A teda jej pravdivosť treba dokázať. Až potom môžete z daného prirovnania vyvodzovať ďalšie a ďalšie závery.

A preto nemám rád prirovnania, tak obľúbené v ekonomickej a politickej diskusii. Také tie:

• Ekonomika je ako
  • tažkotonážna loď
  • zlá čarodejnica
  • dobre fungujúce perpetum mobile
  • živý organizmus
  • vykoľajený vagón
  • veľký frontálny systém
  • domácnosť
  • sieť na trampolíne
  • bijúce srdce, (Zdroj: všetko Google)
• trh sa správa ako
  • zvinutá pružina
  • sex
  • hviezdna obloha
  • zápalka, nôž, či písací stroj
  • milión pospájaných sudov. (Zdroj: všetko Google)
• Politik pred voľbami je ako predajná dievka, frigidná žena…
• Zdravotníctvo je ako
  • čierna diera
  • uzbekinstánska dedina
  • cirkus
  • časovaná nálož
  • veľký strom (Zdroj: všetko Google)
• Vláda sa rúca ako domček z karát.
• Víno chutí ako koláč starej mamy na 7 deň.
• Chcieť od podnikateľa dobrovoľné zlacnenie,  to je ako by ste chceli od býka mlieko.

Slovenský banán

Tvrdia niečo, čo sa vydáva za fakt, všeobecnú a jasnú pravdu. Za pravdu, ktorá je predsa tak zrejmá, že je udivujúce, ak by sa ju niekto odvážil spochybniť.

Ale to by nebolo to najhoršie.  To vždy príde v odstavci nasledujúcom po úvodnom prirovnaní. To najhoršie je, že sa na základe prirovnania vyvodzujú ďalekosiahle závery a nakoniec sa dospeje k nejakému záveru. Ale nikoho nenapadne diskutovať o prvotnom prirovnaní. To už bolo taaaak dávno, že to predsa musí byť pravda. Určite by nebolo použité prirovnanie, ktoré nemá absolútnu platnosť.

A tu prichádza ďalší kameň úrazu prirovnaní. Absolútnu platnosť preukázalo len obmedzené množstvo prirovnaní (napríklad to o tom hrachu a stene). Ale prirovnáva sa stále znova, do prirovnaní sa zaťahujú stále nové a nové veci a javy. A keďže máme zažité, že prirovnania sú rokmi overené a mnohokrát dokázané fakty, rovnako veríme, že aj novodobé prirovnania sú rovnako pravdivé. Veď sú to prirovnania.