Prechádzal som sa po svojom osobnom agregátore a zaujala ma informácia, že Většina starých mobilních telefonů leží doma v zásuvkách a není recyklována
Základem průzkumu byly rozhovory s 6 500 lidmi ze 13 zemí, mezi něž patří Finsko, Německo, Itálie, Rusko, Švédsko, Velká Británie, Spojené arabské emiráty, USA, Nigérie, Indie, Čína, Indonésie a Brazílie.
Trochu som sa zamyslel, to to viete Homo Sapiens a vyliahol sa nasledujúci nápad:
V zásade by išlo o bazárový servis, inzertný predaj. No vždy je dôležité, ako sa urobí zázemie. Niekoľko základných konkurenčných výhod
- Ajaxovo roletkové menu na výber toho môjho telefónu
- Kalkulačka na výpočet rozumnej ceny na základe veku, typu a poškriabanosti
- Zaradenie mobilu do databázy na tri kliknutia
- Veľká offline kampaň za európske peniaze určené na Zelené projekty.
- Úzka špecializácia, jednoduchý dizajn, konské písmo.
Viete, občas by som si rád kúpil nejaký ten funkčný telefón za 200 Sk.
Ako obvykle na záver zvolanie: Už len to zrealizovať s vyrovnaným rozpočtom. Do komentárov môžete nápad ľubovolne rozvíjať.
Pozor ešte nekončím, prichádza ťažká úvaha.
Chýba biznis model
Keď som dokončil redakčnú prácu nad tým to textom, uvážil som, že v nápade chýba biznis model. Takže je to celé na draka. Ono totiž, čo sa oplatí robiť pre peniaze, treba robiť pre peniaze. Inak príde niekto, kto to pre tie peniaze začne robiť. Preplatí vám ľudí a celá služba pôjde do hája. Nie sú ľudia? Na planéte nie sú ľudia? Jáj, na slovenského projektového manažéra by boli, ale na anglického už nie?
Možno absencia biznis modelu, teda absencia plánu vytvoriť rentabilný a nedotovaný projekt je začiatkom konca internetového projektu. Ak je naozaj problém zaplatiť schopného projektového manažéra, niekde vo finančnom hospodárení je chyba.
Možno je to spočítané dobre a jednoducho potenciál služby na to nemá.
Chýba finančný potenciál
No dobre, tak projekt má svoj biznis model. Ale ten ukáže, že chýba finančný potenciál na udržateľný rast.
Rovnako cez peniaze vidím nezáujem portálov o udržiavanie kódu svojich služieb na pulze dňa. V skutočnosti vôbec nemusí ísť o nezáujem. Jednoducho sa to neoplatí. Máte službu, konečne začne plodiť peniaze a splácať úvery. Ale plodí len akurát toľko, že splatí doterajšie dlhy. Ale už nezostáva na údržbu. Čo stačilo s ohľadom na bežné vedomosti užívateľov včera, nestačí dnes. Včera nebol k dispozícii skript, pomocou ktorého si každý môže odkryť skryté polia na akejkoľvek stránke. Dnes na to treba reagovať, teda zaplatiť niekomu, aby urobil úpravy. Ale chyba lávky, výnos zo služby je tak akurát na splatenie starých dlhov. No programátora treba zaplatiť, konektivitu treba platiť tiež. Známe sú problémy služby Twitter, prípadne známe čísla ohľadne hospodárenia YouTube do momentu akvizície, ktorá bombu dočasne uhasila. Odhadujem, že podobne sú na tom slovenské portály.
A teraz kardinálna otázka: Koľko je na slovenskom (to je dôležité s ohľadom na obmedzené zdroje v peňaženkách zákazníkov) internete takýchto podfinancovaných služieb? Služieb, ktoré sú časovanou bombou obete vlastného úspechu.
Podobnú úvahu som si dovolil v článku Vicemiss je vždy krajšia ako víťazka.
Včera som trochu rozvíjal myšlienku o tom, čo by sa dalo super urobiť z jedného super blogu. Určite krásna idea mať na webe super obsahový web. Ale ak sa to nezaplatí, tak to nevznikne. Takže to nevznikne, rovnako ako sa nerozvinú stovky na prvý pohľad zaujímavých obsahových webov. Nie je biznis model. A ak by aj bol, ukáže, že nie je finančný potenciál.
Z tohoto pohľadu je pre mňa fascinujúce, že mnohé internetové služby napriek absencii biznis modelu fungujú. Nie je ten internet náhodou perpetum mobile?