Čo bude s nami o rok, o dva, o desať?

O 4 týždne budeme oslavovať narodenie. Krásnych okrúhlych 2016 plus mínus nejaké tie drobné. Spoločnosť od počiatku vekov niekam smerovala. Dnes vieme, kam smerovala v stredoveku, kam smerovala v staroveku a dokonca vieme aj kam smerovala v roku 1939.

Advent, to je obdobie prípravy na príchod. Príchod niekoho, kto mal čosi zalubom. Niečo plánoval, čo ostáva veľkým tajomstvom. Mnohé nám povedal, skrz evanielistov a iných spisivateľov jeho myšlienok, priamo a otvorene.

Mal plán.

Advent, to znamená, že niečo príde a je čas na to sa pripraviť. Zamyslieť sa čo to vlastne príde, či to tak chceme a hlavne, čo si od toho sľubujeme. Ako to dosiahnuť, ako to spraviť, ako sa pričiniť.

Je dobré mať plán. Čo bude s nami o rok, o dva, o desať. Ale veď hej, ak chcete Boha rozosmiať, porozprávajte mu svoje plány. No zabudli ste? Dal nám slobodnú vôľu. Nie len tak pre srandu svoju, králikov a štyroch chichotavých slonov. Ale preto, aby sme sami mohli rozhodovať ako budme žiť.

Návod je to dobrý. Máme desatoro. Máme 7 hlavných hriechov. Máme Listy apoštolom, Knihu príslový a kadejakú inú spisbu. Tam všade je kopu dobrých návodov. Ale máme plán?

Oslava narodenia je oslavou budúcich možností. Prísľuby sme dostali, tak ako ich využijeme? Máte plán?

Už po mnoho rokov sa na začiatku Adventu venujem niečomu, čo nás viac ako len trochu presahuje. vytvoril som si totiž vtedy plán a držím sa ho.

Skúsiť byť o rok o niečo lepším človekom ako pred rokom. Aspoň to skúsiť.

Zdieľajte obsah s priateľmi:

Odpustenie je úľava vlastnej duši

Tam, hen pre svet, som vytiahol na zajtra na svoj adventný príhovor z roku 2009. Ten o tom, ako nám to o morálke Paľo e-mailuje. Nám , nie do Efezu. A keď som tak chystal ten článok našiel som si tam tému pre nás. Tu, intímne na mojom osobnom blogu. Pre nás spolu, pre vás mojich najskalnejších a najvernejších čitateľov, čo si ku mne stále nájdete cestičku.

Tou témou pre tento Advent je posledná veta z tamtoho dlhého morálkového citátu:

Buďte k sebe navzájom láskaví a milosrdní, navzájom si odpúšťajte, ako aj vám odpustil Boh v Kristovi!

Dnes poobede som si v takom tom blaženom chylomikrónovom (raz vám to už musím vysvetliť, čo že to vlastne je) opojení medzi spánkom a bdením púšťal Staré židovské anekdoty. A zvrhlo sa im to tam, lebo zaznelo jedno múdro, poučenie o rozdiele medzi pomstou a hnevom.

Bol to príbeh, keď vám včera sused odmietol požičať kosák a dnes si prišiel požičať sekeru.

  • pomsta je, keď mu tú sekeru nepožičiate
  • hnev, to je keď mu tú sekeru požičiate so slovami: “Požičiam ti sekeru, lebo nie som taký zlý ako si bol ty včera, keď si mi nepožičal kosák.”

Hnevať sa je asi OK. Byť pomstichtivý je veľmi, ale veľmi za hranicou. Aj starozákonne, ako ukazujú židia. Aj novozákonne, ako ukazuje náš kresťanský Kristus, keď nás nabáda na odpustenie.

Pomsta nám nikdy neotvorí cestu ďalej. A sviňa čas plynie len jedným smerom. Furtom a stále dopredu ďalej a ďalej. Takže žiť sa musí. Chvíľu sa budeme hnevať, no už to je asi krok k tomu, aby sme si raz, keď k tomu dozrieme, aj odpustili.

Skúsme hľadať, počas Adventu, toho prípravného času na najveselšiu zvesť nás kresťanov, svoj hnev. A keď ho už nájdeme, skúsme porozmýšľať, ako ho premeniť na odpustenie.

Tak ako v jednom minulom Adventnom zamyslení, budem sa potmehútsky usmievať z vás, keď sa budete čudovať, že prečo sa váš sused, čo sa roky na vás hnevá, začne na vás tváriť milo. Moja škodoradosť z vašej zmätenej mysle sa bude za brucho chytať od rehotu na vašom  prekvapení. Že vám odpustil.

Odpustenie, to je asi najväčšie prekvapenie, ktoré môžete nájsť pod tohtoročným stromčekom. A keď ho stretnete, keď ho tam nájdete, možno to bude kvôli niekomu ako ja. Niekomu, kto si svoju túžbu, aby raz všetci ľudia boli bratia, nenecháva pre seba. A budeme na seba pyšný, budeme sa za bruchá chytať od smiechu, čo sme vám to tento rok pod stromček prichystali.

Doprajte mi tento Al Pacinov najmilší hriech a odpustite tento Advent niekomu, na koho sa už dlho hneváte. Ja sa zo svoje pýchy rád vyspovedám, lebo viem, že On mi odpustí túto malú kulehu voči vám.

Zdieľajte obsah s priateľmi:

Len pokiaľ neprestaneme dobro hľadať, tak máme nádej ho aj nájsť

Je naozaj veľký osobný problém:

  • žiť ako  dôveryhodný slušný človek,
  • byť nepodplatiteľný,
  • konať so zmyslom pre spravodlivosť,
  • máť vízu a dokázať ju zrozumiteľne zdieľať?

Len 4 jednoducho formulované body sú to. Len 4 sú. No rozhodne by som chcel veľa. Nie je dôvod si klásť malé ciele pre definovanie životných pravidiel.

Matematika, a tú ja z duše milujem, ma naučila, že najťažšie sa popisujú a dokazujú zrejmé vety. Každý v tých 4 bodoch vidíme 4 zrejmé a jednoduché pravidlá bytia. Ale každý z nás by dokázal o každom filozofovať aspoň hodinu. Veď čo si Kefalín predstavujete pod pojmom spravodlivý, že?

Mať víziu, to sa dá tak poľahky. Dám si ešte jeden. je vízia ako hrom. Je v tom nádej, je v tom pokračovanie, je v tom budúcnosť. Akurát nikto nevie, čo si to chceme dať. Ani kto, ani koľkokrát.

A potom tu máme kvantitatívne hľadiská. Nepodplatiteľný absolútne, teda bez nádeje na kompromis, alebo trošku s možnosťou vyjednávania? Apropó vyjednávanie. Patrí do podplácania alebo do zmyslu pre spravodlivosť? Pre niekoho je spravodlivé, že si vyjedná ústupok a na revanš poskytne službu. Spravodlivosť vnímame každý zo svojej strany plota.

A čo takto si vziať slušnosť na paškál. “Bol to taký slušný človek, všetkých úctivo pozdravil. Slušne strieľal a dokázal jasne a presne formulovať svoje vízie. A nenechal sa podplatiť, nikoho neušetril, každému nadelil spravodlivo rovným dielom kaliber 45.” Niekedy dostanete čo ste nechceli aj pri tých najlepších predsavzatiach. Že je to tak?

Asi som mal ostať len pri tých 4 bodoch. Boli len 4 a boli také jednoduché. Ešte pred chvíľou to mohli byť 4 najjednoduchšie riešenia všetkých svetabôľov. A potom som si ich nechal pobehovať po mozgovni.

Nie! Žiť ako dôveryhodný slušný človek, byť nepodplatiteľný, konať so zmyslom pre spravodlivosť a mať vždy dobre sformulovanú vízu, nie, to nie je jednoduchý program pre život. A rozhodne to nie je program na jeden semester. Tak čo skúsiť aspoň niekoľko iterácii, pomocou ktorých sa priblížite?

Viete, celkom by som si prial, aby tie 4 body začali byť mierkou dobra našej spoločnosti. Viete, také to vaše hodnotenie v očiach okolostojacich a okolosediacich a okolokráčajúcich: Je spravodlivý? – dobre. Je nepodplatiteľný? – dobre. Je dôveryhodný? – dobre, odfajknuté, môže byť trebárs čo ja viem no nech nevečeriam tak aj prezidentom.

Nemusíte byť dobrí v očiach ostatných hneď na 100% v každom z tých 4 bodov. V prvej iterácii by mi stačilo aj 5%. Tak toto je moja vízia. Že sa pokúsite o svoju vlastnú iteráciu. Pre seba nemusíte, ani pre tento štát, ani pre suseda nemusíte. Stačí keď to urobíte pre mňa. Celkom sebecky sa priznávam, že by som si tu s vami rád dobre žil.

A vy čo? Ako ste sa pozreli počas tohtoročného Adventu sami na seba? Ja to už robím niekoľkým rokom a stále neviem, aký je ten správny návod na život. Ale snažím sa. Tak to nech je tohtoročné adventné posolstvo. Aj keď dlho, aspoň hľadáte a nevzdávate to, byť lepším.

Zdieľajte obsah s priateľmi:

Dobré veci ste urobili tento rok

Veľká tradícia sú tieto moje prvoadventné úvahy. A to je dobre. A keď je niečo dobre, je to dobré. Tak mi napadlo, že by sme mohli spoločne tohtoročný advent zasvätiť dobru. Takému tomu každodennému. Alebo aj celoročnému. Svojmu dobru.

Dobro je podľa mňa niečo, čo urobíte a nastane dobro. Bez akýchkoľvek svojich vlastných zámerov. Nehovorím ani že to musí byť pre iných. Ani že to musí byť nezištné. Čo bolo na začiatku je úplne jedno. Výsledok je dôležitý. Pozriete sa na to, vidíte, že to bolo dobré. A to je to dobro.

Pamätáte ako to bolo úplne na počiatku?

1  Na počiatku stvoril Boh nebo a zem.   2  Zem bola pustá a prázdna, tma bola nad prahlbinou a Boží Duch sa vznášal nad vodami.   3  Boh povedal: Nech je svetlo. A bolo svetlo.   4  Boh videl, že svetlo je dobré, a oddelil svetlo od tmy.   5  Boh nazval svetlo dňom a tmu nazval nocou. Bol večer, bolo ráno, prvý deň.   6  Boh povedal: Nech je obloha uprostred vôd a nech oddeľuje vody od vôd.   7  Boh utvoril oblohu a oddelil vody pod oblohou od vôd nad oblohou. Tak sa aj stalo.   8  Boh nazval oblohu nebom. Bol večer a bolo ráno, druhý deň.   9  Boh povedal: Nech sa vody, ktoré sú pod nebom, nahromadia na jedno miesto a nech sa ukáže pevnina. Tak sa aj stalo.   10  Boh nazval pevninu zemou a nahromadené vody nazval morom. Boh videl, že je to dobré.

A tak ďalej až po siedmy deň. Všimnite si, ako sa sám seba zakaždým pochválil, ako sa mu to podarilo. Ako sám videl, že to dobre poriešil. On sám mal pocit, že je to dobré. Nechajme Ho ale, nech si rieši svoje domáce úlohy pri spúšťaní fluktuácií časopriestorového kontinua v priestore medzi orbitálom P a D v atóme železa môjho monitoru po zrážke dvoch hadrónov.

Tak a teraz si spomeňte na svoje skutky dobra. Už vidím, ako sa vám na tvári rozlial príjemný výraz. Možno i úsmev. Ako ste si spomenuli, že ste urobili niečo dobré či príjemné. Pochváľte sa. Nie mne! Sebe samým sa pochváľte.

A ešte chvíľu spomínajte. Na nejaké ďalšie udalosti či veci, ktoré ste urobili či ktorých ste sa dotkli a máte z nich pocit, že boli dobré pre ostatných, pre vás, pre svet, pre jabloň vo vašej záhrade. Ale ich bolo, že?

Nie, naozaj to nemyslím sarkatisticky. Nie, nie! Myslím to naozaj úprimne a v presnom význame slov bolo veľa dobra čo ste vykonali. Ako to viem? Máte predsa 32 chromozómov, takže vašou vlastnosťou je dobro.

Mohol by som tu nadhodiť niekoľko príkladov. Ale to by bolo moje dobro k mojim blízkym, známym či mojim neznámym. Ale tento adventný príhovor má byť o osobnom dobre. O dobre každého z nás, ktoré robíme pre svojich vlastných blízkych, známych či len okolo nás životom idúcich.

Je to tak priatelia, napriek tomu, že o nedobrých veciach sa oveľa viac rozpráva, toho dobrého, čo robíme je nepomerne viac. Dobro sedí v tichosti v kútiku, vždy trpezlivo počká, kým sa zlá vlna preženie a bude môcť zas obsadiť 99,99% nášho bytia.

Život je dobrý priatelia! To je moje posolstvo pre vás na advent roku 2013.

Zdieľajte obsah s priateľmi:

Stretnutie je základ lásky a rodiny

Veľmi by som si prial, aby toto prípravné obdobie štyroch týždňov bolo časom na hlboké zamyslenie sa nad svojou rodinou. Nad všetkými tými blížnymi, ktorí vám dali na ceste rodokmeňom život. Či nad tými, ktorým ste svoj život a svoju lásku v tom rodokmeni odovzdali.

Pred jednými Vianocami som chcel veľmi urobiť dobrý skutok a tak som nástojil, aby jeden môj vyženený príbuzný strávil čas s iným mojim vyženeným príbuzným. O rok som bol rád, že sa v tedy naposledy v tomto časnom živote stretli. A dodnes som rád, že ani v tom vo večnosti ani v tom medzi nami nebudú musieť hovoriť:

“Keby som len nebol býval bol vtedy premárnil príležitosť na stretnutie.”

V tom roku som začal dávať dohromady rodokmeň. Spolu sme pri svite stromčekov v rôznych rodinách dali dohromady vyše 500 členov rodiny. Ľudí, ktorý sa stali rodinou skrze stretnutie mňa a mojej manželky v jeden dávny augustový deň kdesi uprostred Slánskych hôr.

To vianočné obdobie bolo posledné. Tak definitívne posledné, kedy sme dokázali náš rodokmeň poskladať.

Na stretnutie s priateľmi a s rodinou je málokedy dôvod, no tisíce tragických výhovoriek. Včerajšok sa už nevráti a v budúcnosť môžeme len dúfať.

Nech je tento advent pre vás dôvodom na dlho odkladané stretnutia. Nikdy neviete, čo krásne vám môžu priniesť. A urobte si fotky. Také tie papierové. Pokojne ich potom zapotrošte. Vaši potomkovia v rodokmeni sa už dnes tešia na stretnutie s vami skrze tie vyblednuté obrázky.

Stretnite sa! To je moje tohtoročné a už tak trochu aj tradičné adventné posolstvo.

Zdieľajte obsah s priateľmi: