Nepríčetnosť volených ministrov pri riadení cyperského bankrotu

Bez akýchkoľvek diskusií: To čo sa nazýva na Cypre “daň z vkladov” je nám dobre známa “menová reforma”, teda v opise skutočnosti – “krádež peňazí” občanov aktuálne vládnucimi politikmi, ktorých si okradnutí voliči zvolili v slobodných a demokratických voľbách.

Leda že by nešlo o krádež, ale o obyčajné splatenie časti dlhu z toho, čo si občania Cypru napožičiavali a následne prežrali počas veľkej žranice, ktorú naplánovali dobrovoľne zvolení politici. Potom je ale vrcholom nepríčetnosti ministrov eurozóny dovoliť Cyperčanom o čomkoľvek hlasovať.

Už som to tu spomínal, len dementný demokrat volá po demokratických nástrojoch tam, kde demokracia nemá svoje miesto. Vzťah veriteľ – dlžník takým miestom je.

Chápem, že sa musí Klaus držať svojho “deficitu demokracie v EU”. Dokonca často s ním v tomto bode súhlasím.

Ale tentokrát trafil s tým plačom nad demokraciou trochu vedľa. Jednak rozhodli nami zvolení naši ministri financií. (Pozri viac v PRP: Korene komunistického bulšitizmu vanúceho z EU) Už naozaj neviem, kto iní sú demokraticky volený zástupcovia ako naši ministri.

Takové či podobné řešení problému bylo nevyhnutelné a každá země měla mít takové nouzové řešení připraveno. Novinkou je, že o „zdanění“ nerozhodla země sama, ale daleký – v případě Kypru skutečně daleký – Brusel. To je ztráta suverenity v minulosti neznámá. Je to revoluční krok, který je pro další země EU a jejich občany varováním.

V evropské antidemokratické unifikaci byl udělán další velký krok.

Zdroj:  Institut Václava Klause ke kyperské krizi a jejímu bezprecedentnímu řešení | Václav Klaus.

Ale hlavne, je to sanácia dlhov nejakého veriteľa. Kde tam chcete čo robiť s demokraciou?!? Dlžíš? Plať! Alebo necháme dlžníkov hlasovať či majú splácať? V tomto prípade, občania Cypru majú hlasovať o tom, či zatiahnu svoj štátny dlh, ktorý vznikol podliezaním konkurencie ostatných EU štátov (daňový raj) a volením si šafáriacich politikov, prípadne volením organizátorov veľkej žranice?

Takže toľko k pomýlenému oháňaniu sa demokraciou.

Nič to nemení na fakte, že opatrenie nazvané daň z vkladov je krádež peňazí z účtov súkromných osôb.  Či právnických alebo fyzických, či domácich, z EU alebo Ruska je úplne irelevantné. Je to krádež v najlepších tradíciách komunistickej menovej reformy v ČSR roku 1953. Dokonca aj Rusi si spomenuli na tieto dobré tradície.

Ruský premiér Dmitrij Medvedev povedal, že sa návrhom konfiškujú peniaze, ktoré Cypru nepatria.

„Táto prax bola, žiaľ, známa v sovietskych pomeroch, keď sa peniaze vymieňali a nevrátili sa,“ citoval jeho slová denník The Financial Times.

Zdroj:  Cyprus zmení daň z vkladov, pohrozili mu Rusi | Svet | ekonomika.sme.sk.

Môžete mať oprávnených predsudkov voči putinovnu Medvedevovi aké chcete, má proste pravdu.

Medzičasom sa stále viac a viac potvrdzuje fakt o absurdnosti hlasovania dlžníka. Cyperčania hlasujú či splatia a prichádzajú čím ďalej tým zaujímavejšie správy.

Kým šéfka Medzinárodného menového fondu Christine Lagardeová by zdanila vklady nad 100­-tisíc eur sadzbou 30 až 40 percent, ruský monopol Gazprom navrhol, že 5,8 miliardy za Cyprus zaplatí sám.

Rusi za to žiadali práva na prieskum ložísk plynu na cyperskom pobreží.

„Dostať podiel v bankách, ktoré by inak zbankrotovali, a tiež podiely na ťažbe zemného plynu, ktorá možno prinesie ovocie o desiatky rokov, nie je veľmi lákavé. Preto sa niet čo čudovať, že až 70 percent Cyperčanov záchranu odmieta,“ tvrdí analytik Trim Broker Ján Beňák.
Zdroj:  Cyprus zmení daň z vkladov, pohrozili mu Rusi | Svet | ekonomika.sme.sk.

 

A čo to podstatné, teda naša slovenská košeľa?

“Protože tento postup nebyl ministry financí eurozóny pouze schválen, ale také navržen, představuje zneklidňující zprávu pro každého, kdo má bankovní vklady v eurozóně,” uvedl na svých internetových stránkách ekonomický redaktor společnosti Sky News Ed Conway.

Zdroj:  O své peníze se nebojte, uklidňuje EU po „oholení“ vkladů na Kypru – iDNES.cz.

Dnes si už môžu tárať aj tisíc slov v stovkách presviedčacích článkoch.  Skutok sa stal a už sa neodstane.

Prelomili tabu nedotknuteľnosti súkromných peňazí. My čo sme sa presunuli z komunistického bloku k demokratickým krajinám vieme, že sa to čo na Cypre, môže stať. Keď sa strana a vláda rozhodne, že zajtra nebude menová reforma, tak 1.6.1953 bude. Ale počítali sme s tým, že “na západe” je to nemysliteľné. To je ten princíp dôvery v bankový systém. Pre záujemcov, ktorí by chceli lepšie pochopiť tento princíp odporúčam jednu z kníh Terryho Pratchetta.

Vôbec sa nečudujem, že po dnešku v eurozóne patrí slamník do portfólia diverzifikácie kapitálu ako plnohodnotný a rovnocenný nástroj. To z tých 27 ministrov nie je ani jeden príčetný?

Klaus presne pomenúva podstatu rizika, ktoré dobrovoľne podstupujú hľadači daňových rajov:

Uložit peníze v bance, která není v pořádku, a v bance v zemi, která není finančně v pořádku, je však riziko, kterého si každý měl být vědom. Je to moudrost obecná, ale je to moudrost, které by si měl být ještě více vědom každý, kdo prožil finanční a hospodářskou krizi let 2008 – 2009 a kdo sleduje dnešní dluhovou krizi eurozóny.

Právo na rizikové podnikanie za vlastné je úplne legitímne a znakom normálnosti kapitalizmu. Bez rizika v podnikaní by sme tu dnes nemali ani iPhone ani Slevomaty ani vášho obľúbeného mäsiara na rohu. To čo predvádzajú nami volení ministri pri navrhovaní a schvaľovaní všelijakých foriem záchranných balíčkov je len podporovanie absurdnosti pocitu beztrestnosti a bezpečnosti pri rizikovom podnikateľskom zámere.

Firmám migrujúcim do daňových rajov nie je čo vyčítať. Sme to my, občania, ktorí si máme voliť takých zástupcov, ktorí budú bojovať proti nekalej konkurencii ostatných regiónov EU. Alebo takých, čo budú podporovať časné zisky. No v každom prípade buďme k sebe spravodlivý a nesme aj dôsledky svojich rozhodnutí.

Viete, keby zdanili účty štátnych zamestnancov za vyplatenie miezd, na ktoré Štát s.r.o. kvôli zorganizovaniu veľkej žranice  nemal. Keby štát nevyplatil faktúry za elektriku v štátnych budovách… Keby politici podnikajúci v Štát s.r.o.  nezaplatili výhercom karlovarských losovačiek štátnych tendrov…

Hm, ale to by sa akosi neoplatilo podnikať zo štátom, že? Aspoň by konečne nastal logický svet kapitalizmu a nie tento socialistický absurdistán šmrncnutý komunistickými a nacistickými nápadmi na Cypre, v Maďarsku či Gréckua alebo Slovensku.

Nedávno som začul nápad, že “Začínam si myslieť, že už by bolo načase, aby sa to konečne zrútilo a aby sa mohlo začať nanovo. Lebo táto agónia je nechutná a zbytočne dlhá.”  A viete priatelia, že už pomaly aj ja?

V dejepise sa raz dočítame, že SaS v jednej malej stredoeurópskej krajine sa snažila čo mohla, ale hlúposť a túžba po podnikaní vo firme Štát s.r.o. zvíťazili.

Mám kus poľa a asi tohto roku zasadím trochu viac zemiakov a kapusty ako obvykle; takže áno, tá agónia je dosť dlhá a nechutná a čoskoro splodí šikulu priemernosti.

Zdieľať?

Vyjasníme si svoje sociálne cítenie k samému sebe

Kdesi som toť nedávno započul, že kdesi robili nasledovný test: Najprv sa opýtali, či kvôli odmene niekoľko tisíc eur pustia do iného človeka elektrický prúd. Odpovedali poväčšine nie. Keď im potom skutočne dali do ruky kábel a zamávali pred očami bankovkami, väčšina kábel priložila.

Španielske banky, a prečo vlastne španielske, prosto všetky banky, spravujú cudzie peniaze. Keď ich manažéri prehajdákajú a popri tom splnia kritériá na udelenie prémii, tak tie odmeny dostanú.  Ak budú veľmi obozretní pri prehajdákavaní, nesplnia plán, nedostanú prémie.

Každý jeden z tých bankových manažérov vám povie, že sa treba pri udeľovaní úverov správať obozretne. No kvôli svojim prémiám… Proste priložia kábel a ani sa len neobzrú, či sa niekto nepozerá.

No dobre, tak ich nechajme skrachovať, banky jedny nerozumné. Tak im treba, akcionárom hlúpym, keď dávajú manažérom motiváciu k likvidácii svojho majetku.  Proste priložme kábel a nech sa trasú.

Zajtra mi stopercentne zíde na um betálny nápad, ako vyriešiť prenášanie vody v cedníku. Keď banky skrachujú, nikto mi nepožičia a ja nebudem mať čo do úst. A pritom, taký skvelý nápad ma zajtra nadol. A viete prečo mi nepožičajú? Lebo včera niekto na ulici dosť hlasno kričal, že tým manažérom treba priložiť kábel.

Neviem ako vy, ale ja k akcionárom bánk nemám ktovie aké sociálne cítenie. Našepkávajú kde-komu tam kdesi v EU, aby boli ich banky zachránené. Aby ich straty z úverov na prenášanie vody v cedníku zaplatili politici z peňazí, ktoré vybrali na daniach.  Jedny cudzorozhodníci nabádajú iných cudzorozhodníkov, ako majú o tých cudzích peniazoch čo spravujú rozhodnúť.

Ale k sebe mám dosť veľké sociálne cítenie. Celkom by sa mi hodilo, keď ma zajtra napadne to s tým cedníkom na vodu, aby mi bola banka požičala na výrobu cedníkov na prenášanie vody.  Sľubujem, že  nebudem pahltný. Za toho prvého pol roka, čo ich budem vyrábať na sklad, si dám len priemerný rakúsky plat.

Nuž asi takto vidím v skutočnosti to, keď Španieli pobehujú po ulici a nadávajú bankárom, že im požičali na ich výplaty, ktoré dostali ako robotníci pri stavbe tých bytov, ktoré žiaden Španiel nepotrebuje. Alebo keď Gréci prostestujú proti splateniu peňazí čo im poslali obyvatelia ostatných krajín EU na výplaty v štátnej správe, za ktoré si nakúpili terénne poršáky.

Zdieľať?

Vy ešte máte účet v slovenskej banke?

Je načase sa zachovať európsky. Veď trh je tu v EU jeden, mena skoro jedna, slobodný pohyb osôb a tovaru je hlavným princípom.  Konkurenciou nie je len pobočka na rovnakej ulici. V čase internetu je ním akákoľvek konkurenčná ponuka na jedno kliknutie.

Veď toto ani nie je možné, aby vôbec fungovalo.

hotovostný výber 2 €; predtým 1,70 €.
Nový poplatok: zobrazenie zostatku cez bankomat iných bánk v SR 0,30 €.

vklad hotovosti na vybrané účty právnických osôb 1,50 €; predtým 1,33 €,
výber hotovosti 2,50 €; predtým 2 €.

Výber hotovosti z bankomatu vlastnej banky v SR 0,75 €; predtým 0,50 €,
z bankomatu iných bánk v SR a v zahraničí 1,75 €; predtým 1,50 €,

poplatok za spracovanie platby kartou (POS) 0,15 €; predtým 0,13 €.

Banky zvyšujú poplatky, zdražejú výbery z bankomatov | Spotrebiteľ | ekonomika.sme.sk.

Veď to sú brutálne pálky v rádoch percent až desiatok percent za transakciu. Poplatok za platbu kartou, to je ako poplatky za mobilné volania, kedy platí nie len ten čo volá, ale aj ten čo príma hovor.

Výber vlastných peňazí v pobočke za 2,5€?!? Na to nemám ani len pol slabiky nie to slová.  Prečo by som za týchto podmienok nemal mať peniaze v krabiciach od topánok?

Pojem účet samožer dostáva na Slovensku nový rozmer za ktorý by sa ani obor Kolodej nemusel hanbiť.

Jedna či dve vety pre vyznavačov sociálnych istôt: Istotou je, že akcionári vždy chcú dostať to, na čo ich manažment naučil. Manažment chce dostať svoje prémie, takže navýši hrubí zisk tak, aby aj štát aj akcionári dostali čo dostať chcú. To je zákon trhu.

Ešte ma chcete presviedčať, že trh nefunguje? Tak prečo musíte neustále a neustále vymýšľať regulácie, aby ste jeho silu korigovali a on si aj napriek tomu nájde spôsob ako zafungovať?

Aby som nezabudol. Včera mi jeden z mojich G+priateľov pripomenul, že stále existujú aj antiEU separatisti. Tak tých prosím, aby sa zachovali podľa svojich slov. Teda aby držali slovenské banky v presvedčení, že ľudia sú radi, keď za platbu kartou môžu zaplatiť. A nie že pôdu k moru na dovolenku. Ešte by zistili, že sa v pobočkách bánk podáva čaj na privítanie.

Pre pokročilých hĺbateľov

Ale môže to byť ešte úplne inak. Človek očakáva, že keď im dá peniaze, banka s mini bude zarábať. Krížovou dotáciou z výnosov pokryje náklady, čo má s transakciami na pobočkách.  Čo ak sa vďaka istotám tieto výnosy tenčia a tenčia. A banky naozaj musia korigovať toto krížové financovanie.

Ja viem, že je super mať istotu, že mi nejaký díler nedouk moje peniaze nerozfláka. Ale potrebujem to aj v prípade zostatku na účte rovnajúcom sa 2-3 mesačným výplatám? Určite, je dobré mať zaistené trvalé vklady, sporiace vklady  či peniaze dlhodobej istoty. Ale operatívnu hotovosť?

Beriete naozaj tak tragicky, keď sa vám pokazí pračka alebo chladnička a vy musíte neplánovane pokryť takýto výdavok? Bola by strata 1-2 výplat naozaj taká kritická? Asi áno, keď sa nám tak páči, že aj na túto istotu sme ochotní sa skladať tu 2€ tam 75 centov.

Zdieľať?