Kodaň – prechádzka po meste s fotografiami

Prechádzku po Kodani začnime neďaleko hlavnej vlakovej stanice. Len pár krokov za ňou (z pohľadu radničného námestia) som býval v jednom príjemnom hoteli. Aj na ten dôjde v niektorom z ďalších častí seriálu. Ale dnes sa prejdeme po Kodani.

IMG_4171.jpgZačnem fotografiou budovy jedného hotela, je tam aj pizzeria. Budova ma zaujala hlavne svojím tvarom pripomínajúcim lokomotívu. Ulica, ktorá vychádza z fotografie do prava je zaujímavá tým, že sa na nej nachádza mnoho obchodov a jeden Apple store. Aj som chcel ísť dovnútra, ale buď bolo neskoro, alebo som sa ponáhľal za manželkou do iného hotela.

IMG_4175.jpgAle obráťme pohľad na druhú stranu, kadiaľ viedli moje kroky ďalej. Smerom k Radničnému námestiu. Kým tam prídeme, dáme si malý exkurz do dánskej gastronómie. V jednom sprievodcovi som sa dočítal, že odkedy sa v Dánsku usídlili vyslanci talianskej, gréckej, španielskej a inej gastronómie, tak sa dánska gastronómia stala požívateľnou. Nuž, pravdu majú. Keď sa chcete v Kodani dobre najesť, odporúčam lazáne v pravej talianskej reštyke (tí Taliani, čo ma obsluhovali, pozerali na mňa skrz prsty, keď som si k nim dal pivo), alebo v gréckom rýchlom občerstvení s mňamkami na grile.

IMG_4178.jpgPrišli sme na Radničné námestie. Odtiaľ začína (alebo končí, podľa vášho vkusu) vraj najdlhšia pešia zóna v Európe. Rozhodne je dlhá až až. Na fotografii vidíte ústie do nej. Na pravej strane v dome, ktorý je hotelom, je BurgerKing a hneď vedľa KFC. McDonald je hneď po pravej strane na začiatku pešej zóny a potom ešte raz v jej strede. To spomínam pre prípad, že by ste potrebovali nejakú gastronomickú istotu v cudzom svete.

IMG_4177.jpg

IMG_4184.jpgJa som sa vydal okolo radnice, ulicou Vester Voldgade, ktorú vidíte na fotografii celkom vľavo. Nie je to ulica ktovie čím zaujímavá, vedie ale k Národnému múzeu. Musíte včas zahnúť do ulice NY Vestergade. Keby boli veci tak ako sa patrí, uvideli by ste na fotografii v pozadí najvyššiu vežu a dominantu Kodane, vežu paláca Christinaborg.

IMG_4187.jpgIMG_4188.jpg
Na nádvorí je samé bahno. Chvíľu mi to bolo divné, že uprostred Kodane to vyzerá ako u nás na dvore keď dobre zaprší, ale po chvíli prišla trénovať kráľovská jazdná polícia so záprahom. Na to celé sa pozerá (na fotke v pravo) Christian 9, vraj zákonitý otec Európy. Mal niekoľko potomkov a jedna dcéra bola anglickou kráľovnou, ďalšia predposlednou cisárovnou Ruska a syn gréckym kráľom. Keď sa zišli na tatkových narodkách, bol to taký európsky snem na najvyššej úrovni.

IMG_4189.jpg IMG_4209.jpgBudova Christianborgu je využívaná ako sídlo dánskeho parlamentu, najvyššieho súdu a keď treba reprezentovať, práve tu prijíma dánska kráľovná návštevy. Ako všade v Kodani aj pred parlamentom majú hlavné slovo bicykle. Keď som išiel okolo, práve parkovala svoj bicykel nejaká úradníčka v kostímčeku, zimník, lodičky. Pred budovou (z druhej strany) je pekne veľká križovatka, ktorá ilustruje ako vyzerá organizácia dopravy v Kodani. Zľava: odbočovací pruh pre bicykle, rovný pruh pre bicykle, odbočovanie pre autá, rovno pre autá a to celé v opačnom poradí v protismere. A aby to nebolo jednoduché, križujú to pruhy pre cyklistov z krížnej ulici. Poviem vám, v križovatke sa s autom zle odbočuje do ľava, ale v Kodani je to rovnako debilné aj do prava, pretože bicykle idúce rovno majú prednosť. Teda, ak ich nesejmete zrkadlom 😉

IMG_4212.jpgIMG_4206.jpgAle vráťme sa k prechádzke. Vedľa Christianborgu sa nachádza budova kráľovskej knižnice. Na fotke vľavo je jej stará budova a v pravo, pri pohľade z mostu cez prístav vidieť celkom vľavo čierny kúsok novej budovy. Vraj Čierna perla.

IMG_4233.jpg
Vedľa kráľovskej knižnice sa nachádza budova bývalej burzy. Na fotke vpravo vidieť detail veže. Je tvorená zapletenými dračími chvostami. Na dolnom konci budovy sa nachádza kaplnka, kde sa svadbila súčasná kráľovná.

Potom moje kroky viedli cez most Knippelsbro do prístavu Christianshavn. Chcel som si pozrieť dva kostoly.

IMG_4217.jpgIMG_4216.jpgPrvým bol Christiansjirken, kde sa sedí ako v divadelných lóžach. Pri vstupe ma zaujalo, že v dánskych kostoloch majú opäť záchody. Prečo opäť? Podrobnosti hľadajte v jednom z dielov seriálu, Ako básnici… Tá elegantná budova hneď vedľa kostola je budova ministerstva. Dánski architekti odviedli v skutku dokonalú prácu v snahe o citlivé zasadenie objektu do okolitej architektúry.

IMG_4222.jpgIMG_4231.jpgDruhým kostolom, bol kostol Spasiteľa (Vor Frelsers Kirke), ktorý je vraj jedným z najkrajších v Dánsku. Z vonka určite, dovnútra som sa nedostal, pretože ho masívne reštaurovali. Tak som sa pozrel smerom hore a vydal sa späť, na ľavú stranu kanála o po nábreží k Malej morskej víle.

Prehliadka nábrežia v ďalšom diele, po novom roku.

K článku patrí aj mapa, ktorá zobrazuje jednotlivé zastávky na putovaní Kodaňou, aj s fotografiami. A ešte viac fotografii nájdete v príslušnej sekcii Dánsko-Kodaň v mojej galérii.

Zdieľajte obsah s priateľmi:

Dánsko – cesta po ostrovoch Fyn a Sjealland

Ako som bol spomenul v predchádzajúcom diele seriálu, na diaľnici som sa už nevracal a zamieril na ostrov Fyn a po jeho južnom okraji krajnou ostrovného Dánska.

IMG_4103.jpg

IMG_4105.jpg

Prvou zastávkou bol prístav v meste Assens. Chcel som navštíviť nejaký skutočný prístav. Ani nie veľký, ale ani nie celkom malý. Taký obyčajný. A tento práve taký bol. Z veľkej časti je to kotvisko súkromných malých lodí. V čase, keď som tam bol,
bola väčšina na suchu, ale aj tak bolo prístavisko plné. V pozadí nakladali cukrovú repu. A nakladali a nakladali. Jazdil o tam jedno nákladné auto za druhým a pre tú loď to bolo ako zrnko piesku, či skôr kocka cukru.

IMG_4107.jpg IMG_4109.jpgPrístav stráži socha Petera Willenoea, obávaného námorníka z prelomu 18. a 19. storočia. Za chrbtom mu z jedného skladu urobili hotel. Nabudúce by som asi spal v tomto. Na brehu mora, prístavný ruch, pre suchozemca exotika.

V Assene som si chcel vymeniť Euro za lokálnu menu, ale banka otvárala až o 10:00. Celkovo mi mestečko pripadalo o 9:30 akoby bola rozprávka o Šípkovej Ruženke práve za polovicou. Tak som sadol do auta pokračoval, smer zámok Egeskov.

IMG_4127.jpgIMG_4121.jpgVodný hrad Egeskov bol hlavným cieľom môjho putovania ostrovom Fyn. Kvôli jeho návšteve som si vybral južnú trasu. A tiež som chcel vidieť ako vyzerá dánsky vidiek. Vidiek som videl, hrad nie. V novembri už majú po sezóne. Ani len do zámockého parku sa nedostanete.

IMG_4117.jpgIMG_4126.jpgTakže z vraj najkrajšieho vodného hradu v Európe vám môžem ponúknuť len schému zámockej záhrady, fotografiu návštevných hodín a jednu, či dve fotky spoza plota.

Chuť som si napravil horalkou a pohľadom na krajinu, cez ktorú som prechádzal. Dáni žijú všade. Nemajú klasické dediny. Tých je naozaj len pár. Medzi dedinami je po krajine roztrúsených mnoho usadlostí. Často sú postavené do tvaru U. Asi aby im do nich nefúkalo. Tiež som si všimol, že pri každej usadlosti majú karavan. Niekde aj dva. V krajine je len minimum veterných elektrární. Tak nejako som očakával, že ich uvidím viac a že stretnem aj nejaký ten veterný mlyn. Tesne pred odbočkou z cesty k zámku Egeskov som narazil na jeden jediný na celej južnej trase ostrovom Fyn.

IMG_4110.jpgNa fotkách je veterný mlyn v plnej paráde a v galérii nájdete aj pár detailov. V mlyne sa evidentne normálne býva, ale keďže Dáni nepoznajú ploty, môžete prísť až celkom k nemu. V sezóne sa dá pravdepodobne urobiť aj prehliadka vo vnútri.

Dáni rezignovali celkom na ploty a zatepľovanie. Nové stavby už väčšinou (ale nie vždy, tak 55% novostavieb) mali klasickú omietku, takže pod ňou sa môže všeličo ukrývať. Ale väčšina stavieb v Dánsku je z pohľadových tehál a tam by bolo zateplenie hneď vidieť. Teda tehly by nebolo vidieť.

IMG_4128.jpgIMG_4145.jpgPo sklamaní z nenávštevy zámku Egeskov Slot som sa vydal ďalej smerom na východ k mostu Great Belt Bridge, ktorý spája ostrov Fyn s ostrovom Sjealland. Prvá fotka je priamo spoza volantu. Jazdu po moste som si vychutnával. Zavesil som sa za kamión a osemdesiatkou som sa kochal. Je pravda, že mi pôžitok kazil silný bočný vietor a hlavne pocit, že všade na vôkol je hlboké more. Je to klasická diaľnica, takže klasické obmedzenie na 110 km/h. Uprostred je ostrov Sprogo. Odbočiť naň a kochať sa na ňom nedá. Je tam zákaz s nejakou supervýnimkou pre miestnych. Na ostrove má stanicu aj strážna služby mosta, takže som to bez tej výnimky netestoval. Vjazd na most zo strany ostrova Fyn je plynulý, len vás upozornia, že na druhej strane vás skásnu o 205 dánskych korún (za osobák do 6m dĺžky). Stránky mostu Great Belt obsahujú všetky ceny vrátane detailov o prevádzke mostu. Dá sa platiť kartou (aj hotovosťou, aj nejakým ich elektronickým predplateným systémom Bro-bizz), nechce to žiadnu formu autorizácie, teda ani PIN ani podpis. Aj keď bol pondelok okolo obeda, pri asi 8-9 termináloch bolo asi 5 áut, takže pohodička.

IMG_4131.jpgIMG_4136.jpgPo prejazde som zišiel z diaľnice do mesta Halsskov, aby som si ten most mohol vyfotiť aj z profilu. Keď už som bol v meste, fotil som si aj prístav (veľké lode) a aj novú dánsku architektúru. Dáni neriešia súkromie. Veľké presklené steny, videl som až do kuchyne.

V meste som si konečne vymenil nejaké to Euro za Dánske koruny. Mince celých korún sú v striebornej farbe a v strede majú dierku. Menil som to v Jyske Bank. Keď som vošiel dovnútra, zarazil som sa a normálne som sa opýtal, či som skutočne v banke. Na moju nemčinu promptne zareagovali, že yes. Moje prekvapenie spôsobilo zariadenie interiéru. Po ľavej ruke kaviarenské zákutie, po pravej pohodlné kreslo a polička s knihami, oproti 4 veľké okrúhle stoly, kde sedeli bankoví úradníci a každý mal po ľavej ruke volnú stoličku pre zákazníka. Kočka, čo mi menila peniaze pri pultíku, príjemne usmiata… nuž, banka podľa môjho gusta. Žiaden mramor, žiaden chróm, ale príjemná vôňa kávy a pohodlné kreslo.

IMG_4130.jpg Keď som sa pokochal mostom a pofotil aj okolie miesta, odkiaľ som ten most fotil (v galérii sú fotky chatkovej osady vrátane detailu zabezpečenia proti zlodejom v mimosezónnom období (gumicuk to istí)), vrátil som sa na diaľnicu smer Kodaň. Táto fotka diaľničného nájazdu je typická. Dlhý bočný nájazd (naozaj dlhý a rovný), špeciálna značka v tvare stužky bojovníkov proti AIDS, ktorá upozorňuje, že sa bude pripájať ďalší pruh. Po pripojení obligátne obmedzenie na 110 km/hodinu (vidieť v pozadí).

IMG_4153.jpgIMG_4156.jpgPo ceste do Kodane som si urobil ešte jednu zastávku. V meste Soro som sa prechádzal po dvore akadémie založenej v roku 1623. Hlavná budova je tá biela, nesmie chýbať akademický kostol skutočne veľkých rozmerov. Vedľa neho je pekne udržiavaný cintorín (fotky v galérii) s hrobmi významných profesorov. A ako je vidieť (fotky v galérii), nové pavilóny sa snažia architektonicky začleniť medzi historické budovy, ktoré sú väčšinou z prestavby po roku 1800.

Nabudúce Kodaň.

Zdieľajte obsah s priateľmi:

Fotografie z Dánska sú v galérii

Do svojej fotogalérie som nahral cca stovky fotografii z návštevy Dánska. Sú rozdelené do piatich galérii, podľa jednotlivých dní.

Prvá galéria obsahuje fotky z cesty cez Nemecko. V skutočnosti sú to fotky Álp, čo sú 50 km od Hamburgu. Že netušíte o čom točím? Tak si prečítajte predchádzajúci diel seriálu o Dánsku.

Druhá galéria obsahuje fotky z cesty po Dánskom ostrove Fyn, potom cez most a po diaľnici, s jednou odbočkou, smer Kodaň (prepáčte, ale nejako sem ten nominatív musím dostať).

Tretia galéria obsahuje fotografie z Kodane. Kodaň je na jeseň nádherná. Hlavne k tomu prispievajú všadeprítomné domy z pohľadových tehál a farebné fasády domov. Fotky idú za sebou tak, ako som kráčal Kodaňou. Od Radničného námestia, okolo Národného múzea, skrz parlament, popri budove burzy do starého prístavu, po nábreží k Malej morskej víle a späť skrz kráľovský palác k Mramorovému kostolu. Potom začal fujak, padali krúpy a celkovom som bol uchodený, tak som šiel oddychovať do hotela.

Štvrtá galéria obsahuje fotografie z výletu po okolí Kodane. Ráno som vyrazil po obchvate na sever do Helsingor, odtiaľ do Fredensborgu (ktorý som ani nechcel navštíviť, bude fany story), cez Frederiksborg a Roskilde naspäť do Kodane. Je tam aj niekoľko fotografovaných kópii informačných panelov, ktoré sú postavené okolo hradu Hamletovho hradu Elzinor (ktorý sa volá celkom inak). Je na nich pekný prierez históriu Dánska a kontextom Dánska vo svetových dejinách.

Piata galéria obsahuje hlavne hafo fotografii, ktoré som fotil z vrchu Radničnej veže. Celkové pohľady na všetky svetové strany na Kodaň a niekoľko detailov a veľkých priblížení pre mňa zaujímavých budov (vrátane dánskych panelákov, tunelomostu do Švédska a parku Tivoli). Na konci galérie je aj pár fotiek z vyhliadkovej plavby po Kodani.

Ak chcete fotografie komentovať, tak sa musíte v galérii zaregistrovať, alebo môžete písať do komentárov pod týmto článkom. Toto antispamové opatrenie ma dosť štve, ale inak to aktuálne neviem riešiť. Ak poznáte nejaké šikovné antispamové riešenie pre Coppermine fotogalériu, tak budem rád za každú dobrú radu.

Že vám tie fotky nič nehovoria? Hm, vyčkajte času ako hus klasu, v dohľadnej dobe sa tu objavia články, ktoré budú rozprávať o tom, čo je na tých fotografiách zobrazené. A verte, budú do konca roku, lebo , aj keď nie som poverčivý, staré sľuby sa do nového roku nemajú prenášať. Dám len tak na ochutnávku:

IMG_4099.jpgDruhý deň mojej cesty som sa zobudil ako kráľ. Veď som aj spal za kráľovské peniaze a hlavne v historicky prvom zájazdnom hostinci siete KRO. Nie je to sieť jednej firmy, je to značka kvality, značka príslušnosti ku kráľovskej sieti zájazdných hostincov po celom Dánsku. Prvá fotka je východ slnka nad nekonečnou ostrovnou krajinou rovinou Dánska. Dánsko je skutočne ohromne rovinaté. Najvyšší vrchol (Himmelbbjerg) má úctihodných 147 metrov nad morom a leží úplne na inom konci Dánska, ako som mal ja namierené.

IMG_4101.jpgDruhá fotka zobrazuje rituál ranného vztyčovania vlajky na moju počesť. Veď píšem, že som spal ako kráľ. Budova na fotke je Kryb-i-ly-kro. Hostinec v roku 1973 vyhorel, ale vraj ho obnovili do pôvodnej podoby. Tu sa odohrala pamätná udalosť, keď v roku 1737 tadiaľ na koni prechádzal kráľ Kristián VI. (dánsky králi boli buď Frederik, alebo Christián) a neďaleko zbadal niekoľko roľníkov, ktorých prekvapil dážď a pozval ich, aby sa s ním ukryli v krčme. Odvtedy sa volá “Úkryt v krčme”.

V ďalšom diele budú nasledovať fotky z cesty po ostrove Fyn. Už som sa nechcel vracať na diaľnicu, tak som prešiel na Fyn po starom moste. Predstavte si Starý most v Bratislave, tak taký je široký a aj tak vyzerá. Dlhé roky to bol jediný ostrov medzi kontinentálnym a ostrovným Dánskom.

Pokračovanie…

K celému cestopisu postupne vzniká aj mapa vďaka službe Moje mapy od Googlu.

Zdieľajte obsah s priateľmi:

Dánsko, deň prvý – cesta cez Nemecko

Tak teda Dánsko. Bolo fajn. Perfektná mestská turistika. Kodaň so svojimi prístavmi je pre mňa nádherné mesto s perfektnou priemyselnou architektúrou. Len škoda, že na radnici mali knižku o priemyselných stavbách Kodane len v dánčine. Ale poďme po poriadku. Najprv som sa tam musel nejako dostať.

Veľké upozornenie: Text je obsiahly, zachádza do podrobností, ktoré sa vám môžu zdať divné. Hlavnou úlohou tohoto textu je zachytiť surové informácie. Mnoho informácii, ktoré by inak postupne opustili moju pamäť do nenávratna.

Cestu som si naplánoval cez Nemecko. Najskôr východné, potom západné, Hamburg, Nemecko-Dánska hranica a pokiaľ to vydá, tak prespať tesne pred mostom na prvý ostrov. Plán to bol smelý a aj sa podaril. Cez Google maps som plánoval cestu, pomocou Google maps for mobil som sa po ceste navigoval. Áno aj v Nemecku, za hovadsky drahé rómingové dáta. Musel som sa trochu krotiť, priebežne som polohu kontroloval pomocou papierovej mapy a v kritických momentoch nastúpil Google maps pre mobily.

Výjazd z Prahy bol fajn. Na ostatnom pražskom kruháku som z nadšenia z cesty skoro vletel do škodovky na ňom, ale ABS zaistilo na mokrej ceste tesné, ale predsa len dostatočné danie prednosti v jazde. Potom na D8 smer Teplice už len samé pozitíva a sociálne istoty. Cesta je dobre značené a dokonca som zvládol aj nástrahy bizardného kruháku pred Teplicami s nájazdom na Teplisko-Ústeckú spojku. Nasledoval fungl nový úsek diaľnice, pár tunelov pod Krušnými horami a keď som si už hovoril, že idem dosť dlho na to, aby som už bol v Nemecku, tak veru som za jedným tunelom uvidel hraničnú tabuľu, že Bundesrepublik. Ešte pár kilometrov a rozoberacia hranica do starej EU. Veru rozoberacia, pretože pri stavbe konečne niekto pohol hlavou a pozrel sa do kalendára.

Nasledoval kus nemeckej diaľnice do Drážďan. V podstate pohoda, akurát celý úsek je 130 a keď som sa vracal, tak hlásili v rádiu, že tam aj merajú. Ja som ich nevidel, ale 130 je 130 aj na neobmedzených nemeckých diaľniciach. Takže na to, na čo som sa tešil vrámci prvého dňa najviac, tak na to som si musel počkať až po fungl novom obchvátení Drážďan a nájazde na smer Chemnitz. A tam to prišlo. Konečne som legálne frčal svojich obľúbených 160. Uvelebil som sa za volantom, z rádia pohodové schprechovanie, tri pruhy predomnou, nedeľa, takže bez kamiónov… Nádhera. Zaujali ma na tabuliach odbočenia k Autokostolom. Inak som si frčal pohodovo, občas mrkol do itinerára ten na mňa, že smer Lipsko, občas mrkol na tabule a tie na mňa, že smer Lipsko stále rovno a tak som si frčal až tu zrazu tabule na mňa, že Chemnitz. Pozriem do mapy a vidím, že som sa kochal a kochal až som sa previezol. Tak som to strihol podľa tabúľ na sever, smer Lipsko a po cca 10 km skončila diaľnica a až do Lipska som si užíval DeDeRónske pozostatky po diaľniciach a cestách. Okolo Lipska, skrz Hale (obchvat Hale sa nekonal, takže cez mesto) až som sa dostal späť na diaľnicu.

Hovoril som si potom: Drž sa itineráru, čo ti nakreslil Google a nečum zbytočne do papierovej mapy a na tabule. Keď si sa chcel nechať navigovať, tak sa aj nechaj navigovať a nevkladaj do toho svoj intelekt. A tak som sa pri navigovaní už spoliehal na to, čo mi navrhol Google maps. Všetko tak šlo v pohode, až do posledného dňa, ale o tom až potom. Takže smer Magdeburg, potom smer Hanover, potom smer Hamburg a až do Dánska šlo už všetko perfektne.

Pár postrehov z diaľnice.

Diaľnica z Berlína po bývalú Nemecko-Nemeckú hranicu (neprehliadnete, lebo na tabuli, že bude čerpačka je pripevnená dodatková že ZOLL a na budove čerpačky v smere z Hanoveru je nápis ako slon, že Zollamt a aj hnedé značky upozorňujú na prírodnú zaujímavosť nemeckého zjednotenia) je fajn, potom už len 120. A vraj neobmedzene… Celkovo, úsekov s obmedzenou rýchlosťou bolo na môj vkus až príliš. Darmo používali premenlivé značky. Aj na úsekoch, kde naozaj nebola hustá premávka na to kašlali a 120 svietila ako bláznivá. Občas by sa veru mohli pozrieť do kamier, ktorých je hlavne na západnej strane po dialnici neúrekom. Tá 120 bola relatívne ignorovaná. Všetci šli tak 130-140. Ale bolo vidieť, že nejaké to dekórum sa predsa len zachováva.

A jeden zásadný postreh. Tam kde bola obmedzená rýchlosť častejšie vznikali kolízne situácie. Tam kde sa mohlo frčať podľa osobných preferencií, tak bez ohľadu, či bola diaľnica 2, alebo 3-prúdová, všetko šlo hladko. Len pripomínam, že bola nedeľa poobede, takže premávka bola relatívne riedka a aj v obmedzených úsekoch aj v neobmedzených. A napriek tejto nízkej premávke som mal pocit, že tam, kde boli každé 2-3 kilometre značky obmedzujúce rýchlosť , je treba dávať väčší pozor. Predbiehacie manévre trvali zbytočne dlho, zbytočne dlho som sa vliekol za ojedinelým nákladiakom…

Po ceste som v Nemecku tankoval dvakrát. Raz na čerpačke Esso. Na nemeckých diaľniciach je veľmi riedka sieť parkovísk a púmp. A keď sú, tak benzín hovadsky drahý. Ale mali tam aj reštiku, bol zhodou okolností čas obeda a aj čas na prestávku po cca 4. hodinách šoférovania, tak som si dal aj obed. Prevádzkovalo to Segafredo a je vidieť, že keď sa chce, tak môže mať káva aj pol litra, aj porcie môžu byť ako pre kamionistu a dokonca aj pekne horúce. Dal som si pečené bravčové stehno, taký ten flák mäsa, čo vám usmievavá Nemka odreže priamo z uduseného stehna, ktoré potom zapiekli, takže je vnútri nádherne šťavnaté a na vrchu je delikátna chrumkavá kôrka o hrúbke kamionistovho palca. Varená zelenina, hranolky a spomínaný polliter kávy s mliekom… Fajn to bolo.

Našinec v cudzej krajne ale aj tak najviac zábavy zažije na záchodoch. Idem podľa šipiek a narazím na turnikety. Fakt, nekecám, skoro ako do metra. Vhoďte 50 centov a bude vám umožnené… Darmo mi prítomná fešná hajzlíkkočka hovorila, že automat aj vracia, keď ja som nedisponoval žiadnou mincou. No deva ma nenechala v štichu s plným mechúrom. Keď pozrela na mňa hneď vedela ktorá bije a promptne vytiahla kartu a umožnila mi voľný priechod turniketom a ja som mohol vzápätí dať voľný priechod svojim malým potrebám.

Prídereklamnáodbočka: pisoár je ideálna reklamná plocha. Veď kam chlap čumí keď močí? Na pisoár. A keď sa v správnu chvíľu reklamný priestor aj podsvieti, zaujatie je dokonalé. Možno by sa to dalo účtovať aj pay-per-cvrk. Koniecreklamnejodbočky.

Niekde na pol ceste medzi Hanoverom a Hamburgom, teda presnejšie takých 55 km pred Hamburgom ma premkol riadny smäd. Už poučený, že najlepšie pumpy a zastávky pre šoférov sú tesne mimo diaľnice pri skoro každom výjazde, som skenoval okolie diaľnice. A zrazu sa vynoril nezameniteľný znak McDonaldu, tak som to švihol z ľavého do pravého, z pravého do odbočovacieho a upútala ma stavba podivných tvarov. Keď som vyriešil v mekáči smäd, zamieril som k danej stavbe. Poviem vám, dosť som váhal či si nepôjdem zalyžovať a vjazd do Dánska nenechám až na druhý deň. Pokušenie to bolo veru veľké, dokonca som pri vchode dostal aj zľavenku. Takže, keď budete v okolí Hamburgu a dostanete neodolateľnú chuť si zalyžovať, vecte, že Alpy sú cca 50 kilometrov ďaleko.

Keďže sú čerpačky na nemeckých diaľniciach naozaj poriedko, ocenil som, že pod značkou upozorňujúcou na čerpačku je aj info o tom, ako ďaleko je ďalšia. 50-60km žiadne číslo. A na poslednej Shelke pred hranicami bolo upozornenie, že je to posledná. Neverte tomu, je potom ešte jedna. Myslím, že Aralka to bola. Tá Shelka je tesne za mostom cez kanál spojujúci jedno more s druhým. Takže aj tá prvá časť Dánska, ktorá vraj leží na poloostrove je vlastne už ostrovom.

Záchodová stravenka

Takže na Shelke zas tie turnikety (jedna firma prevádzkuje sieť záchodov, takže ak to raz natrénujete, neskôr využijete výhody sieťovej kultúry). Tentokrát som už disponoval potrebnou mincou, tak som si to absolvoval komplet. Kým som čakal, kým sa uvoľní niektorá s kabínok (boli tri a v nich traja Dáni) študoval som návod na použitie lístku, ktorý z turniketu vypadol. Nebol to cestovný lístok, ale normálne poukážka práve v hodnote mince, ktorú ste mohli použiť v čerpačkovom šope. Ak by ste to dobre zmenežovali, tak aj zaplatiť za benzín. Ja som si išiel dať kávu. Nad automatom podrobný matematický návod, ako jedna káva rovná sa dve eurá mínus poukážka zo záchoda rovná sa 1,5 eura. No jo, ale káva sa kupovala v automate a ten požadoval eurá dve. Kávu som chcel, tak som mu tie dve eurá dal, ale chcel som použiť aj tú poukážku, ale štrbina na vhodenie poukážky žiadna. S kávou v jednej ruke, mobilom v druhej a poukážkou v tretej som sa obrátil na predavača, že čo s tým a kde je mojich 50 centov. On, že už mi to nemôže vrátiť, že som už zaplatil. Tak som si šiel vybrať nejaký ľadový čaj, že teda skúsim minúť záchodovú stravenku na druhý pokus. Ale druhá predavačka ma zachránila a volala na mňa, že keď už nám od nich nákup, že mi môže tú stravenku refundovať v hotovosti aj bez druhého nákupu. Takže socialistické procesy našťastie v západnom Nemecku nezakorenili.

Hranicu do Dánska indikovalo zníženie rýchlosti, zabudnuté značky smerujúce dopravu na parkovisku, kde pradávno stála colnica, kameň ako slon a cca 10 metrový stožiar s dánskou vlajkou. To bolo všetko, žiadny tajtrlíci, žiadne unimobunky, nič. Tak som si povzdychol, spomalil, aby som si mohol prečítať, že v Dánsku sa jazdí po diaľnici 130 v obci 50 a mimo 80, aby som vzápätí zrýchlil na 110. A stodesiatkové značky boli najbližších mnoho kilometrov a ako som neskôr zistil, tak Dáni mohli radšej vyhlásiť na diaľniciach všeobecnú 110 a ušetrili by na železe značiek. Na trase do Kodane je neobmedzená 130 naozaj len občas. Už sa zmrákalo, k noci sa chýlilo, tak som zapol Google maps a nechal sa doviesť tam, kde aj dánskeho kráľa pred pár storočiami zavialo a kde vznikla tradícia zájazdných hostincov KRO.

Poviem vám, peknú tradíciu majú. No spanie v kráľovskom hostinci je na môj vkus trochu drahé. Teda, aj keď, mali tam bazén, saunu, knižnicu a ten pocit, že spíte na mieste, kde sa začali písať dejiny dánskeho zájazdného pohostinstva a kde spali králi, tak ten pocit za to stál.

Postele dobré, raňajky výborné, z jedálne výhľad na východ slnka, na všetkých stoloch horela čerstvá sviečka aj keď som tam bol sám. V izbe možnosť wifi pripojenia (Požiadajte na recepcii a dostanete čiernu krabičku, platí sa kartou cez web priamo poskytovateľovi pripojenia), na stole dosky s dvomi obálkami, dvomi hlavičkovými papiermi a 5 stranovým zoznamom hotelových služieb v dánčine a angličtine. Pri odchode na moju počesť vytiahli aj vlajku na stožiar. Len programov mohli na televízore naladiť viac.

Ale to už máme deň druhý a to si žiada samostatný článok.

Fotografie z prvého dňa budú v samostatnom článku s podrobným komentárom. Odkazy na stránky popisovanéých podrobností budú postupne pribúdať v budúcej sekcii o Dánsku na webe Recept na život. Ako píšem na začiatku, toto je hlavne zhromaždenie surových informácii, aby som nezabudol. Ak sa chcete niečo opýtať komentáre sú tu práve na to.

Zdieľajte obsah s priateľmi:

Poraďte, kam sa oplatí pozrieť v Dánsku – pripravujem sa na cestu I.

Plánujem cestu do Dánska. Jasný je cieľový bod, čiže Kodaň, kde pobudnem 3-4 dni s relatívne pevným programom. Celková cesta bude trvať 8-9 dní, východiskový bod je Praha. Mal by to byť poznávací zájazd. Cestovať budem vlastným autom a trasu som si zatiaľ naplánoval cez Nemecko (smerom na Hamburg), potom Jutský poloostrov cez New Little Belt Bridge (Nye Lillebæltsbro) na ostrov Fyn, cez most The Great Belt Fixed Link (Den faste Storebæltsforbindelse) na ostrov Seeland a rovno až do Kodane. To je kostra. Kam všade odbočím je zatiaľ vo hviezdach a vo veľkej miere aj vo vašich rukách. Jediná podmienka, nie však absolútne striktná, je, že sa chcem vyhnúť trajektom.

Preto vás vyzývam, ak máte nejaký dobrý typ na zastávku po ceste, na dobré miesto na prespanie, zverte sa do komentárov.

Doteraz som si naplánoval tieto odbočky:

  • Helsingør – a jeho Hamletov hrad Elsinore
  • Egeskov Castle ( dánsky: Egeskov Slot) – vraj najkrajší vodný hrad vEurópe

Moja cesta má aj druhý aspekt. Chcem preveriť možnosti mobilného internetu. Ale skutočne mobilného vrámci krajín EU. Čo to bude stáť, aké sú reálne možnosti a tak. Ak vás niečo zaujíma, čo by som mal preveriť, otestovať, pokojne ma poverte v komentároch.

Technické vybavenie, ktoré mám zatiaľ v pláne: MDA-compact s pripojením na internet, mobilná klávesnica, mobilný Gmail, mobilné Googlovské mapy, podľa potreby internetové kaviarne a iné možnosti prístupu na sieť hlavne po večeroch, fotoaparát Canon s2. GPS navigáciu zatiaľ neplánujem použiť, ale mám na prípravu ešte 8 dní, tak uvidíme. Ako poistka papierový atlas Európy.

Trasu budem pripravovať pomocou Googlovských máp, Wikipedie a papierových sprievodcov po Dánsku budúci týždeň a verím, že aj vďaka vašim podnetom.

Plánujem pravidelne každý deň reportovací článok na tomto blogu. Výstupom by mal byť aj fotoseriál.

Zdieľajte obsah s priateľmi: