Zamneď: Prezumpcia neviny a sťahovanie z legálnych zdrojov

V rámci dnešného zamyslenia na nedeľu nastolím ukážkový príklad a rád by som bol, keby ste sa nad jeho aspektami trochu zamysleli. Nemusíte súhlasiť, len sa prosím zamyslite.

Toto je fotografia, teda dielo a vzťahuje sa naň autorský zákon.

Ajaccio – mesto Napoleóna

Ajaccio – mesto Napoleóna

Problém prvý: Ale aký autorský zákon? Viete to? Trochu vám teda pomôžem. Tieto stránky prevádzkuje firma Infolek, s.r.o. Tak, tak, neprevádzkujem ich ja ako fyzická osoba. Píšem sem obsah, ale stránky teda webhosting, inštaláciu WordPressu a súvisiace má pod palcom moja firma. A firma ma platí za to, že sem píšem. Mimochodom, mizerne, takže si asi založím odbory proti sebe ako majiteľovi. 😉  Trochu sa jurisdikcia komplikuje, pretože webhostingová firma sídli v Utahu (USA), kde má fyzicky server, to síce možno vedia, ale na ktorom disku, či v európskom datacentre alebo americkom datacentre sa nachádza databáza a kde výkonný kód, toť otázka. Mnoho článkov som napísal sediac v ČR a firma je Slovenská. Takže aký autorský zákon  sa vzťahuje na tú fotku, odfotenú na Korzike? A zamotám do toho aj autorské právo autora tej sochy Napoleóna? Radšej nie, že.

Problém druhý: Má Infolek, s.r.o. vysporiadané práva so mnou ako autorom? Lebo to je práve tá otázka, či tento web je s ohľadom na tú fotku legálnym zdrojom. Viete to rozhodnúť? Je web 4m.pilnik.sk legálnym alebo nelegálnym zdrojom? No viete to hneď teraz posúdiť?

Problém tretí: Ani ste to nevideli, ani ste to nestihli posúdiť, ale doma to už máte. Váš prehliadač vytvoril kópiu tej fotky a uložil ju na váš lokálny harddisk skôr, ako ste mohli vôbec začať posudzovať, či zdroj tej fotky je legálny. Princíp fungovania súčasných technológii je prosto taký. Aký je rozdiel medzi tým, že tá fotka je v adresári c:/tmp a v adresári c:/download? Prečo by sa nemohol volať adresár na ukladanie dočasných súborov „download“? Nie ste zodpovedný za technológie? Ale vy ste aktívne do adresného riadku zadali URL tohoto článku. To nebol žiaden stroj, ktorý sa rozhodol zobraziť tú fotku. Nejaké ajaxové huncúctva do toho nebudeme radšej miešať, že.

Problém štvrtý: Prezumpcia neviny.Z veľmi dobrých dôvodov Listina základných práv a slobôd veľmi vysoko obsahuje princíp prezumpcie neviny. Nemôžete obviniť firmu Infolek, že nemá so mnou vysporiadané autorské práva len podľa osobného pocitu. Ak si ctíte Listinu, musíte predpokladať, že firma Infolek koná slušne a v medziach zákon. Teda, že má vysporiadané autorské práva voči mne. Preto sa mne ako osobe javia všetky internetové zdroje ako legálne. Leda že by nejaký súd právomocne rozhodol, že nejaký zdroj je nelegálny. Viete o takých rozhodutiach ohľadne všetkých webov, ktoré ste dnes navštívili?

Problém piaty: A čo konkrétne je to ten zdroj? Moja firma Infolek prevádzkuje aj doménu recept-na-zivot.sk a obsah na nej. Kým obsah na doméne 4m.pilnik.sk je jasne označený ako copyrajtom chránený, tam je jasne označený ako creative commons. Súvisí to s technológiou tamojšieho redakčného systému. No jo, ale s ktorou verziou? A ak je Infolek legálnym zdrojom, je potom automaticky legálny zdrojom každá jeho doména? Alebo je Infolek automaticky legálny zdroj, keďže legálnym zdrojom s istotou je jedna z jeho domén? A čo subdoména a materská doména? Veď spolu, ako v mojom prípade, vôbec nemusia súvisieť. Ono totiž doména nie je „právnická osoba“. Takže ťažko môže byť nejakým sudcom súdená a odsúdená za nelegálnu. Či už ľudovým, teda vami, alebo tým skutočným. A vlastne je to jedno, lebo nič také ako CC lineciu slovenský autorský zákon nepozná. Navyše predpokladá, že všetko je dielo a všetko je implicitne chránené. Ale v USA, kde sú asi servre, tam nie. A ste si istý, že Infolek nemá v USA dcéru, ktorá v skutočnosti spravuje moje autorské práva či už všetky, alebo len niektoré a len na niektorých doménach a len časti ich obsahu? A to si predstavte, že Infolek spravuje aj doménu, kam prispievali autori sediaci v úplne inej časti Európy. Takže je vám úplne jasné, kto je zdroj.

Problém šiesty: Kolektívna vina. Teraz pridám ešte jednu fotografiu.

Lepšie zadkom dopredku ako predkom do zadku

Lepšie zadkom dopredku ako predkom do zadku

Vyplýva z toho, že táto je nelegálne poskytnutá, to, že aj tá prvá je nelegálne poskytnutá? Nuž, ak len trochu niečo tušíte ako funguje výroková logika, tak viete, že nevyplýva. Nemôžete prehlásiť tento web za nelegálny zdroj mojich fotografii ako celok, ak som čo i len pri jednej fotografii usporiadal autorské práva v prospech firmy Infolek.  A naopak, ak je jedna vysporiadaná, pokojne ostatné môžu byť nevysporiadané. A teda sa môžete dostať do problémov.

Problém siedmy: Agent provokatér. Predpokladajme, že teda firma Infolek má kompletne vysporiadané autorské práva k obsahu na doméne 4m.pilnik.sk. Vy to viete, takže ste si istí, že čokoľvek si stiahnete z tejto domény, je legálne. Zajtra sa pohádam s jedným svojim diskutérom a tak ku každej fotografii vložím malú no viditeľnú vodotlač v podobe kúska Svěrákovho textu. (Svěrák onehdá vyhral súd o plagiátorstvo jeho popevku „Dej cihlu k cihle“). Ale len takú malilinkú vodotlačičku na spôsob drobného písma na konci zmluvných podmienok. A už máte vo svojom c:/temp uložený nelegálny obsah z…, A teraz mi povedzte, či z legálneho, alebo nelegálneho zdroja. Ak budete mať šťastie, po 3-4 rokoch súdnych ťahaníc možno preukážete neprávomocne zlý úmysel. Alebo aj nie.

Problém ôsmy: Všetko je automaticky chránené dielo. Na Svěrákovom príklade je vidieť, že súčasné pravidlá všetko hodnotia ako prísne strážené dielo. Vo svojej podstate neexistuje možnosť čokoľvek sťahovať, aby ste nesťahovali dielo s nejakou autorskoprávnou ochranou. Všetko musíte posudzovať. Aj z predku aj zo zadku.

Problém deviaty: Jedna babka označila zdroj za nelegálny, tak to tak je. Vy sa smejete, ale naozaj sa to stalo. Súd sa vo svojom výroku o vine oprel o to, že nejaké združenie, ktoré de jure ani neexistuje, niekoľkokrát dotyčného upozornilo na nezákonnosť jeho konania. A preto mal dotyčný liberečák vedieť, že koná nezákonne, keď vkladal embedované linky do svojich stránok. Preto posúdilo jeho čin ako úmyselný. A ak ste už viac ako len chvíľu dospeláci, tak viete, že označenie činu za úmyselný je horšie ako zle. Mnohé povolania majú nejaké tie stavovské predpisy na udeľovanie licencii na výkon povolania a tam je, že nesmiete byť odsúdený za úmyselný trestný čin. A je úplne jedno, či sa ten čin týka lebo netýka vašej profesie. O rozdiele v sadzbách za neúmyselný a úmyselný trestný čin ani nehovoriac.

Problém desiaty: Toto nie je desatoro, ale isto na nejaký prídete aj sami.

Takže tak priatelia. Takto to dopadá, keď sa upriami vymáhanie zákona na úplne niekoho iného ako je skutočný páchateľ len preto, že je to jednoduchšie. Pritom je to tak spravodlivé: Poskytuješ bez vysporiadania autorských práv – porušuješ zákon. Nič viac ale ani nič menej.

Zas plačú autori hudby, plakať by mali ich zákazníci

Už zasa sa sťažujú autori, že si vybrali na zastupovanie neschopných vydriduchov. Už zas plačú, že za nich nikto zadarmo nerobí marketing. Už zas autori plačú, že predávajú dobrovoľne pod cenu svoju prácu. Ako dlho to takto pôjde? Akú zotrvačnosť to bude mať?

To mi napadlo, keď som sa snažil brzdiť moju mozgovňu, keď sa neveriaco krútila a div sa neodšroubovala pri čítaní článku Spotify a iTunes možná zabíjejí hudbu. A co děti, budou mít co poslouchat? – iDNES.cz.

Myslím, že služby typu Spotify skutečně představují potenciální nebezpečí pro autory v hudební oblasti.

Nejste-li autorem mainstreamovým nebo menšinovým, který se prosadil v globálním měřítku, dostanete za své skladby zaplaceno tak málo, jako byste je například rovnou zadarmo vyvěsil na Ulož.to. Přitom ovšem podpoříte v publiku pocit, že jste zaplaceno dostal, protože Spotify přeci není tak docela zadarmo, že.

Zdroj:  Spotify a iTunes možná zabíjejí hudbu. A co děti, budou mít co poslouchat? – iDNES.cz.

Keď povie, že zadarmo na ulož.to, tak vlastne hovorí, že peniaze nechce. Veď ten server evidentne prosperuje z vybraných peňazí. Keď povie, že Spotify je problém, tak vlastne hovorí, že rádio je problém, pretože neplatí za hudbu ktorú vysiela.

Chápete toho debilka? Ja teda skutočne nie. Rádio je tu 80-100 rokov a hudba sa tvorí. Ulož.to mesačne vyberie za prístup k obsahu haldu peňazí a on ich nechce.

A najhorší sú trpaslíci. A najhoršie sú na tom zákazníci. Výsledkom omylov autorov je, že sa nedá kúpiť poriadna hudba. Nie je kde, nie je ako a často nie je ani čo. Aby som sa neopakoval, len odkaz na môj nedávny článok: Ochota zákazníka kúpiť e-knihu nezávisí na nákladoch výrobcu!

Keď hovorím kúpiť, tak myslím kúpiť v rovnakom duchu, ako sme ju kupovali v analógovej ére. Teda, že sme si mohli skladbu pustiť koľkokrát chceme, ako chceme, kde chceme, na akomkoľvek zariadení, keď sme si raz kúpili jednu jej kópiu. Že sme mohli túto kópi zdediť po rodičoch, previesť na iný formát a počúvať ako chceme a koľko chceme a kde chceme.

Za čo to vlastne platíme?

Je to zatiaľ nevyriešený omyl s tým „vlastníctvom licencie“ na ktoré nás zákazníkov naučili programátori.  Naozaj musíme vyriešiť problém „dedenie nakúpených kópii virtuálneho diela“.

Roky hovorím, že je ten koncept „licencie na používanie“ absurdný. Mám právo vlastniť kópiu a programátor musí garantovať kvalitný výrobok – debilné aktualizácie sú v skutočnosti ich zlyhaním vyrobiť funkčný produkt. Potom je samozrejme licencia ako jediný použiteľný model predaja vlastne len  z núdze cnosť.

A nejakým omylom sme akceptovali tento model na akékoľvek dáta, nie len programový kód, ale aj statické dáta (tabuľky, texty, hudbu….) – produkty. Ono by stačilo narovnať význam slova „predaj hudby“ na „prenájom hudby“. To by si razom nohí rozmysleli či zaplatia, za čo zaplatia a komu zaplatia..

Prenájom nie je predaj

Už sa tento debilný omyl s licenciou začína prejavovať. Po zániku služby prichádza zákazník o „zakúpenú“ hudbu. Ak by sme hovorili o „prenajatej“, otvorila by sa obvyklá požiadavka na poskytovateľa: „A na ako dlho si to prenajímam?“ Koľko dnešných „predajcov“ by dokázalo odpovedať tak, aby nestratili zákazníkov? Ani jeden!

Veľmi sa mi páči projekt Piano. Je to jasné, zrozumiteľné a funkčné. Nehrá sa na niečo čo nie je. Je to platba za možnosť prečítať si, za prístup k. Paušál je presne o tom. Ale chce to správne nastavené prostredie. Vďaka tomu platí, že si môžete  urobiť kópiu pre vlastnú potrebu, uložiť si tú kópiu na svoj osobný harddisk. Keď noviny zaniknú, kópie mi ostanú. Ak by som ich predával ďalej, pôvodný autor ma oprávnene zažaluje.

Navyše sa rieši aj online prístup. Ak zaniknú jedny noviny, tie informácie sa nájdu v iných novinách zapojených do stále toho istého platobného projektu. Ale neodbočujme.

Súčasné správne znenie autorského zákona s touto mojou osobnou kópiu počíta ako z beztrestným počínaním. A tak je to správne. Ale pozor. V ČR sa organizuje skupina:

„Mozky internetu“ budou lobbovat u úředníků a ministrů za otevřená data, autorský zákon a internetovou bezpečnost http://ow.ly/u4n52 

Táto samozvaná (čo je správne, len chcem pomenovať veci správnym menom) občianska skupina obsahuje vo svojim strede ľudí s debilnými názormi na autorské právo. To nie je sranda. Budeme im vďační za zlé nastavenie autorskoprávnej ochrany na mnoho rokov dopredu. Pritom jediné, čo dnešný autorský zákon potrebuje je zásadná skrátenie autorskoprávnej ochrany. Takže by to chcelo aj ďalšiu samozvanú skupinu, aby vznikol nejaký rozumný kompromis.

Akékoľvek vytlačenie beztrestnosti osobnej kópie sa už dnes ukazuje ako vražedné pre peňaženku zákazníkov. Chybou autorov sú zle pomenované predmety predaja ich hudby, filmov, kníh. Chybou autorov sú zle nastavené ceny za prístup k ich hudbe v novodobých rádiách na prianie (iTunes, Google Play, Spotypfi…)

V roce 2010 vydal server informationisbeautiful.net názorně zpracovanou statistiku, která odpovídala na otázku, kolik musí prodat muzikant hudby, aby dosáhl na minimální mzdu, která v té době v USA činila 1 160 dolarů.

Sólový hudebník by musel měsíčně prodat 143 hudebních CD, pokud si jejich kompletní produkci udělá sám, nebo 1 161 CD, pokud jejich produkci svěří hudebnímu vydavatelství. V hudebním obchodu iTunes by posluchači museli stáhnout 12 399 skladeb. To je zatím adekvátní, pokud má hudebník zhruba 12 skladeb na albu, což je blízko běžné realitě. Mnohem horší je to u streamovacích služeb.

Zdroj:  Spotify a iTunes možná zabíjejí hudbu. A co děti, budou mít co poslouchat? – iDNES.cz.

Dôsledkom je, že tieto služby relatívne rýchlo zanikajú a zákazníkom neostane vôbec nič. Ešte pár krachov a zákazníci prestanú platiť. A autori budú, podobne ako v celom uvedenom článku, ako debilkovia hľadať vinníka niekde inde. Že oni ako primárni, prvotní majitelia sa dali do spolku z neschopákmi nastaviť dobre ceny, dobre pravidlá , dobre pomenovania predajných kanálov, dobre robiť marketing, to si autori obsahu, hudby, filmov nedokážu pripustiť. A že sa im nechce pracovať (koncertovať, tvoriť nové diela), ale chcú sa stať rentiérmi v duchu: 1. star-tup 2…. 3. profit, je nám hádam jasné.

Plakať by mali zákazníci, pretože nie len že prišli o hodnotu (nech už je akákoľvek), ktorú zaplatili, ale na nejaký čas sa aj investori z tejto oblasti stiahnu. Dobré projekty, ktoré si nehrajú na niečo čo nie sú, ako napríklad Piano, na to tiež doplatia.

Na autorov, ako som ukázal vyššie nie je spoľahnutie. To si mám ako zákazník robiť všetko sám?!?