventné zamyslenie skončiť. Pointa bola vypovedaná, posolstvo pre zamyslenie na nasledujúce prípravné 4 týždne nastolené. Nebolo by to však pravdivé.

Dnešný, čo dnešný, zajtrajší svet je dnes neuveriteľné čočujte sa čo sa stalo. Strýko hovorí, že dnes žije fascinujúcu sci-fi. S veľkou radosťou sleduje dokumenty, ktoré ukazujú, čo ohromné sa ľudstvu práve v týchto dňoch darí.

Zmerali sme gravitačné vlny – niečo, o čom Einstein počas svojho života mohol len snívať. A my to tu teraz žijeme. Včera bola správa o tom, ako chlapíkovi voperovali 800g vážiacu pumpu namiesto srdca a chlapík sa má čulo k svetu. A vy, tam za tými tenkými monitormi fungujúcich na princípoch kvantovej mechaniky teoretikov polovice 20. storočia, vy by ste iste zo svojich odborov dodali ďalšie a ďalšie sci-fi dnešnej každodennosti.

Boh, čo sa o 4 týždne zas s veľkou slávou a radosťou v našich srdciach narodí, nám venoval slobodnú vôľu. Zdá sa, že vedel, potmehúd jeden, že na nás pácha jeden neuveriteľný žart. Žart  spoznávania. Iste sa dobre zabáva nad tým, ako si dnes vysvetľujeme to, na čo o pár hodín prídeme, že je úplne nejako inak.

A my mu ten žart každodenne s ešte väčšou chuťou vraciame. Neustále robíme to, čo ani On nedokázal vo svojej všemohúcnosti predpokladať. Neustále sami seba prekonávame v radosti zo života. Že budeme prekonávať jeho tajomstvá, to očakávať mohol. Ale že dokážeme sami seba prekonávať v schopnosti radovať sa zo spoznávania jeho sveta? To nemohol čakať ani v tom najlepšom sne.

Denno-denne dokážeme prekonávať hranice radosti zo života. Každý deň sa dokážeme sami nad sebou čudovať, čo sme to zas objavili. Keď ráno vstávame, to o čom sa nám snívalo ako o imaginárnom, nedosiahnuteľnom, fantastickom, magickom, tak toto čudo práve niekto na našej planéte vyriešil, objavil, stvoril.

Možno vás dnes bolí koleno viac ako vás bolelo včera. No na jedno také koleno sa udialo vo svete 10, čo 10, 1000, milión, bambilión noviniek, ktoré ma nekonečno+1 rozradostnia a ktoré mi dávajú nekonečno+2 dôvodov na dôveru v ľudstvo.

Márnosť šedivá, ja žijem rád! A keby len to. S každým dňom žijem o kus radšej, ako rád som žil včera. A moja predvčerajšia radosť zo života – to bol len slabý odvar zajtrajšej radosti.

Prajem vám, aby ste našli v nasledujúcich týždňoch ďalšie a ďalšie dôvody väčšej a väčšej radosti zo života. Potom bude tá radostná správa z polnoci 24. 12. vlastne len nudou každoročnej všednosti.

Toto je moje tohtoročné a už tak trochu aj tradičné adventné posolstvo.

Len pokiaľ neprestaneme dobro hľadať, tak máme nádej ho aj nájsť

Je naozaj veľký osobný problém:

  • žiť ako  dôveryhodný slušný človek,
  • byť nepodplatiteľný,
  • konať so zmyslom pre spravodlivosť,
  • máť vízu a dokázať ju zrozumiteľne zdieľať?

Len 4 jednoducho formulované body sú to. Len 4 sú. No rozhodne by som chcel veľa. Nie je dôvod si klásť malé ciele pre definovanie životných pravidiel.

Matematika, a tú ja z duše milujem, ma naučila, že najťažšie sa popisujú a dokazujú zrejmé vety. Každý v tých 4 bodoch vidíme 4 zrejmé a jednoduché pravidlá bytia. Ale každý z nás by dokázal o každom filozofovať aspoň hodinu. Veď čo si Kefalín predstavujete pod pojmom spravodlivý, že?

Mať víziu, to sa dá tak poľahky. Dám si ešte jeden. je vízia ako hrom. Je v tom nádej, je v tom pokračovanie, je v tom budúcnosť. Akurát nikto nevie, čo si to chceme dať. Ani kto, ani koľkokrát.

A potom tu máme kvantitatívne hľadiská. Nepodplatiteľný absolútne, teda bez nádeje na kompromis, alebo trošku s možnosťou vyjednávania? Apropó vyjednávanie. Patrí do podplácania alebo do zmyslu pre spravodlivosť? Pre niekoho je spravodlivé, že si vyjedná ústupok a na revanš poskytne službu. Spravodlivosť vnímame každý zo svojej strany plota.

A čo takto si vziať slušnosť na paškál. „Bol to taký slušný človek, všetkých úctivo pozdravil. Slušne strieľal a dokázal jasne a presne formulovať svoje vízie. A nenechal sa podplatiť, nikoho neušetril, každému nadelil spravodlivo rovným dielom kaliber 45.“ Niekedy dostanete čo ste nechceli aj pri tých najlepších predsavzatiach. Že je to tak?

Asi som mal ostať len pri tých 4 bodoch. Boli len 4 a boli také jednoduché. Ešte pred chvíľou to mohli byť 4 najjednoduchšie riešenia všetkých svetabôľov. A potom som si ich nechal pobehovať po mozgovni.

Nie! Žiť ako dôveryhodný slušný človek, byť nepodplatiteľný, konať so zmyslom pre spravodlivosť a mať vždy dobre sformulovanú vízu, nie, to nie je jednoduchý program pre život. A rozhodne to nie je program na jeden semester. Tak čo skúsiť aspoň niekoľko iterácii, pomocou ktorých sa priblížite?

Viete, celkom by som si prial, aby tie 4 body začali byť mierkou dobra našej spoločnosti. Viete, také to vaše hodnotenie v očiach okolostojacich a okolosediacich a okolokráčajúcich: Je spravodlivý? – dobre. Je nepodplatiteľný? – dobre. Je dôveryhodný? – dobre, odfajknuté, môže byť trebárs čo ja viem no nech nevečeriam tak aj prezidentom.

Nemusíte byť dobrí v očiach ostatných hneď na 100% v každom z tých 4 bodov. V prvej iterácii by mi stačilo aj 5%. Tak toto je moja vízia. Že sa pokúsite o svoju vlastnú iteráciu. Pre seba nemusíte, ani pre tento štát, ani pre suseda nemusíte. Stačí keď to urobíte pre mňa. Celkom sebecky sa priznávam, že by som si tu s vami rád dobre žil.

A vy čo? Ako ste sa pozreli počas tohtoročného Adventu sami na seba? Ja to už robím niekoľkým rokom a stále neviem, aký je ten správny návod na život. Ale snažím sa. Tak to nech je tohtoročné adventné posolstvo. Aj keď dlho, aspoň hľadáte a nevzdávate to, byť lepším.

Dobré veci ste urobili tento rok

Veľká tradícia sú tieto moje prvoadventné úvahy. A to je dobre. A keď je niečo dobre, je to dobré. Tak mi napadlo, že by sme mohli spoločne tohtoročný advent zasvätiť dobru. Takému tomu každodennému. Alebo aj celoročnému. Svojmu dobru.

Dobro je podľa mňa niečo, čo urobíte a nastane dobro. Bez akýchkoľvek svojich vlastných zámerov. Nehovorím ani že to musí byť pre iných. Ani že to musí byť nezištné. Čo bolo na začiatku je úplne jedno. Výsledok je dôležitý. Pozriete sa na to, vidíte, že to bolo dobré. A to je to dobro.

Pamätáte ako to bolo úplne na počiatku?

1  Na počiatku stvoril Boh nebo a zem.   2  Zem bola pustá a prázdna, tma bola nad prahlbinou a Boží Duch sa vznášal nad vodami.   3  Boh povedal: Nech je svetlo. A bolo svetlo.   4  Boh videl, že svetlo je dobré, a oddelil svetlo od tmy.   5  Boh nazval svetlo dňom a tmu nazval nocou. Bol večer, bolo ráno, prvý deň.   6  Boh povedal: Nech je obloha uprostred vôd a nech oddeľuje vody od vôd.   7  Boh utvoril oblohu a oddelil vody pod oblohou od vôd nad oblohou. Tak sa aj stalo.   8  Boh nazval oblohu nebom. Bol večer a bolo ráno, druhý deň.   9  Boh povedal: Nech sa vody, ktoré sú pod nebom, nahromadia na jedno miesto a nech sa ukáže pevnina. Tak sa aj stalo.   10  Boh nazval pevninu zemou a nahromadené vody nazval morom. Boh videl, že je to dobré.

A tak ďalej až po siedmy deň. Všimnite si, ako sa sám seba zakaždým pochválil, ako sa mu to podarilo. Ako sám videl, že to dobre poriešil. On sám mal pocit, že je to dobré. Nechajme Ho ale, nech si rieši svoje domáce úlohy pri spúšťaní fluktuácií časopriestorového kontinua v priestore medzi orbitálom P a D v atóme železa môjho monitoru po zrážke dvoch hadrónov.

Tak a teraz si spomeňte na svoje skutky dobra. Už vidím, ako sa vám na tvári rozlial príjemný výraz. Možno i úsmev. Ako ste si spomenuli, že ste urobili niečo dobré či príjemné. Pochváľte sa. Nie mne! Sebe samým sa pochváľte.

A ešte chvíľu spomínajte. Na nejaké ďalšie udalosti či veci, ktoré ste urobili či ktorých ste sa dotkli a máte z nich pocit, že boli dobré pre ostatných, pre vás, pre svet, pre jabloň vo vašej záhrade. Ale ich bolo, že?

Nie, naozaj to nemyslím sarkatisticky. Nie, nie! Myslím to naozaj úprimne a v presnom význame slov bolo veľa dobra čo ste vykonali. Ako to viem? Máte predsa 32 chromozómov, takže vašou vlastnosťou je dobro.

Mohol by som tu nadhodiť niekoľko príkladov. Ale to by bolo moje dobro k mojim blízkym, známym či mojim neznámym. Ale tento adventný príhovor má byť o osobnom dobre. O dobre každého z nás, ktoré robíme pre svojich vlastných blízkych, známych či len okolo nás životom idúcich.

Je to tak priatelia, napriek tomu, že o nedobrých veciach sa oveľa viac rozpráva, toho dobrého, čo robíme je nepomerne viac. Dobro sedí v tichosti v kútiku, vždy trpezlivo počká, kým sa zlá vlna preženie a bude môcť zas obsadiť 99,99% nášho bytia.

Život je dobrý priatelia! To je moje posolstvo pre vás na advent roku 2013.

Stretnutie je základ lásky a rodiny

Veľmi by som si prial, aby toto prípravné obdobie štyroch týždňov bolo časom na hlboké zamyslenie sa nad svojou rodinou. Nad všetkými tými blížnymi, ktorí vám dali na ceste rodokmeňom život. Či nad tými, ktorým ste svoj život a svoju lásku v tom rodokmeni odovzdali.

Pred jednými Vianocami som chcel veľmi urobiť dobrý skutok a tak som nástojil, aby jeden môj vyženený príbuzný strávil čas s iným mojim vyženeným príbuzným. O rok som bol rád, že sa v tedy naposledy v tomto časnom živote stretli. A dodnes som rád, že ani v tom vo večnosti ani v tom medzi nami nebudú musieť hovoriť:

„Keby som len nebol býval bol vtedy premárnil príležitosť na stretnutie.“

V tom roku som začal dávať dohromady rodokmeň. Spolu sme pri svite stromčekov v rôznych rodinách dali dohromady vyše 500 členov rodiny. Ľudí, ktorý sa stali rodinou skrze stretnutie mňa a mojej manželky v jeden dávny augustový deň kdesi uprostred Slánskych hôr.

To vianočné obdobie bolo posledné. Tak definitívne posledné, kedy sme dokázali náš rodokmeň poskladať.

Na stretnutie s priateľmi a s rodinou je málokedy dôvod, no tisíce tragických výhovoriek. Včerajšok sa už nevráti a v budúcnosť môžeme len dúfať.

Nech je tento advent pre vás dôvodom na dlho odkladané stretnutia. Nikdy neviete, čo krásne vám môžu priniesť. A urobte si fotky. Také tie papierové. Pokojne ich potom zapotrošte. Vaši potomkovia v rodokmeni sa už dnes tešia na stretnutie s vami skrze tie vyblednuté obrázky.

Stretnite sa! To je moje tohtoročné a už tak trochu aj tradičné adventné posolstvo.

Prajem vám 4 týždne úprimnej radosti

Hm, Advetnt ako príprava na radostnú zvesť. Ale mne sa akosi nechce čakať. Tak sa obzerám po svojom okolí, že kde a komu by sa mi hodilo urobiť niekomu radosť.

Minulý týždeň som nakúpil v našom dedinskom obchodíku. Z vďaky, že tam onehdá bol, keď sa mi to šiklo. A možno som ich aj potešil. Oni už budú vedieť ako naložiť s tým ziskom, ktorý som im doprial.

Ešte je do Vianoc pár týždňov, tak hádam ešte na nejakú radostnú zvesť prídem. Čosi už mám za lubom.

No a to je práve to, čo som vám chcel v dnešnom výročnom, každoročnom adventnom príhovore povedať. Spravte radosť  niekomu úplne mimo vašej rodiny. Niekomu, kto sa vám len ťažko stihne do Vianoc revanšovať. On zas urobí takúto radosť niekomu ďalšiemu.  A vôbec nie je dôležité, aby sa vám to vrátilo.

Podržať dvere, vyložiť kočík do autobusu, také tie ľudské gestá dobrého človeka.

Pamätáte? Kým naveľa naveľa konečne došlo na tú radostnú zvesť, aj Jeho niekoľkokrát neradostne okašľali. Nemali to totiž tí okolostojaci ľahké. Boli postavení pred hotovú vec. Na bránu zabúchal Jožo s tehuľkou a im sa pred očami previnulo všetko, čo budú musieť, ak teda podajú prvý prst.

Nie, na tento druh obetavej radosti sa vykašlite. To je strašne namáhavé a komplikované. Urobte len takú radosť inému, na ktorú sa cítite. Takú radosť, ktorej rozsah máte jasne pod kontrolou.  Takú radosť, ktorá vás k ničomu nezaviaže.  Poobzerajte sa po okolí a isto na nejakú takúto bezpečnú radosť inému prídete.

Viete, čakajú nás ťažké časy a možno je tohtoročný Advent na dlhý čas posledným, kedy budeme mať radosti aj na rozdávanie len tak.

Priznám sa vám, som koťuha pomodlená. Ja totiž viem, že robenie radosti je závislosť. To raz začnete a už nebudete vedieť prestať.  A tak sa potmehútsky škerím, ako vás namotávam do robenia radosti, z ktorého sa už nevyvlečiete.  A ani nezbadáte ako ste sa pre radosť iného už aj obetovali.

A to sa už nebudem potmehútsky usmievať len ja, ale aj On sa bude chichúňať. A bude sa tak chichúňať od radosti, až nám tie ťažké časy nateraz odpustí.

Veď akéže to budú ťažké časy, keď nám bude radosť žiť?

Zmysel nám dávajú ostatní

Život nemá zmysel. To ma naučil jeden z mojich najlepších priateľov.

Najlepší priateľ, to je človek, ktorý keď mi zavolá, tak mám pre neho vždy čas a pri akejkoľvek jeho požiadavke získa riešenie jeho problému najväčšiu prioritu, nech už robím čokoľvek.  A to je paradoxne ten zmysel života.

Přemýšlení na smyslem života došlo k tomu, že to zatím vypadá jenom na jednu alternativu, umřít při nikdy nekončící snaze uživit něco, čemu se říká rodina. Ale kde je v tom něco přínosného? A proč to lidé vlastně dělají?

Autorom toho citátu je… Ale veď je to jedno. Koho z inteligentných tieto slová a myšlienky nenapadli? A ani nemuseli zakloniť hlavu pod hviezdnou oblohou.

Keď som onehdá bol býval bol platil za rodinnú dovolenku, treslo mi to priamo do frňáka. Dáma z cestovky najprv napočítala jedného dospeláka a k nemu začala pridávať ceny po zľavách za ostatných nás. Tak rukolapne ukázané, čo to stojí mať rodinu, je skutočne brutálnou skúsenosťou.

Dnes som bol s mladším deckom na florbalovom turnaji. Bolo ho treba tam odviesť. Potešiť, keď 2x prehrali. Pochváliť, keď vzápätí 2x vyhrali. Narýchlo zaimprovizovať a poskytnúť mu vlastné tričko, aby mal biely dres. A pozerať sa 4 hodiny na zápasy, v ktorých hrali velikánske emócie a tak žalostne málo technického umenia.

Nie, život nemá zmysel. Nie taký, ktorý je o spôsobe existencie bielkovín. Ani taký, ktorý je o počítaní finančných nákladov. Ani taký, ktorý je o počítaní časových nákladov.

Aký zmysel mal život, ktorého už cca 2011 narodenie si o niekoľko dní zvestujeme navzájom? Pre neho? Asi žiaden. Pre nás? Ďalekosiahly. Tak ďalekosiahly, že dosahuje až za hranicu každého nášho jednotlivého života.

Nie, život pre nás samých nemá zmysel. Náš život získava zmysel tým, že má z neho niekto iný osoh.

Jednu sviečku sme už premárnili, tak aspoň pri zajtrajšom zapaľovaní tej druhej a potom aj tretej a štvrtej, pouvažujte, či váš život má pre niekoho okolo vás zmysel.

Toto je moje tohtoročné a už tak trochu aj tradičné adventné posolstvo.

Nie Efezanom, nám to Paľo e-mailuje

Je prvá adventná nedeľa. Za 4 týždne budeme my kresťania oslavovať najradostnejší sviatok. Ako som bol býval bol napísal pred piatimi rokmi, môžete urobiť všeličo, napríklad si utriediť myšlienky, vzťahy, túžby a priority. Môžete upratovať, nakupovať, plánovať, doháňať zameškané. Je to len naša voľba.

Ja som sa rozhodol, že si trochu utriedim myšlienky.  Aj som mal jeden nápad, čo by som rád do tohto článku vložil. Už pár dní sa mi po mozgovni preháňajú rôzne súvetia a pokrikujú vety jednoduché. Aj nejaké vety-striptízovky sa veru vyskytli.

Občas sa dostanem do stavu, že robím veci len tak podvedomo, sústredím sa práve na svoje myšlienky. Vtedy často a len tak bez zjavného dôvodu, prídem k svojej láskavej manželke a len tak podvedome jej venujem bozk. Čítala si v tej chvíli a vedľa nej sa povaľovala záložka z citátom z listu svätého Pavla Efezanom.

A bolo jasné, ako to dnes do klávesnice natrieskam.

  1. Najprv nadhodím fajnovo sformulované posolstvo o morálke,
  2. potom vás vyzvem, aby ste si tohtoročný advent venovali uvažovaniu nad tou vašou morálkou,
  3. a nakoniec len tak letmo spomeniem, že by bolo fajn, keby ste si to fajnové morálne posolstvo do toho svojho zakomponovali.

Takáto je osnova, toho čo som vám chcel povedať a takto vám to hovorím:

Kde sa vzalo fajnovo sformulované posolstvo

Podľa Svätého písma sa Paľo v Efeze zastavil v roku 52.  Efez bol od roku 133 pred Kristom hlavným mestom rímskej provincie Ázia, stretali sa tam obchodné cesty, kultúry Grékov, maloázijských národov a Židov. No galimatiáš to vraj bol riadny. A tak sa domýšľam, že to nemali kresťania so svojim prístupom k morálke jednoduché. Možno ich aj chcel povzbudiť. A možno… Kto vie, bolo to dávno a história sa s radosťou vykladá ako sama chce. Isté je že napísal:

Starý a nový človek 25 Preto odložte lož a hovorte pravdu každý so svojím blížnym, veď sme si navzájom údmi. 26 Hnevajte sa, ale nehrešte! Slnko nech nezapadá nad vaším hnevom; 27 a nedávajte miesto diablovi! 28 Kto kradol, nech už nekradne, ale radšej nech pracuje a vlastnými rukami zarába, aby mal z čoho dať núdznemu.

29 Z vašich úst nech nevyjde nijaké zlé slovo, ale iba dobré, na potrebné budovanie, aby prinášalo milosť tým, čo počúvajú. 30 A nezarmucujte Svätého Božieho Ducha, v ktorom ste označení pečaťou na deň vykúpenia.

31 Akákoľvek zatrpknutosť, hnev, rozhorčenie, krik a rúhanie aj každá iná zloba nech sú ďaleko od vás. 32 Buďte k sebe navzájom láskaví a milosrdní, navzájom si odpúšťajte, ako aj vám odpustil Boh v Kristovi!

Hm, našťastie Rimanom pošta fungovala lepšie ako nám, takže to nemusím sám vymýšľať. Veď aj tak by som to nenatrieskal do klávesnice lepšie. A nie len preto, že on bol svätý a ja sa len tak opito tackám medzi mantinelmi morálky, dobra a niečoho podivného v nás. Niečoho,  čo zo živočíšneho druhu Homo Sapiens robí bytosť schopnú rozhodnúť sa čo je správne. Nenapísal by som to lepšie hlavne preto, že to vyššie dobro, to sa ukazuje ako veľmi jednoduché. Takže na ňom nie je veľmi čo navymýšľať.

Uvažujte nad tou svojou morálkou

Morálka je niečo, čo chápem ako prejav nejakého vyššieho princípu v nás. Nie okolo nás, tam by som morálku darmo hľadal. Okolo nás sú len veci a práve my svojim prístupom rozhodujeme či budú využité morálne, alebo nie. V sebe ju musíme každý nájsť.

A viete, veľmi by som si prial, aby toto prípravné obdobie štyroch týždňov bolo časom na hlboké zamyslenie sa nad svojou morálkou.

Viete, ide mi o jednu vec, kvôli ktorej vás nabádam, aby ste sa nad svojou morálkou zamysleli. Tou vecou je protiútok voči tým, ktorí nás majú v paži. Ktorým je na saláme, že sme sa pred asi 2000 rokmi na nejakých pravidlách dohodli, že pred nejakými 200 rokmi sme si tie pravidlá nazvali demokracia a pred 20 sme sa každý jeden z nás k nim vrátili. Mať jasno v 10. najvyšších princípoch, okolo ktorých si svoje vlastné morálne pravidlá vytvárame, každému z nás hádam umožní vidieť tie arogantné hovädá s ktorými nechceme žiť pod jednou strechou.

A uchovávam si aj malú nádej, že uvažovanie a z neho plynúce upratanie si svojich vlastných morálnych priorít nám umožní v budúcom roku vykydnúť válov pomyjí aj  s nemorálnymi prascami. Mohol by to byť prvý krok pri čistení morálneho a etického bahna okolo nás. Do prdele, veď to tu okolo nás vyzerá ako by niekto vyhlásil preteky, kto bude väčšia nemorálna sviňa. Už to tak musí byť, normálne tu prebieha regulárny závod o to kto viac a nechutnejšie odrbe blížneho svojho. Heslo preteku je: Kto neoje****, oje**** svoju rodinu.

A tá Paľova by sa vám nepáčila?

Keď už budete nad tou svojou morálkou a etikou uvažovať, skúste porozmýšľať aj nad tím, čo bol býval bol pradávno e-mailoval Paľo do Efezu.

Prvá adventná nedeľa

Začala príprava na Vianoce. Môžete urobiť všeličo, napríklad si utriediť myšlienky, vzťahy, túžby a priority. Môžete upratovať, nakupovať, plánovať, doháňať zameškané. Je to len naša voľba.

Pred pár dňami som čítal ako si Taliani predstavujú desatoro, ako by ho chceli meniť, aby lepšie odrážalo súčasný svet. Pred pár dňami som počúval, ako ľudia tento súpis základných pravidiel nepoznajú. Preto si dnes dovolím trochu citovať z Knihy kníh.

Komentár ku knihe Exodus:

Desatoro prikázaní obsahuje v krátkosti povinnosti k Bohu a blížnemu. Desať príkazov predstavuje základ a podmienky zmluvy, ktorú Pán uzavrel s Izraelom, a tak je aj podkladom pre dejinné poslanie vyvoleného národa. Desatoro je prirodzeným zákonom, a preto je také staré ako samo ľudstvo. Aj Izraeliti poznali tieto prirodzené zákony ako ostatní Semiti. Na Sinaji sa tieto prirodzené zákony znova zdôrazňujú, vyhlasuje sa ich všeobecná záväznosť a platnosť, a tak Desatoro sa stáva pozitívnym zákonom Božím.

Zdroj: Sväté písmo; vydal Slovenský ústav svätého Cyrila a Metoda Rím 1995

  1. Ja som Pán, Boh tvoj! Nebudeš mať iných bohov okrem mňa, aby si sa im klaňal
  2. Nevezmeš mena Božieho nadarmo
  3. Spomni, aby si deň sviatočný svätil
  4. Cti otca a matku svoju
  5. Nezabiješ
  6. Nezosmilníš
  7. Nepokradneš
  8. Nepreriekneš krivého svedectva proti blížnemu svojmu
  9. Nepožiadaš manželku blížneho svojho
  10. Ani nepožiadaš majetku blížneho svojho, ani ničoho, čo jeho je