Hongkong načal Čínu a nastavil zrkadlo

Keď chcete, aby vaše myšlienky riadili krajinu, stačí sa prihlásiť do volieb a vyhrať ich. Tak jednoduché to je. To je demokracia. A čo na to Čínsky komunisti?

Aktivisté se domáhají, aby místní volby v roce 2017 byly plně demokratické. Peking to dřív sliboval, teď ale chce, aby kandidáty nejdřív nominoval a schválil speciální výbor. Ten by vybral dvě až tři jména, o nichž by pak rozhodovali voliči.

Zdroj:  HONGKONG: Místní vláda dostala ultimátum, centrum je zablokované — Svět — ČT24 — Česká televize.

Špeciálny výbor – to je základné zaklínadlo diktatúr. Členov špeciálneho výboru môžete mať pod kontrolou. Len tak námatkovo:

  • Neburešových (už) 18 eštébákov
  • Neorbánova komisia na kontrolu rozpočtu
  • Nenárokové dávky na podporu nezamestnanosti

Mám pokračovať? Veď som ani nevytiahol päty z domu, nieto aby som sa vydal na Východ.

Ach jo! Už môžete prísť, už nastavovali zrkadlo.

Zamneď: Prečo by som to robil?

Prišlo za mnou staršie decko (okrem neho mám ešte jednu mladšiu mládež) a pýta sa ma: „A prečo to Putin robí?“

Chvíľu som uvažoval a rezignovane odpovedal: „Ja neviem, pretože ja tak uvažovať nedokážem.“ A na oplátku som sa ho opýtal: „Biješ svojich spolužiakov?“

On odpovedal: „Nie nebijem, veď prečo by som to robil?“

Áno, tak jednoduché to je. Alebo si myslíte, že môžeme zvládnuť pochopiť diktátora? My čo žijeme v demokracii? My čo sme zažili aj diktatúru, by sme to ale zvládnuť mali. Preto som bol býval bol písal, že bývalé socialistické krajiny vedia, ako myslí Rus.

Je to naozaj tak: robí to len a len preto, že môže. Potrebujeme sa navzájom. Pre prežitie a spokojný život má zmysel byť priatelia, spolupracovať, obchodovať spolu. Nemá zmysle po sebe strieľať. Ale keď môžete, prečo by ste to neurobili?

Áno, ten zásadný rozdiel vidím práve v rozdiele medzi tými vetami.

  • Putin: „Prečo by som to neurobil?“
  • Demokratický svet: „Prečo by som to robil?“

Demokratická Európa a demokratická Amerika chce spolupracovať. Je to preto, že politici sa zodpovedajú voličom, chcú byť zvolení a teda musia ulahodiť prianiam svojho elektrorátu. Pokiaľ si udržíme túto väzbu, budú sa naši zástupcovia stále pýtať: „Prečo by som to robil?“.  Ak sa zvolení zástupca odtrhne z reťaze a zmení sa na diktátora, začne sa pýtať: „Prečo by som to neurobil?“, a sám si nájde odpoveď: „Veď môžem.“

Diktátori vždy môžu. Nikomu sa nezodpovedajú. Nikto ich nezaujíma. Preto sú pre život na zemi diktátori nebezpeční.

Podporu českej koaličnej vláde bude vyslovovať opozícia

České aktuálne reálie.

Už 73 dní vládne v Českej republike diktatúra. Nikým nevolená vláda bez dôvery už 73 dní intenzívne a aktívne vládne. Žiadna údržba, priorita prípravy volieb a tlak na urýchlené nastavenie ústavnej parlamentnej zastupiteľskej demokracie. Nič také.

Fakty sú jasné: Po republike pobehuje chlapík, ktorého prezident akceptoval ako vyjednávača o vláde. Nemenoval ho premiérom povereným zostavením vlády! Povolebná koalícia na papieri existuje 2 dni. Táto koalícia má Poslaneskej snemovni prostú väčšinu. Na ústavnú by potrebovala pribrať nejaké hlasy zo strán, ktoré sa prednedávnom netajili ochotou osekať prezidentské právomoci.

Bavím sa aktuálnymi diskusiami o tom, či ten alebo onen kandidát by eventuálne prípadne možno asi prekážal prezidentovi. Veď je to úplne smiešne. To sú ale tliachania. Akoby si už nikto nepamätal sarkastický prezidentov prejav pri hľadaní neexistujúcej podpori rusnokovej vlády na adresu Karolíny Peak:

V dnešním teletextu jsem v přehledu tisku zjistil, že novou ministryní vnitra má být paní Karolína Peake, a pokud je tomu tak, a českému tisku určitě všichni musíme věřit, zejména Mladé frontě Dnes, pak chci blahopřát paní Karolíně Peake k funkci stínové ministryně vnitra.

Vidím že, paní poslankyně, máte silnou podporu v této Sněmovně, jak vyjádřil předchozí potlesk.

Nyní dovolte, abych pokračoval.

Zdroj: Živé vysílání — ČT24 — Česká televize. (cca 5:50 min.)

Môže si to takto dovoliť v tejto chvíli? Tentokrát je to oveľa jednoduchšie. Vláda bude taká, akú si novo-koaličné strany nadefinujú. Tentokrát tie slová pokojne môže vysloviť v opačnom smere líder novo-koalície.

Prezident bude chcieť nesúhlasiť? V parlamente sa poľahky nájde ústavná väčšina, ktorá upraví Ústavu do podoby, ktorú poznáme s Nemecka. A prezident bude mať jediné právo a to je výber stromu na Vysočine na objímanie. Všetko ostatné bude len prosto brať na vedomie. Nech mi nikto nehovorí, že si toho prezident nie je vedomý.

Ale naozaj poľahky? Budú novo-opozičné strany schopné aj prakticky, nie len deklaratívne, hájiť princípy parlamentnej demokracie v Českej republike? A ako rýchlo sa podarí vyjednať pre ne politické ústupky?

A čo dovtedy? Ak českým občanom nevadila 73 dní vláda súkromnej partičky nikým nevolených a dokonca s jasne nevyslovenou dôverou, isto českým občanom nebude vadiť ani ďalších 73 dní. Stát s.r.o. je pre partičku zo Strakovy akademie fajný piesoček na hranie. Jeden ukážkový príklad za všetky? Hodovanie na kachničce – Rusnokova vláda si dá kachnu v Židlochovicích, má výjezdní zasedání. WTF?

Je o mne známe, že nie som naklonený rýchlim zmenám Ústavy. To patrí do vojnového stavu. Otázkou, ktorá mi znepríjemňuje prostredie v mojej mozgovni ale je, aký rozkol v spoločnosti môže prezident až spôsobiť. Akokoľvek, je tu jeho osobný a nie malý elektorát. A jáj, chyba v mojej úvahe. Veď ide o absolútneho lúzra ostatných volieb. Tá jeho strana kultu osobnosti by neposkladala ani futbalovú jedenástku. A potom je tu ten známy cimrmanovský prístup českých občanov k politike.

Aha, tak preto sú to tie úvahy, či sa niekto prezidentovi páči alebo nie. Ach jo!

Paradoxne, jediný, kto by ich mohol rýchlo a kvalitne uťať sú novo-opozičné strany. Stačilo, aby deklarovali ochotu doplniť ústavnú väčšinu v parlamente.

To sú veci, čo? Podporu koaličnej vláde bude vyslovovať opozícia. Zdá sa vám to nenormálne? Správe! Ale čo sa čudujete, keď na začiatku je nenormálny zásah do princípov parlamentnej demokracie.

Keď pripustíte správnosť myšlienky socializmu a diktatúry, razom sa ocitnete v spore so samým sebou

Výber z jednej diskusie, kde demokrat mal dostať tvrdú lekciu z diktatúry.

On: Teraz tam tí tvoji demokraticky zvolení dosadili nejakého odkundesa, čo hovno vie o živote.  A nebolo by lepšie, keby sme všade mali na stálo odborníkov?

Ja: Hm, a kto rozhodne, či je to odborník? Na základe akého mandátu bude rozhodovať? Keď sa ho opýtam, že kto mu to dovolil, tak rozhodnúť ako sa rozhodol, tak čo mi odpovie? Keď sa ho opýtam, koho zastupuje, čo odpovie?

On: …. (mlčí)

Ja: Tak vypíšme voľby, aby aspoň väčšina bola spokojná.

On: A výsledkom bude to hovädo, čo nám bude vládnuť. Potrebujeme odborníkov, nie nejakých dosadených kamošov.

Ja: No ale je tu šanca, že za 4 roky môžete zvoliť lepšie tých čo potom budú vyberať tých svojich kamošov. Keď už sa náhodou ukáže, že nami zvolení nie sú až takí odborníci, ale len kamoši.

On: 4 roky je príliš dlho to trpieť.

A tak stále dookola.

Nejako ste sa do tej svojej milovanej diktatúry zamotali. A čo keď vám váš dosadený odborník nebude vyhovovať? Viete čo debilkovia moji? Nemám vás rád, paskudy diktátorské.

Lekcia socialistického hospodárstva zástancovi trhu:

Premiér Robert Fico v nedeľu na výstave Agrokomplex povedal, že očakáva zníženie cien potravín.

Vychádza z odhadov, že tohtoročná úroda väčšiny poľnohospodárskych plodín bude vyššia ako vlani. To by podľa premiéra mohlo v konečnom dôsledku tlačiť na zníženie konečných cien.

Zdroj:  Pekári Ficovi odkázali, že ich ceny neklesnú | Slovensko | ekonomika.sme.sk.

Vláda pod jeho vedením zvýšila dane, ale to nie je také zaujímavé pri diskusii o vplyvoch na konečnú cenu, že? Tak to nechajme tak a využime len číre túžby po nižších koncových cenách. Veď to by sme potom museli zvýšiť ceny, aby sa pokryli zvýšené výrobné náklady o kadejaké dane, odvody, poplatky. O udržaní ziskovosti ani nehovoriac. Veď prečo by vlastne podnikali, keby nebolo zisku? Ale nepredbiehajme s tým sporom so sebou samým a jeho túžbe po nových pracovných miestach.

Tak teda zabudnime na ďalších 159 faktorov, ktoré komplexne definujú konečnú cenu pre koncového zákazníka. Prijmime na chvíľu myšlienku, že by sa koncová cena koncovému zákazníkovi mala zmeniť na základe 1 z 159 faktorov. Ak ho počúvnu, zníži sa daňový základ, pri danej sadzbe sa menej vyberie, menej bude môcť prerozdeliť. A čo mu šibe, že horuje za menej peňazí pre svoje podplácanie voličov? Jáj, on  je socialista. On chce vybrať veľa, aby mohol veľa prerozdelovať, lebo len on najlepšie vie, čo ľudia potrebujú.

Debilkovia moji, nejako vám to s tým socialistickým hospodárstvom nefunguje. Nejako narážate na vlastné činy, ktoré vám podkopávajú vlastné priania.

Možno to bude tým, že ani socializmus a ani diktatúra proste nemajú zmysel. Ak ich pripustíte, znenazdajky sa ocitnete v spore so samým sebou.

Skutočne by som si prial, keby sme už konečne tieto nefungujúce riešenia prestali používať. No vždy sa nájde nejaký šikula priemerných, čo si myslí, že prekabáti realitu.

Optimista vo mne hovorí, že veď to nie je možné. Nacizmus a socializmus tu boli toť nedávno, aby sme si dobre pamätali, kam do doviedli. (K Dachau a iným Treblinkám, respektíve k prídelovému systému a prázdnym regálom.) Lekárnik vo mne  hovorí, že ich je 40% a len debilko si môže priať, že poľahky zmúdrejú.

Tak čo to vlastne chceme? Mysliacich poslancov, alebo stranícku mašinériu?

Tak sa nám rozpustila česká Poslanecká snemovňa. Základné hodnotenie je, že v nej bolo najviac prebehlíkov za ostatné roky. A to bol aj dôvod, prečo sa stratila väčšina schopná zostaviť vládu. Ľuďom to vraj vadí. Tieto zmeny názorov, prelietavosť poslancov. Toto hlasovanie podľa aktuálneho postoja k aktuálnemu zákonu.

Skúsenosť hovorí, že prelietavosť jednotlivcov je vždy dobre motivovaná časnými výhodami. Preto ju nemáme radi, lebo nám sa neušlo? Možno len neexistuje ani nanogram viery, že by akékoľvek rozhodnutie mohlo byť motivované len poradou s osobným svedomím, životnými skúsenosťami a odborným poradcom. Keď neveríme sebe, ťažko, preťažko dokážeme veriť neznámemu.

Keď Fico zahlási, že dokáže cez svoju parlamentnú väčšinu pretlačiť čokoľvek, rastie oprávnene irónia pri použití slova demokrat do nebeských výšin. Stranícka jednota a stabilita v rozhodovaní nás motivuje ku karikatúram.

Na chuja. Ale stabilne.

Na chuja. Ale stabilne.

Tak čo to vlastne chceme? Mysliacich poslancov, alebo stranícku mašinériu?

Požadovať mysliacich poslancov v pomernom volebnom systéme je absurdne. A obhajovať stranícku mašinériu pod taktovkou kultu osobnosti jedného muža je zas absurdné, ak chceme hovoriť o demokracii. Jedine čo ostáva, aby aj demokracia aj Ústava dostali čo si zaslúžia,  je dlhodobá vízia podoprená kvalitnou straníckou štruktúrou. Len také čosi je odolné aj v stave 101.

Nuž, toto je jeden z najsilnejších dôvodov, prečo sa budem, ak teda náhodou český diktátor vyhlási niečo ako voľby, zabávať na každej jednej intelektuálnej debate o výbere koho voliť.

Oni totiž v tých Čechách majú len dve možnosti. A ani jedna nemá v sebe dlhodobú víziu a už vôbec nie kvalitnú stranícku štruktúru.

Buď zvolia po rokoch zas komunistov a potom sa budú strááášne čudovať, že sa komunisti správajú ako komunisti (koalícia ČSSD+SPOZ+KSČ).

Ak v českom prostredí myslím komunistu, tak je to presne to, čo tu bolo od roku 1948 do 1989. Nie sú to žiadny „reformovaní“ ani „deti kádrov s kontaktami“ a už vôbec nie „komunisti-podnikatelia“ tak ako ich poznáme zo Slovenska. A vonkoncom nie komunisti roztratení v iných stranách.  SPOZ a KSČ – to sú najlepšie tradície 80. rokov minulého storočia. A aby si ČSSD u diktátora šplhla, zbrojí vogonskými kreatúrami (via. misantrop.info). V prípade ich vlády by som reálne počítal s politickými monstrprocesmi, čistkami, akčnými päťkami. Mečiarizmus bude popri tom slabý odvar ustráchancov. Ak ste mladšie ročníky, skúste si predstaviť vogonskú poéziu za parlamentným pultíkom. Len malé nahliadnutie do budúcnosti – rozhovor diktátora v Haló novinách – ústrednom orgáne KSČ – a aj môjmu 11 ročnému decku je jasné, ako nevyzerá demokracia, sloboda a právo.

A tou druhou možnosťou je zvoliť si stranícku mašinériu nejakej strany s kultom osobnosti jediného vodcu, ktorá sa počas 1,5-3 rokov rozpadne do motivácií časnými statkami.  Prípadne zvoliť hlupákov, ktorí v pomernom systéme zostavia väčšinovú kandidátku a prezentujú politiku väčšinového volebného systému. Poznámka pre slovenského voliča – u nás to bol Matovič a najbližšie sa to chystá urobiť Lipšic.

V tomto prípade by som zas počítal s tým, že diktátor nechá občanov hlasovať dovtedy, kým koalícia takýchto strán prestane mať potenciál zostavovať vládu.  Predsa v mene ochrany pred opakovaním histórie s rozpadom VV a prebehlíkmi v ODS. Predsa v mene ochrany pred menovaním niekoho, na koho ukáže o rok o dva nejaký štátny zástupca. A v mene tejto ochrany občanov bude vládnuť partia kamošov bez dôvery neexistujúceho parlamentu, kým si občania poslušne nezvolia SPOZ.

Uff, normálne sa teším, že nemôžem v ČR voliť. Voliť Cimrmana by som skutočne nedokázal.

Nič inšie tam na výber nie je. Žiaden program, žiadne vízie za ktorými by stála kvalitná dlhodobá stranícka štruktúra. Lebo len tá je zárukou toho, že strana hlasuje stabilne spoločne po demokratickej vnútrostraníckej diskusii. Pričom za túto vnútrostranícku diskusiu sa nemusí hanbiť a pokojne ju občas vedie verejne  pred celým národom. Áno, vtedy môžeme hovoriť o zastupiteľskej demokracii v prostredí  pomerného volebného systému.

Leda by KDU-ČSL alebo TOP09+Starostové prekvapili. KDU, že dokáže dodať kresťanské ilúzie nie len Moravákom, ale aj Čechom. A TOP09, že dokáže dodať ilúziu dodržania svojich vízií. Vzhľadom na to, s akou samozrejmosťou sú českí voliči ochotní voliť dobrovoľne a z lásky komunistov, tak TOP09+Starostové majú dosť veľkú šancu. Ale čo im to bude platné?

Je úplne jedno, či budú chcieť Česi mysliacich poslancov (absurdná požiadavka v pomernom systéme), alebo stranícku mašinériu jedného muža (absurdné v demokracii). Bez SPOZ alebo KSČ alebo bez vogonskej úderky v ČSSD sa nová vláda v ČR skladať proste nebude.

Viac ako 120 mandátov, potrebných na návrat k parlamentnej demokracii, žiadny víťaz volieb bez SPOZ alebo KSČ nezíska. A s mandátmi SPOZ a KSČ je to jedno. Môžete v Čechách voliť ako chcete a koľkokrát chcete. Môžete túžiť po straníckej mašinérii alebo po mysliacich poslancoch koľko len chcete. Je to tentokrát len smiešna debata intelektuálov.