Výroková logika by bola fajn, ale je tu historický kontext

Frikulíni sa oháňajú všelijakým trvalo udržateľným dobytkom.  Toť nedávno som linkoval nezabudnutiahodné argumentačné fauly v oblasti komunikácie s deprivantom. Ale stále mi to tak nejako neštimovalo. A potom som ostarol.

Mám manželkinu štyridsiatku na krku a  do svojej sa už aj kameňom trafím.  A tým to je, že tie poučky stále viac a viac neštimujú. Mám poučenie z histórie. Ale takej, ktorá je úplne autentická. Dokážem vytvoriť kontinuálnu líniu v kontexte, v aktuálne nevyslovenom až k rozporovanému výroku.

História ma učí.

Pamätáte? „Nie sú dôkazy, skutok sa nestal.“ Pretože na dôkazy sa vzťahovala amnestia. Živo si pamätám, že som bol v našej škole, pozrel na referendové lístky a otočil sa na cestu domov.

Lege artis sa skutok nestal. Ale keď vidím kontext? Mám prehľad o úlohe motivácie a vidím podklady k tej motivácii, to sa naozaj ťažko pracuje v čistej izolácii posudzovaného výroku.  Asi by som to pomenoval: Som pripravený, keďže vidím o krok ďalej.

Samozrejme, môžem sa mýliť. No zásadné je, kde má byť dôkazné bremeno. Na mne? Aby som dokázal, že sa vyjadrujem logicky správne, bez predsudkov a s porozumením písaného textu? Alebo na autorovi výroku, aby jeho ďalším pokračovaním udržal kravu trvalo udržateľnú?

Idiot sa nepoučí z histórie. Takže je to na vás. Aby vaše výroky boli v kontexte histórie vašich skutkov a v kontexte vašich motivácii do budúcna uveriteľné.

Už len tak tíško pre seba. Čím ďalej to bude horšie. (To len aby som sa nečertil podaromnici. )  Zažitého bude viac, skúsenosti pribudnú. Ani moja  vlastnosť, že píšem  každý štvrtý krok riešenia rovnice

Keď napíšem “Že by sa presťahoval do Plzne?”, pre mňa to znamená nie len, že sa tam fyzicky či pracovne presťahoval, ale aj s ohľadom na aféru plagiárostva na plzenskej právnickej fakulte je to narážka na možnú prítomnosť plagiátorstva. Ak tú skúsenosť či vedomosť o afére na plzenských právach nemáte, len ťažko budete chápať o čom točím.

Písať každý štvrtý krok riešenia rovnice je zrážka z prizmou.

Keď si čítam ten svoj starý článok – vlastne sa to za tie roky nezmenilo. Po troch rokoch narážam stále na to isté.

Chcú sa so mnou hádať o izolovanom výroku, ale konajú kontinuálne v súlade so svojou históriou, ktorú si neuvedomujú. A keď im formou odhadu ich budúcnosti pripomeniem históriu, tak sa rozčuľujú, že to nie je fér, že to nie je v súlade s trvalo udržateľným dobytkom. Dobytci.

A aby to aj moje deti pochopili:

Mějme větu: „Jel jsem vlakem s černochem, který smrděl a krkal.“ Co touto větou její autor říká? Co z ní lze vyvodit?

a) že jel vlakem s člověkem, který měl černou kůži, a ten člověk smrděl a krkal.
b) že lidé co jezdí vlakem smrdí a krkají
c) že kdo krká, ten smrdí
d) že černoši smrdí
e) že černoši jezdí vlakem, protože nemají na auto
f) že vlaky jsou plné černochů, co smrdí
g) že je svět nespravedlivý, protože on musí jezdit vlakem, kde mu smrdí černoši
h) že vždycky když jede vlakem, tak sedí s krkajícím smradlavým černochem
i) že když někdo krká a smrdí, tak je černoch
j) že mimo vlak není možno krkat
k) že smrdí jen černoši
l) že by bylo potřeba všechny černochy vyhnat
m) že kdo jede vlakem, pojede s černochem
n) že černoši žijou ve vlacích
o) že kdyby nejel vlakem, tak krkajícího smradlavého černocha nepotká
p) že nesnáší černochy
q) že se považuje za lepšího než onen černoch
r) že za to může Klaus
s) že vlak není dobrý dopravní prostředek
t) že se považuje za odborníka přes železnici
u) že nemá sociální cítění
v) že každý, s kým kdy jel vlakem, krkal a byl černoch
w) že krkání je způsobeno jízdou ve vlaku
x) že už nikdy vlakem nepojede
y) že jel jednou jedinkrát vlakem
z) že cesta vlakem způsobuje, že krkající černoši smrdí

Čítajte viac: http://maly.blog.sme.sk/c/72147/Trvale-udrzitelna-krava.html

Ak ste žili v Afrike a ten vlak bol v Afrike… Ak cestujete vlakom a máte prehľad o hospodárení ČD… Ak dotyčného poznáte už 22 rokov…  Takže je len na kontexte ktorá z odpovedí B-Z sa ukáže čoskoro ako správna. Môžete sa samozrejme mýliť a staviť na istotu odpovede A.  Ak ale dobre vyberiete niektorú z B-Z, budete mať konkurenčnú výhodu.  Nebudete spravodliví, občas sa sakramentsky seknete, ale budete predvídaví.

Skúsenosť so šoférovania o predvídavosti je na nezaplatenie. Život sa totiž nedá zaplatiť.

Nabádam k predsudkom?  Pozor nezabúdajte, že všetko má kontext. Predvídavosť bez kontextu dobroty, lásky a „každý má mať šancu“ by nebola predvídavosťou, ale zaujatosťou a predsudkom.

Veď vám hovorím, kontext je dôležitejší ako by sme chceli.

Zdieľať?

Zvláštny smútok blogérov. Vúčako už nie je.

Smútok zavládol v česko-slovenskej blogosfére.

Eduard Eck byl také populární blogger, publikoval blog věnovaný především a nejenom moderním technologiím nazvaný Vúčako – Výzkumný ústav čar a kouzel. Na něm dováděl k pláči nejenom novináře, ale i svoje nadřízené. Na Twitteru vystupoval pod přezdívkou Kamojedov, poslední příspěvek zde publikoval jen den před svou smrtí.

Zemřel přední český telekomunikační odborník a populární blogger Eduard Eck – Lupa.cz.

Ale áno, je to zvláštny smútok. Poznali sme sa len cez blogy, ak vôbec. Zvláštny ale neznamená menší. Proste smútok.

Úprimnú sústrasť rodine a jeho najbližším.

Zdieľať?

Za postoj sme.sk k blogom si zaslúžia zmiešané pocity

V sme.sk zaviedli  a udomácnili v slovenčine pojem blog pre článok na blogu. Celé zle! Ak píše sme.sk o blogosfére, existuje pre ňu len taký blog, ktorý je na blog.sme.sk Celé zle!

Vďaka projektu blog.sme.sk sa na Slovensku stalo blogovanie známe. Celé dobre! Vďaka blog.sme.sk takí ľudia blogujú, ktorí by jakživ neblogovali. Celé dobre!

U nás vstúpili blogeri do sveta, ktorý patril iba novinárom, až po roku 2004, keď na Slovensku vznikli stránky blog.sk a blog.sme.sk. V zahraničí sa prvé blogy objavili už v roku 1997. Masové blogovanie však vyvolali až teroristické útoky z 11. septembra 2001.

Ako blogerka pomohla pacientom | Médiá | ekonomika.sme.sk

Vďaka blogom na sme.sk, som sa dostal do novín. Celé najsamlepšie 😉

Hm, asi by som mal nejaký ten text zas utrúsiť aj na pilnik.blog.sme.sk.

Zdieľať?

Novinári považujú zrkadlo tlače za spravodajský web

Dostal sa mi pod myš dotazník od sme.sk. Snažia sa v ňom zistiť, čo si myslíte o vzťahu blogérov a žurnalistiky. Prvá otázka: „Ktorému médiu najviac dôverujete?“ A k nej rovnocenné možnosti „Tlač“ a „Spravodajské weby“.

Mal som dobú vôľu ten dotazník vyplniť. Po tom, ako opätovne novinári dali v prvej otázke najavo, že nechápu rozdiel medzi webom a papierovými novinami, by to bola strata času.

Viete, vyzerá to pekne. Máme spravodajský web. No hej, ale aký je ich obsah? Nalejme si čistej pepsikoly. Alebo je to koncept (polotovar) pre zajtrajšie papierové vydanie, alebo je to zrkadlo včerajšieho papierového vydania. Akokoľvek sa snažím nájsť niečo webové, furt a stále vidím len iný nosič zobrazujúci to isté a úplne rovnako. Nie, žiaden spravodajský web. Elektronická verzia tlače to je.

A najhoršie na tom je to, že takto to tu, v slovenskom jazykovom priestore, máme od roku cca 2003. Nie, nič sa na tom nezmenilo. Tak ako som vtedy čítal na svojom MDA Compact zajtrajšie noviny, tak je to aj dnes – na konci roku 2010.

Nie toto nie je spravodajský web. Ani sme.sk, ani pravda.sk a veru ani aktualne.sk. Je to len a len zrkadlo papierového vydania. Aj keď sme.sk je o nejakú tú konskú dĺžku vpredu a pol predného kopyta sa už do oblasti spravodajského webu aj občas ponorí. Občas sa tam nejaký ten tretí či štvrtý rozmer zjaví. Asi len náhodou.

Aby som bol aj konštruktívny, ale zas aj dodržal svoje predsavzatia naznačím len jedinú vec. Web je hypertexotvý. Ani jedna elektronická verzia slovenských denníkov sa k skutočnej hypertextovosti nepriblížila. Web je interaktívny v detailoch.  Web je súčasný (nemá ale aj má uzávierku), je o súvislostiach (tagovanie), je o kontinuite (odkazy tam aj späť v čase), je o kontexte (praženica). Dobrý spravodajský web je podobný skutočne výdatnej farmárskej praženici. Ja viem, je to o peniazoch.

Takže ako je to v tom vzťahu blogérov a novinárov? No, keď sa novinári naučia na čo slúži tagovanie, nech za nami blogérmi prídu po ďalšie poučenia. Zatiaľ sa im budeme na blogoch verejne smiať. Čím viac nás budú presviedčať, že už sú spravodajský web, tým hlasnejšie.

Pod čiarou: Aby som nezabudol a aj s rizikom, že ortodoxný novinári budú tušiť – výstrižková služba. To je koncept, ktorého filozofický rozmer mi tu  chýba zo všetkého najviac. Pritom web je nástrojom v doterajšej histórii jedinečným.

Zdieľať?

Blogovanie zomiera, ale ľudia blogujú stále rovnako

Zomrela činnosť? Prd baraní! To len činnosť dostala nové nástroje a nové pomenovania. Publikovanie a delenie sa o informácie je to stále. Tak ako je to užívateľmi generovaný obsah.

When blogging was the easiest, most prominent way to produce short, informal, thinking-aloud pieces for the net, we all blogged. Now that we have Twitter, social media platforms and all the other tools that continue to emerge, many of us are finding that the material we used to save for our blogs has a better home somewhere else. And some of us are discovering that we weren’t bloggers after all – but blogging was good enough until something more suited to us came along.

Reports of blogging’s death have been greatly exaggerated | Cory Doctorow | Technology | guardian.co.uk

Také nejaké divné to v tej úvahe majú.

Zdieľať?

Teplo je, tak aj na blogy Sme došlo

Čítať by som mal, procesné modely kresliť, staré návody do nového šatu prefarbovať, ale teplo je.  Je to výhovorka a keby bolo 5 minút pred termínom, analyzoval by som len také fukoty. Ale že nie je, a na niektoré termýny sa ešte len čaká, tak som si zadal meno do vyhľadávača. To sa občas hodí, či tam nie je nejaká vtipná Google bomba. A tam môj starý dobrý smeblog, na ktorý som si bol v rokoch 2004 až 2007 odskakoval.

Pokračovanie tam.

Zdieľať?

Takí ľudia blogujú, čo by jakživ neblogovali

Tentokrát je  to vďaka Facebooku. Áno, je to tak, tak ako Google nie je vyhľadávač, ale mediálna agentúra, rovnako Facebook nie je komunikačný nástroj, ale webhosting.

Už som to takto formuloval pradávno (A máme tu 350 miliónov nových blogérov), ale nedávno  mi to udrelo priamo do nosa pri pohľade do svojho f-konta. Skutočne, sú ľudia, od ktorých by som naozaj neočakával ani čiarku pred zaplatením. O to šokujúcejší je pohľad na ich f-nástenku.

Možno to prekvapenie umocňuje, že iný f-priateľ hodil do f-pľacu:

Hezký postřeh. Povinný podnět k zamyšlení všem Ostapům Benderům blouznícím o tom, že komerčním výsledkům reklamy na FB stojí v cestě pouze „správné provedení“. Blbý čas a blbé místo jsou mocní čarodějové…

Na stanici metra vo Washingtone DC sa postavil muž a začal hrať na
husliach

Facebooky sú rôzne, každý ho má taký, akých f-priateľov tam má naskladaných, preto verím, že vy to tak vidieť nemusíte.

Pod čiarou: Pri písaní horeuvedeného som narazil na morálnu dilemu, či linkovať konkrétne profily.  Tak som to tentokrát nechal len tak. A že  sa  dá odhadnúť z môjho profilu? Tak to vám prajem príjemnú zábavu v  lámaní druhej metódy podľa Indiana Jones. S linkovaním fotiek nie je problém, tie sú dostupné komukoľvek vždy  bez ohľadu na to, ako veľmi sa snažíte pritiahnuť opraty v nastaveniach.

Zdieľať?

Za koho ešte mám urobiť domáce úlohy?

Traduje sa, že blogéri sú oproti novinárom slabý odvar amaterizmu. Traduje sa, ako žiaden blogér nikdy neprinesie novú správu, len prevaruje témy prinesená novinármi. Traduje sa, ako sú novinári v časovom náskoku pred blogérmi. Ako blogéri nemajú tú výdrž, ktorú u novinárov podporuje ich výplatná páska. Určite to tak je, mnohí to hovoria.

Viete, všetko je len náhoda. Aj keď blogéri robia domácu úlohu namiesto platených novinárov. Aj vtedy je to len druhá, či tretia zhoda okolností za ostatné dva týždne.

Mnohí vidia budúcnosť v platenom obsahu. S tým je spojená potreba zmeny,  kedy by novinári mali prinášať viac pridanej hodnoty. Agregáciu, poukázanie na súvislosti. Predvýber toho podstatného. Investigatívna žurnalistika.  Dlhodobé analýzy v súvislostiach… Možno to poznáte ako obsah vizionárskych či profesorských prednášok.

Na druhej strane si sami novinári robia zo seba srandu, keď sa zamýšľajú, ako by v dnešných podmienkach vyzerala aféra Watergate. Ja vám to poviem: Novinár by odpísal domácu úlohu od blogéra. Pomocou zázemia redakcie a zaštítený cudzím perím by potom dozbieral podrobnosti a skásol pochvalu šéfredaktora.

F-priatelia, nabudúce aspoň oslovte niektorú inú firmu produkujúcu účtovný program. Prípadne uvážte, či nedozrel čas na vyhodenie externej brigádničky robiacej rešerše. Budete môcť napísať, že ste na to prišli v časovom predstihu pred blogérom.

Zdieľať?

Potomstvo bloguje

4M.pilnik.sk už nie je osamelým ostrovom. Pred pár dňami k nemu pribudol malý a mladistvý výhonok. Blog našej dcéry a jedného zo 4M. Martina bloguje na safira.pilnik.sk

Názov si vymyslela sama, vzhľad si vybrala sama, celé si to zorganizovala sama a sama si to aj spravuje. A píše si to tam všetko sama.  Je to taký správny tínedžerský blog a tak to má byť. Jedno moje oko neostalo suché.

Zdieľať?

Blábol o autorských právach – prekvapivé rozuzlenie

A tým rozuzlením je problém známy pod krycím označením Naozaj ste napísali čo si myslíte, že ste napísali?

V prvom článku neznámeho autora som sa dočítal:

„V každém případě je třeba říct si na rovinu: autorská práva nejsou žádná vyšší, přirozená práva a jejich samotná existence v dnešní podobě je nesmyslná. Jsou právní úpravou funkční v době tápání před sto lety, rozhodně nikoliv dnes. Jsou reliktem systému, jehož životnost se chýlí ke konci.

Udělejme něco pro svět. Zapomeňme na ně.“

Po prečítaná týchto slov som získal pocit, že práve jasne naznačil, ako sa podľa neho má autorská ochrana zmeniť. Zabudnúť, zrušiť, zlikvidovať autorské práva a ochranu duševného vlastníctva ako takú. Keď som k tomu pridal náladu dovtedajších niekoľko desiatok odstavcov textu…

Fajn, je to nápad a keďže vyvracať tie bláboly, ktorými sa k tomuto záveru postupne dostával by bolo rozdrobovanie a zahrabávanie sa v nepodstatnostiach, vzal som si na mušku práve to najdôležitejšie záverečné posolstvo. A keďže priamo ho rozporovať je príliš náročné, využil som obligátnu techniku dôkazu sporom.  Zatiaľ dôkaz beží, uvidíme. Ten ale už dnes nie je vôbec dôležitý.

Čo ma prekvapilo, bol dnešný článok v mojej RSS čítačke, kde neznámy autor napísal:

„Záměrně jsem se v předchozím článku vyhnul tomu, abych řekl svůj názor, jak autorskoprávní systém změnit…“

Ups,niekde je chyba. Sakramentsky veľká chyba.  Pretože výroky:

  1. Zapomeňme na autorská práva.
  2. …v předchozím článku vyhnul tomu, abych řekl svůj názor, jak autorskoprávní systém změnit

… sú podľa mňa v úplnom rozpore. Pretože ak až v druhom článku predostrie svoj pohľad na zmenu, prečo v prvom píše „Udělejme něco pro svět. Zapomeňme na autorská práva.“?

Zdieľať?