A vôbec nie lichotivý. Spamerský nástroj, zbytočný krok, požierač linkovacej šťavy, spomaľovač internetu sú len niektoré nelichotivé prívlastky, ktoré mánia skracovania adries dostáva.
It may be more complicated than that, however. Joshua Schachter, the founder of Delicious, thinks they are downright evil. Schachter writes, “The worst problem is that shortening services add another layer of indirection to an already creaky system.” In other words, they slow down the Web. He gives several other reasons why they are bad as well. They add a whole new slew of middlemen to the equation, and these links become dependent on the continued existence of these startups or even the whimsical changes in their terms of service. URL shorteners make links opaque, which spammers love.
Tak mi napadlo: Kedy začne Google bojovať proti skracovacím nástrojom, pretože mu kazia jeho hodnotiace algoritmy? 😉 Nie že by som bol presvedčený že to tak je, ale.. veď uvidíme. Podľa citovaného prehľadu sa zdá, že sa prapôvodný cieľ služieb, teda podliezť limity niektorých služieb, akosi začal zneužívať.
A možno je to celkom inak. Pretože tým, kto vzniesol najväčšiu kritiku je majiteľ firmy, ktorá sa linkovaním živý (delicious.com) Z Twitteru, Facebooku a podobných sa pomaly ale isto stáva šikovné miesto na nájdenie zaujímavých odkazov na zaujímavé články, takže žiadne očiernenie nie je na škodu.
Akokoľvek, v jednom som si istý: Skracovanie adries je vynútené vlastnosťami niektorých služieb a jeho používanie mimo nevyhnutných aplikácii je absurdné. Všade, kde je možné použiť <a href=““>klikateľný text</a> je použitie skracovača skutočne absurdné. Naopak, rôzne doplnkové služby, ako je napríklad anonymizér (cielené potlačenie prenosu referrerov) sú užitočné a zmysluplné aplikácie. Otázkou samozrejme je, či pre anonymizáciu potrebujem skracovač 😉
Viete, ide o to, že je zásadný rozdiel medzi musím a chcem. Ak niečo musím, lebo sa prírodné zákony nedajú zmeniť a niečo chcem, lebo viem prečo to chcem, tak je všetko v najlepšom poriadku. Ak ale niečo musím, lebo iný človek sa tak rozhodol, niečo nie je v poriadku. V prvom kroku hľadám odpoveď na otázku, či skutočne musím a v druhom, prečo ma do toho núti (aký prospech sleduje).
Aut na šachovnici: Čo takto nástroj, ktorý by po vložení štandardného odkazu vytiahol z pekného URL ten pekný text a previedol ho naspäť na anchor text odkazu, alebo kompletnú štruktúru tagu <a> vrátane title vycucol z cieľovej stránky. Zmeniť text čínajúci www alebo http:// na klikateľný odkaz vie už skoro každá polointeligentná textare, tak prečo neposunúť vývoj o krok či dva ďalej. Konečne by bola tvorba pekných URL a meta tagy na niečo dobré a skracovanie by ostalo len pre miesta kde skutočne ide o každý znak. Klikateľné http:// na webovej stránke predsa patrí do začiatku 90′ rokov minulého storočia.