Nepočujúce okolie nepresmerovaných vlakov

Dnes to bude o dvoch udalostiach. O odpískanej olympiáde nepočujúcich a o neodpískaných vlakoch.

Odpískaná deaflympiáda

Stala sa nemilá vec, ako by povedala Helenka Součková. Ukazuje sa, že prípravný výbor už pár rokov nič nepripravoval a nepočujúci športovci sa tak nemajú kde olympijsky pohrať.

Nechcem byť protivný, ale niekto ten prípravný výbor menoval. Niekto ho kontroloval. Myslím z Medzinárodnej únie nepočujúcich (či ako si tú samosprávnu organizáciu volajú).  Z titulu svojho povolania mám bohaté skúsenosti s tým, ako taká samospráva funguje.  A to, čo nateraz prezentovali novinári o tej nepočujúcej samospráve sa dá myslím pekne označiť priamym s slovenským: Boli naozaj hluchonemí a pridala sa aj tá tretia opica, čo si oči zakrýva.

Mnohí sa dovolávajú trestnej zodpovednosti a spomína sa aj nejaká tá hanba Slovenska. Priatelia, ale toto bola vraj medzinárodná akcia! Myslím, že to maslo treba hladať na iných ako slovenských hlavách. Týmto samozrejme nechcem povedať, že organizátori nie sú gauneri.

A ešte jeden rozmer mi tu rezonuje kdesi v pozadí mozgovne. A to je hra na city a súcit s handicapovanými. Jednak oni sami sa kasajú, že oň nestoja a tiež a nezanedbateľne, aj tá posledná neziskovka vám potvrdí, že majú nejaký ten rozpočet a že jej pracovníci (nie dobrovoľníci) pracujú za plat.  Ono to slovo neziskovka je dosť zavádzajúce. Ale to je už trochu iný príbeh.

Mám pocit, že slovo „viera“ sa v tejto kauze spomína akosi pričasto a slová „kontrola“ a „činy“ nezaznelo ani raz. A tak nejako podivne toto zatiaľ nezaujíma ani novinárov.  Ak to prirovnám k humbuku zo strany UEFA, keď sa zistilo, že Poliaci a Ukrajinci majú trochu problém s prípravou ME vo futbale… No neporovnateľné.

Neodpískané vlaky

Čakajú a čakajú

Čakajú a čakajú

Stala sa taká, vraj milá vec. Rušenie nerentabilných osobných vlakov sa nateraz odkladá. Nie že by som nebol romantik. Ba naopak, železnicu a hlavne tú modelovú obdivujem a je mi veľmi blízka.  Ale všimol si niekto, že mestá sa za posledných 100 rokov aj vyvíjali?

A všimli si obhajovatelia nosných dopravných systémov, kde žijú ľudia a kde stojí v tých mestách vlak? Nemám teraz na mysli nejaké cestovanie na 200 -1000 km vzdialenosti, kde je čas priblíženia a odbavenia sa zanedbateľný voči cestovnému času. Mám na mysli prímestskú a medzimestskú železničnú dopravu.

Pozor, kontrolná otázka: Koľko nových a presmerovaných tratí sme postavili za ostatných 20-40 rokov? Prečo od Šamorína nevedie cez tie bratislavské zbohatlícke satelity nejaká koľajová veľkokapacitná dráha?

To je super táto preferencia železnice v osobnej doprave. Akurát si nikto nevšimol, že za posledných 50-70 rokov sa sídla kamsi posunuli, zmenili sa migračné trasy, no vlaky stoja stále na tých istých staniciach ako za prvej republiky. Hm ale to by sme museli oprášiť také slová ako vízia plánovanie. Škoda.

O tom, že prívrženci nosného železničného systému si nevšimli, že kamióny nám výkonovo podrástli. Že autobusy od čias „uhoriek“ zrýchlili a skomfortneli, je už asi aj škoda zmieňovať sa.

Železnici ušiel vlak tak tíško, že nikto nič nezačul.