Bude to nie len o českej politickej scéne. Nebude sa vám to páčiť. Ani na jednej ani na druhej strane Moravy. Myslím tú rieku, nie to miesto, kde by podaktorí chceli založiť etnický štát.

A to už je hneď prvá fantazmagória aktuálnej politickej scény. Umožniť pokračovať v kandidatúre na zastupiteľa slobodných občanov požiarny hlásič. Viete aký je rozdiel medzi požiarnikom a hasičom? Požiarnik oheň požiaruje a hasič ho hasí. Ale ono je to vlastne v duchu nastolenej tradície prezidenta rozoštvávača. Pričom tradície sú idiotské. Takže nie v tradíciách, len je to tomu podobné, len to má lepšie kúrenie.

Iného diktátora napadlo, že by sa mohla zafinancovať  robota pre 3000 baníkov z peňazí baníkov, ktorí bývajú v bytoch, ktoré vlastní majiteľ baní. On by im potom tie peniaze vrátil v podobe platov, z ktorých by platili hypotéky na tie byty. A to nie je jediné perpetum imobilie. Iná verzia je, že by tie byty kúpil Kraj. Tak by sa nemuseli na financovanie sociálnej ťažby použiť peniaze štátneho rozpočtu, teda z daní.  A bolo správne poznamenané, že na toto riešenie bude ešte musieť Kraj nájsť peniaze. Z daní.

Poďme na chvíľu ku koreňom češstva, teda k Cimrmanovi. „Piš barde a když budeš mít 20 miliónů, tak přijď a zúčtujem spolu.“ Cimrman hovorí, a to ako dobre vieme bol skoro najväčší  syn svojho národa, takže to bude pravda, že keď si chce niekto kúpiť baňu, musí za ňu zaplatiť svojimi peniazmi. Uvažujem, kde sa vzal človek, ktorý si dokázal 5-6 rokov po revolúcii kúpiť miliardový majetok. Pritom cena toho majetku spolu s klesajúcou cenou tej suroviny pomaly ale isto klesá.

Viete, priatelia, tam to začína. Ťažko uplatníte zdravý podnikateľský rozume a trhové pravidlá v prostredí, kde neexistuje zdravý rozum.  My, čo sme hrávali Dračí doupě vieme, že zlatá kráľovská koruna, ktorú práve družina vykotúľala od draka nie je hodná ani dva zlaté, aj keby bola veľká, že v nej trpaslík môže váľať sudy. Nikto ju v šírom okolí nechce. Ale všetci hovoria: „Tá by mohla ale stáť miliardy.“

Keď sme pri tých mega energetických zdrojoch, na Slovensku sa niekto rozhodol, že si kúpi tri písmená. Zobral to pekne po spiatky. Nie len abecedne a koktavo (najprv S a potom PPPP a na R zabudol), ale aj finančne. Kúpi nič za nič a bude z toho zisk.

Klasik anglických podfukárov hovorí: „Ak chce niekto niečo za nič, tak mu dajte nič za niečo.“

O tom zisku sa budú raz podfukárske rozprávky  rozprávať.  A začne to takto: Základným princípom ťažby, výroby či dopravy energie sú byty.  Veď aj tá koktavá ricky idúca abeceda je len jednou veľkou rozprávkou o bytoch. Tiež idúca akosi ricky. Najprv predaj bytu, potom zisk, potom splátka a nakoniec nákup. Furtom som si myslel, že keď chcem byt, tak musím najprv nejaký kúpiť, potom ho dlho splácať a ak sa zadarí, tak nakoniec so ziskom predať. A ono stačí ťažiť uhlie alebo prenášať plyn z jedného miesta na druhý.

Jo mimochodom: Obvykle platí, že o niečom každý rozpráva aj keď to nikto nikdy nevidel. O tom, že sa splácajú nejaké predvolebné pôžičky, to mnohí videli, ale nikto o tom nerozpráva. Ani vlastnými ústami. Že by mala Bejby vypnutý mobil?

Klasický český seriál „Návštevníci“ má takú scénu: Návštevníci vôjdu do samošky a uvidia, ako sa vracajú prázdne fľaše. A jeden z nich zvolá: „Platí se lahvema!“ Odvtedy sme túto vetu rozvinuli a vieme, že platiť sa dá všeličím. Gastráčami, krabicami od vína či nájomným.

Naspäť na stromy, teda pardón za Moravu. Aj keď ktovie. Skôr by sa malo povedať za Moravodrulabe. V čase, keď priemerný kamiónový ťahač má viac konských síl ako lokomotíva z roku 1950 a parník z roku 1850 je fakt kongeniálnym nápadom stavať 10-12 metrov široký potok do kopca na ploche hlavného európskeho rozvodia. K tomu tá flexibilita, štruktúra tovaru… Vite, ak by niekto prišiel s nápadom, že treba zamestnať 2-3 milióny ľudí, aby sa od nudy nepostrieľali, to by bolo na nobelovku za gulag. Ale ako riešenie dopravnej situácie? To už radšej to perpetum imobilie.

Čo tam máme ďalej? Aha, to o tom, ako je dnešná česká predvolebná kampaň vlastne výsledkom spoločenskej objednávky po tom, ako má byť riadená česká krajina. To by bolo pekné, keby to bola pravda. Ale tak trochu všetci vieme, že nikdy nedostaneme, to čo by sme si aj nakrásne objednali. Takže celá úvaha o tom, že

Je to jednoduchá logika trhu, která funguje i v politice. Poptávka generuje nabídku. Patnáct let vydrželi Češi bez dalšího Miroslava Sládka a letos si mohou vybrat hned z několika jeho následovníků. Před čtyřmi lety žádali voliči změnu – ať už to znamená cokoliv. Dostali Věci veřejné a TOP 09. (Aniž bychom je chtěli srovnávat.) Letos to vypadá, že nic jiného než „změna“ pod různými názvy ani nekandiduje.

Češi si letos mají znovu z čeho vybírat, nabídka znovu vyslyšela poptávku.

Zdroj:  Není koho volit. Vážně? | dialog.ihned.cz – Komentáře.

… ide tak povediac do horiaceho kra. Len kón mine ten ker.

My s 32 chromozómami už teraz vieme, že budeme všetci spokojní. Veď sa tešíme z toho, ako nikým nezvolení ministri bez dôvery zákonodarcov v demisii rozhodujú štrukturálne a systémové riešenia s dosahom na niekoľko rokov dopredu. Úplne presne tie štrukturálne a systémové riešenia, ktoré si voliči objednali, keď volili svojich zástupcov, ktorí tým ministrom nedali dôveru. A na základe vôle voličov ich ministri bez dôvery v demisii stanovujú.

Priatelia, nedostal tento svet náhodou papiere na hlavu a mne ste to nepovedali?

V Českej republike práve prebieha čecháčkovská štípací revoluce. Je to od slovného spojenia „Necháme si na sobě i dřevo štípat.“

„Uvidíte sami na mém transparentním účtu, že je to otázka dnů, spíš hodin. Nedlužím ani korunu žádnému z daňových poplatníků. Je to můj soukromý závazek, se kterým se v nejbližší době vyrovnám,“ reagoval Fischer na otázky novinářů, kdy doplatí své dluhy.

Ještě před týdnem dlužil politik 5,3 milionu, po daru od právníka Paľka už shání jen 4,3 milionu. Z peněz Fischer zaplatil tisk plakátů a pronájem reklamních panelů.

Zdroj:  Ministr bez dluhů. Fischer splatí za den 4,3 milionu – Aktuálně.cz.

V predchádzajúcom článku, ktorý som venoval svojim domovinám, som ešte tak trochu s drobným rešpektom spomenul, že  my sa len v pravú chvíľu ohneme, aby sme v pokoji počkali, keď ohlásia koniec.

Šikula priemerných v utorok 25.6. 2013  začal kreovať vládu svojich tajtrlíkov. Nikým nevolenú. Pôvodne som si myslel, že bude aj po zásluhe všetkými zástupcami občanov už dopredu odsúdenú na nezáujem a neúspech. Pôvodne som sa nádejal, že sa nájde nie malá skupina občanov, ktorých tá prezidentská fraška s reklamou na Stranbu práv občanov – Zemanovcov spravodlivo rozhorčí. Márne.

Na rozdiel od môjho nebohého starého otca som nezažil čas, kedy NSDAP prichádzala krôčik po krôčiku k svojej nekonečnej oprávnenosti na pravdu a spravodlivosť sveta. Pozorujúc spájanie osobných ohniviek spravodlivého rozhorčenia nad ťažobou života začínam čosi tušiť.

Citujem: „Drtinová první věta: Premiér jmenovaný navzdory parlamentu… Všimla si vůbec ČT, že vláda je korupční, ODS má podporu 8 % a LIDEM vznikla zcela proti vůli lidí a jen proto tato „vláda“ ještě mohla vládnout? Zatímco Zeman měl 55 % podporu voličů. A kromě toho Rusnok není typický levičák a je členem NERVu, je spíše zástupce bank…“

O tej sebranke v českej snemovni si veru nemyslím nič lichotivé, ale na toto fakt nemám.

V jednej vete:

• prezumpcia viny bez súdu,
• súkromné prieskumy ako volebný faktor,
• popretie princípu poslaneckého mandátu
• 55% kvalifikuje prezidentský systém.

To je fakt brilantná argumentácia priemerného „demokratického“ mysliteľa. Na svojom facebooku si ich pár pestujem a verte mi, je z čoho čerpať. A podľa nedávneho sčítania je ich viac ako 56% spomedzi českých občanov, čo sú šikulom priemerných nadšený..

Priatelia, na Hrade sa zrodil regulárny šikula priemerných. Fúziky ako môj nebohý starý otec nemá, ale ako vysoko skáče jeho pes už nám ukazuje.

Kašlite na akademické definície. V momente, keď sa objaví šikula priemerných, v tom momente musí ísť jemnosť a servítky do koša. Nastúpiť musí čistá demokratická demagógia. Preto pokojne takéhoto šikulu priemerných nazvem komunistom. A keď sa mi to zunuje, budem ho pomenúvať nacistom. Ani pre označenie fašista nepôjdem ďaleko. Aby aj jednoduchí farmaceuti chápali s kým majú tú česť.

Zdroj:  Keď začnete demontovať demokraciu pokojne vás nazvem nacistom | M+M+M+M (4M).

Nie, naozaj nie je srandy kopec, keď sa v novinách objavujú myšlienky, že existujé reálna obava, že šikula priemerných nechá hlasovať občanov vo voľbách ako len sami chcú a potom si v mene lepšieho a vyššieho svojho princípu povie: „Zle ste sa rozhodli, ja vám poskladám vládu odborníkov.“

A o dva roky po voľbách, keď sa občanom zas v súkromných volebných prieskumoch bude chcieť vyjadriť nespokojnosť s vládou, tak zas si šikula priemerných povie: „Občania už takúto vládu nechcú, tak vám poskladám vládu odborníkov.“

Nie, toto nie je žiadna vláda odborníkov! To sú kariérne bábky v rukách opileckého šikulu priemerných.

Nejčtenější bulvární deník přinesl v pondělí „exkluzivní rozhovor“ s hlavou státu. Zeman vysvětluje, že on pije jako Winston Churchill, který díky tomu vyhrál válku. Vysvětluje, že normální člověk nemůže být vegetariánem. Vegetariánem byl přece Adolf Hitler. „Představte si to! Nemít jitrničku, nemít ovárek, nemít grilované kuřátko, jo? Být vegetariánem, to je tak smutný život, že musíte prohrát válku.“

Tomu rozumí už každý. Zeman pije jako Churchill, Zeman vyhrává války. Zeman miluje ovárek a kuřátko, Zeman je jeden z nás. S nějakými lhůtami či ústavními zvyklostmi na nás nechoďte.

Prezident Miloš Zeman právě „vydezinfikoval chlív“. Teď ještě postaví do záře reflektorů své politické přátele a podporovatele – a nazve je odborníky.

Zdroj:  Muž, který jde zcela přímo | dialog.ihned.cz – Komentáře.

Kua, to je ale svinstvo.

Mám pocit, že sa zamieňa: „obsadíme posty, aby sme mohli riadiť štát a uplatniť demokraticky získaný mandát“ s „kúpime si za štátne viac moci pre seba, keď sme jej dostatok nezískali demokraticky“. Ono sa to nezdá, ale je v tom tak-trochu významový odtienok. Ale ako by som mohol chcieť, aby ste ho videli, keď závidíte a mrzí vás, že  vám nikto nikdy žiadnu trafiku neponúkne?

Kritika „opoziční smlouvy“ sa nesie Českom ako červená niť. Že ju politici, ktorí ju sami uzavreli, nevidia ako niečo nedemokratické ba možno nelegálne, neznamená, že ju občania tak vidieť nemôžu. A teraz nech mi niekto vysvetlí, prečo by malo mať pár politikov prednosť pred národom verejne proststujúcim v definovaní toho, čo je legálne/etické/dobré?

Nad rozdeľovaním štátu a osadzovaním bezcharakterných môžeme samozrejme len lamenotvať. Teda skôr nad sebou, že sme boli neschopní vyhrať voľby. Moc bola demokraticky rozdaná. A nie len to, bolo aj demokraticky kvantifikované, koľko moci má kto dostať.

A toto je potom dôležité: Musí sa celé 4 roky pracovať len v rozsahu demokraticky získanej moci. Akékoľvek snahy kúpiť si kus ďalšej je skutočne za hranicou trestného práva. Pretože v demokracii nie je predsa možné, aby moc nepramenila z demokratických volieb. Môžete si o tejto poistke myslieť to najhoršie, ale nič lepšieho nevymyslíte.

Ako chcete zabrániť, aby si niekto nekúpil 150 zamestnancov na tvorbu ideálneho podnikateľského zákona? Len, že tých 150 bude volených 3 miliónmi voličov. Takže na kontrolu nad tvorbou zákona budete potrebovať podplatiť stovky tisíc ľudí. Len tak sa dá posunúť latka dostatočne vysoko, aby na ňu nedosiahol kadejaký gaunerík okresného formátu.

Nakoniec Čechov dobehla ich laxnosť k pevnému charakteru. Reťazou malých ústupkov sa dopracovali k stavu, ktorý spôsobuje vytriezvenie. A tá kocovina teraz bolí.

Viete, rozpad strany uprostred volebného obdobia parlamentu je znakom veľkej bezchartakternosti. Nie je na tom nič charakterné neakceptovať porážku pri prípravnom rokovaní poslaneckého klubu pred pred zásadným hlasovaním.

Nie je nič charakterné, keď väčšina poslaneckého klubu uprostred volebného obdobia príde s nápadom, ktorý nebol súčasťou volebného programu. Je to bezcharakterné k voličom a samotný poslanec je potom tlačený k porušeniu svojho volebného sľubu voličom. Toto by strana svojim poslancom nemala robiť.

Proste stala sa reťaz udalostí nie nepodobná vypínaniu ochrán v Černobyle. Kým na začiatku to boli len drobné ústupky charakteru, na konci je trestný čin.

Prečo sa cítime ako prejdený šijacím strojom

Vláda (výkonná), parlament (kontrolná), súdy (súdna) – tri piliere demokracie. Ak sú v rovnováhe, máme vnútorný pocit, že je všetko v poriadku.

No táto rovnováha je dynamická a vzniká len a len ako výsledok tlaku z troch strán. Ak si jedna časť uzurpuje nadvládu nad inou, systém sa začne rúcať na jednu stranu. Podobne, keď niektorá strana priposrato ustupuje.

Nie to ešte, keď parlament a vláda jedno sú. Dokonca tak, že minister je poslancom. Dokonca tak, že vláda podáva prostredníctvom poslancov pozmeňujúce návrhy k svojim predkladaným zákonom.

Nie to ešte, keď súdy (prokuratúra a polícia) definujú pravidlá pre prácu parlamentu a politických strán.

No a potom tu máme ešte takú drobnosť, ako je osobný charakter. Z dovolením sa odvážim povedať, že česká politická kríza ukazuje rozosraný charakter na všetkých frontoch českého verejného života. A teraz čo? Budeme sa obzerať, odkiaľ sa vynorí nejaký charakterný občan. No to by sme sa mohli dočkať tak akurát šikulu priemerných!

Nie, nemá to žiadne dobré riešenie, kým sa bude nastoľovať zas rovnováha tých troch pilierov demokracie. Jedna z tých troch zložiek bude vytŕčať. Jediné, čo môžeme, je dúfať, že to nebude dlho trvať, kým majú súdy navrch.

Absurdné velebenie prezumpcie neviny

Apropó to velebenie prezumpcie neviny. Možno by bolo fajn, keby sa rovnako pristupovalo aj k práci štátnych zástupcov. 😉 Teda, že pracujú čisto podľa zákona.

Podobne policajti. Ono taká ranená medvedica dokáže nejedného hrubokrkého potrápiť. Čo my vieme? Nie je nad to súhlasiť s prezumpciou viny štátnych zástupcov, že pracujú na objednávku.

No dobre, ale s čím by sme polemizovali? Ako by sme zapojili kritické myslenie pri tejto kauze ak by sme len predpokladali samé dobro na všetkých stranách?

Priatelia, prezumpciu neviny považujem za zásadné ľudské právo. Rovnako kritický pohľad na podávanú informáciu ľuďmi, ktorým nemám dôvod nekriticky dôverovať. Ale nájdite tú rovnováhu, keď rozhodne nemôžete spoliehať na pravdovravnosť politikov, obvinených a právnikov/advokátov. A už vôbec nie nejakým odposluchom.

Vždy je tu predsa oprávnená otázka: „A komu tím prospěješ?“

Veď hovorím, rozosraný charakter na všetkých stranách. A dobré riešenie (ako cesta k výsledku) neexistuje. Len dobrý výsledok, ktorý by sme chceli, aby bol hneď. Ale nikdy nepríde, môžeme sa k nemu len približovať sériou pomalých iterácii.

Poďte so mnou, hľadám charakterných spoluobčanov. Nie, nie je to jednoduché, život je jeden z najťažších. A “naše vlast nevzkvétá.” Ale charakterných treba hľadať!