Tak sa nám Google s cenami filmov s koňom zrazil

Nastavenie cien a charakter obsahu Google Play nech je dôkazom, že si stav on-line trhu s audiovizuálnymi dielami do dnešnej podoby vybudovali sami autori a vydavatelia.

Náhodne vybrané dva filmy:

Transformers: Dark of the Moon (Two-Disc Blu-ray/DVD Combo)

  • Amazon fyzický nosič na večné veky, kopu bonusov, titulky, jazykové verzie, zvukové verzie – 9,96 US$ čo zodpovedá cca 7,32€
  • Google Play – film v originálnom znení  + titulky v 4 jazykoch – 7,99€

Hobit: Šmakova dračí poušť

  • Martinus – fyzický nosič, DVD, dabing česky DD 5.1 / anglicky DD 5.1 NF / turecky DD 5.1; titulky české, anglické pro neslyšící, arabské, dánské, finské, hebrejské, islandské, norské, rumunské, švédské, turecké – 13,29€
  • Google Play – holý film, + titulky v cca 8 jazykoch, bez dabingu, bez komentárovej zložky, bez bonusov  – 13,99€

Ja som za každú srandu, ale toto rozhodne vyzerá na zlyhanie  mesiaca.

Je to tak smutné. Sme v 21. storočí. Všetok  obsah ďalších zvukových (dabingových stôp) je k dispozícii behom pár desiatok dní, titulky behom pár dní. Napriek tomu, nie sú ani výrobcovia ani distribútori schopný získať peniaze filmových fanúšikov.

Naozaj neoceňujem ponuku filmu Koralína a svět za tajnými dveřmi v anglickom znení s jedinými francúzskymi titulkami za 7,99€. Martinus má tento prastarý (z roku 2009) na DVD za 3,79€, okrem iných 3 ďalších, s českým dabingom a českými titulkami.

No nekúpte to, keď je to také lacné, že?

Opakujem sa, ale evidentne to treba opakovať, čo som už bol býval bol napísal v texte  Zas plačú autori hudby, plakať by mali ich zákazníci

A najhorší sú trpaslíci. A najhoršie sú na tom zákazníci. Výsledkom omylov autorov je, že sa nedá kúpiť poriadnayhudba film. Nie je kde, nie je ako a často nie je ani čo.

Keď hovorím kúpiť, tak myslím kúpiť v rovnakom duchu, ako sme ju kupovali v analógovej ére. Teda, že sme si mohli skladbu pustiť koľkokrát chceme, ako chceme, kde chceme, na akomkoľvek zariadení, keď sme si raz kúpili jednu jej kópiu. Že sme mohli túto kópiu zdediť po rodičoch, previesť na iný formát a počúvať ako chceme a koľko chceme a kde chceme.

Tie tri náhodne vybrané filmy sú jasným dôkazom. Alebo prišiel Google s predajom kontajnerov .mkv (či podobných) s titulkami, jazykovými stopami a tak podobne?

Chlapi sa na Google Plus pýtajú Googlu, že či sa dajú k tým filmom pridať externé titulky.  No to mě vomejou pani Muellerová. To sme v 90. rokoch minulého storočia? Debilkovia moji vyjednávací, toto ste si pre seba uhádali so svetovou firmou patriacou k pár kusom, ktorých vyjednávacia sila je nepredstaviteľná?

Nastavenie cien a charakter obsahu Google Play nech je dôkazom, že si stav on-line trhu s audiovizuálnymi dielami do dnešnej podoby vybudovali sami autori a vydavatelia. A evidentne nestoja vôbec o to, aby zarábali.

Tak znovu, ako som bol písal v texte Ochota zákazníka kúpiť e-knihu nezávisí na nákladoch výrobcu!

Takže, debilkovia moji: Kúpim, keď sa stretne cena, riešenie mojich potrieb a osobný rozmar. Cena je len a len číslo. S nejakými vašimi nákladmi nemá nič čo spoločné. Tie sú mi úplne voľné, na vaše náklady sere môj pes (ktorého nemám).

Frikulíni v šedých sakách z offline sveta marketingu s obľubou hovoria, že online obrat je nejakých 0.0000prd oproti tomu, čo sa točí v offline svete. Áno, rovnaká je aj jedinečná zložka nákladov. A Babička hovorí Barunke: Dobrá gazdiná si pre pierko aj nohu doláme.

Možno sa mýlim, ale aký je celkový hrubý obrat 3-4 majstrémových filesharingových služieb v česko-slovenskom jazykovom prostredí? Teraz  a za dnešných finančných podmienok keď sa platí cca 150-300 Kč/30GB stiahnutých dát.  Možno sa mýlim, ale nestačili by tieto peniaze, vydavateľom? Nie sú to práve tie peniaze, ktoré im chýbajú?

Evidentne nie. Tie servre vybudovali životaschopný obchodný model a oslovili tisíce zákazníkov. Určite by to chcelo doladiť niektoré parametre. To všetko vydavatelia, autori a distribútori zahadzujú do koša a namiesto toho ponúknu Google Play.

Povedzte mi, že sú z úplne iného časopriestoru. Prosím, prosím.

Zamneď: Prezumpcia neviny a sťahovanie z legálnych zdrojov

V rámci dnešného zamyslenia na nedeľu nastolím ukážkový príklad a rád by som bol, keby ste sa nad jeho aspektami trochu zamysleli. Nemusíte súhlasiť, len sa prosím zamyslite.

Toto je fotografia, teda dielo a vzťahuje sa naň autorský zákon.

Ajaccio – mesto Napoleóna

Ajaccio – mesto Napoleóna

Problém prvý: Ale aký autorský zákon? Viete to? Trochu vám teda pomôžem. Tieto stránky prevádzkuje firma Infolek, s.r.o. Tak, tak, neprevádzkujem ich ja ako fyzická osoba. Píšem sem obsah, ale stránky teda webhosting, inštaláciu WordPressu a súvisiace má pod palcom moja firma. A firma ma platí za to, že sem píšem. Mimochodom, mizerne, takže si asi založím odbory proti sebe ako majiteľovi. 😉  Trochu sa jurisdikcia komplikuje, pretože webhostingová firma sídli v Utahu (USA), kde má fyzicky server, to síce možno vedia, ale na ktorom disku, či v európskom datacentre alebo americkom datacentre sa nachádza databáza a kde výkonný kód, toť otázka. Mnoho článkov som napísal sediac v ČR a firma je Slovenská. Takže aký autorský zákon  sa vzťahuje na tú fotku, odfotenú na Korzike? A zamotám do toho aj autorské právo autora tej sochy Napoleóna? Radšej nie, že.

Problém druhý: Má Infolek, s.r.o. vysporiadané práva so mnou ako autorom? Lebo to je práve tá otázka, či tento web je s ohľadom na tú fotku legálnym zdrojom. Viete to rozhodnúť? Je web 4m.pilnik.sk legálnym alebo nelegálnym zdrojom? No viete to hneď teraz posúdiť?

Problém tretí: Ani ste to nevideli, ani ste to nestihli posúdiť, ale doma to už máte. Váš prehliadač vytvoril kópiu tej fotky a uložil ju na váš lokálny harddisk skôr, ako ste mohli vôbec začať posudzovať, či zdroj tej fotky je legálny. Princíp fungovania súčasných technológii je prosto taký. Aký je rozdiel medzi tým, že tá fotka je v adresári c:/tmp a v adresári c:/download? Prečo by sa nemohol volať adresár na ukladanie dočasných súborov „download“? Nie ste zodpovedný za technológie? Ale vy ste aktívne do adresného riadku zadali URL tohoto článku. To nebol žiaden stroj, ktorý sa rozhodol zobraziť tú fotku. Nejaké ajaxové huncúctva do toho nebudeme radšej miešať, že.

Problém štvrtý: Prezumpcia neviny.Z veľmi dobrých dôvodov Listina základných práv a slobôd veľmi vysoko obsahuje princíp prezumpcie neviny. Nemôžete obviniť firmu Infolek, že nemá so mnou vysporiadané autorské práva len podľa osobného pocitu. Ak si ctíte Listinu, musíte predpokladať, že firma Infolek koná slušne a v medziach zákon. Teda, že má vysporiadané autorské práva voči mne. Preto sa mne ako osobe javia všetky internetové zdroje ako legálne. Leda že by nejaký súd právomocne rozhodol, že nejaký zdroj je nelegálny. Viete o takých rozhodutiach ohľadne všetkých webov, ktoré ste dnes navštívili?

Problém piaty: A čo konkrétne je to ten zdroj? Moja firma Infolek prevádzkuje aj doménu recept-na-zivot.sk a obsah na nej. Kým obsah na doméne 4m.pilnik.sk je jasne označený ako copyrajtom chránený, tam je jasne označený ako creative commons. Súvisí to s technológiou tamojšieho redakčného systému. No jo, ale s ktorou verziou? A ak je Infolek legálnym zdrojom, je potom automaticky legálny zdrojom každá jeho doména? Alebo je Infolek automaticky legálny zdroj, keďže legálnym zdrojom s istotou je jedna z jeho domén? A čo subdoména a materská doména? Veď spolu, ako v mojom prípade, vôbec nemusia súvisieť. Ono totiž doména nie je „právnická osoba“. Takže ťažko môže byť nejakým sudcom súdená a odsúdená za nelegálnu. Či už ľudovým, teda vami, alebo tým skutočným. A vlastne je to jedno, lebo nič také ako CC lineciu slovenský autorský zákon nepozná. Navyše predpokladá, že všetko je dielo a všetko je implicitne chránené. Ale v USA, kde sú asi servre, tam nie. A ste si istý, že Infolek nemá v USA dcéru, ktorá v skutočnosti spravuje moje autorské práva či už všetky, alebo len niektoré a len na niektorých doménach a len časti ich obsahu? A to si predstavte, že Infolek spravuje aj doménu, kam prispievali autori sediaci v úplne inej časti Európy. Takže je vám úplne jasné, kto je zdroj.

Problém šiesty: Kolektívna vina. Teraz pridám ešte jednu fotografiu.

Lepšie zadkom dopredku ako predkom do zadku

Lepšie zadkom dopredku ako predkom do zadku

Vyplýva z toho, že táto je nelegálne poskytnutá, to, že aj tá prvá je nelegálne poskytnutá? Nuž, ak len trochu niečo tušíte ako funguje výroková logika, tak viete, že nevyplýva. Nemôžete prehlásiť tento web za nelegálny zdroj mojich fotografii ako celok, ak som čo i len pri jednej fotografii usporiadal autorské práva v prospech firmy Infolek.  A naopak, ak je jedna vysporiadaná, pokojne ostatné môžu byť nevysporiadané. A teda sa môžete dostať do problémov.

Problém siedmy: Agent provokatér. Predpokladajme, že teda firma Infolek má kompletne vysporiadané autorské práva k obsahu na doméne 4m.pilnik.sk. Vy to viete, takže ste si istí, že čokoľvek si stiahnete z tejto domény, je legálne. Zajtra sa pohádam s jedným svojim diskutérom a tak ku každej fotografii vložím malú no viditeľnú vodotlač v podobe kúska Svěrákovho textu. (Svěrák onehdá vyhral súd o plagiátorstvo jeho popevku „Dej cihlu k cihle“). Ale len takú malilinkú vodotlačičku na spôsob drobného písma na konci zmluvných podmienok. A už máte vo svojom c:/temp uložený nelegálny obsah z…, A teraz mi povedzte, či z legálneho, alebo nelegálneho zdroja. Ak budete mať šťastie, po 3-4 rokoch súdnych ťahaníc možno preukážete neprávomocne zlý úmysel. Alebo aj nie.

Problém ôsmy: Všetko je automaticky chránené dielo. Na Svěrákovom príklade je vidieť, že súčasné pravidlá všetko hodnotia ako prísne strážené dielo. Vo svojej podstate neexistuje možnosť čokoľvek sťahovať, aby ste nesťahovali dielo s nejakou autorskoprávnou ochranou. Všetko musíte posudzovať. Aj z predku aj zo zadku.

Problém deviaty: Jedna babka označila zdroj za nelegálny, tak to tak je. Vy sa smejete, ale naozaj sa to stalo. Súd sa vo svojom výroku o vine oprel o to, že nejaké združenie, ktoré de jure ani neexistuje, niekoľkokrát dotyčného upozornilo na nezákonnosť jeho konania. A preto mal dotyčný liberečák vedieť, že koná nezákonne, keď vkladal embedované linky do svojich stránok. Preto posúdilo jeho čin ako úmyselný. A ak ste už viac ako len chvíľu dospeláci, tak viete, že označenie činu za úmyselný je horšie ako zle. Mnohé povolania majú nejaké tie stavovské predpisy na udeľovanie licencii na výkon povolania a tam je, že nesmiete byť odsúdený za úmyselný trestný čin. A je úplne jedno, či sa ten čin týka lebo netýka vašej profesie. O rozdiele v sadzbách za neúmyselný a úmyselný trestný čin ani nehovoriac.

Problém desiaty: Toto nie je desatoro, ale isto na nejaký prídete aj sami.

Takže tak priatelia. Takto to dopadá, keď sa upriami vymáhanie zákona na úplne niekoho iného ako je skutočný páchateľ len preto, že je to jednoduchšie. Pritom je to tak spravodlivé: Poskytuješ bez vysporiadania autorských práv – porušuješ zákon. Nič viac ale ani nič menej.

Zas plačú autori hudby, plakať by mali ich zákazníci

Už zasa sa sťažujú autori, že si vybrali na zastupovanie neschopných vydriduchov. Už zas plačú, že za nich nikto zadarmo nerobí marketing. Už zas autori plačú, že predávajú dobrovoľne pod cenu svoju prácu. Ako dlho to takto pôjde? Akú zotrvačnosť to bude mať?

To mi napadlo, keď som sa snažil brzdiť moju mozgovňu, keď sa neveriaco krútila a div sa neodšroubovala pri čítaní článku Spotify a iTunes možná zabíjejí hudbu. A co děti, budou mít co poslouchat? – iDNES.cz.

Myslím, že služby typu Spotify skutečně představují potenciální nebezpečí pro autory v hudební oblasti.

Nejste-li autorem mainstreamovým nebo menšinovým, který se prosadil v globálním měřítku, dostanete za své skladby zaplaceno tak málo, jako byste je například rovnou zadarmo vyvěsil na Ulož.to. Přitom ovšem podpoříte v publiku pocit, že jste zaplaceno dostal, protože Spotify přeci není tak docela zadarmo, že.

Zdroj:  Spotify a iTunes možná zabíjejí hudbu. A co děti, budou mít co poslouchat? – iDNES.cz.

Keď povie, že zadarmo na ulož.to, tak vlastne hovorí, že peniaze nechce. Veď ten server evidentne prosperuje z vybraných peňazí. Keď povie, že Spotify je problém, tak vlastne hovorí, že rádio je problém, pretože neplatí za hudbu ktorú vysiela.

Chápete toho debilka? Ja teda skutočne nie. Rádio je tu 80-100 rokov a hudba sa tvorí. Ulož.to mesačne vyberie za prístup k obsahu haldu peňazí a on ich nechce.

A najhorší sú trpaslíci. A najhoršie sú na tom zákazníci. Výsledkom omylov autorov je, že sa nedá kúpiť poriadna hudba. Nie je kde, nie je ako a často nie je ani čo. Aby som sa neopakoval, len odkaz na môj nedávny článok: Ochota zákazníka kúpiť e-knihu nezávisí na nákladoch výrobcu!

Keď hovorím kúpiť, tak myslím kúpiť v rovnakom duchu, ako sme ju kupovali v analógovej ére. Teda, že sme si mohli skladbu pustiť koľkokrát chceme, ako chceme, kde chceme, na akomkoľvek zariadení, keď sme si raz kúpili jednu jej kópiu. Že sme mohli túto kópi zdediť po rodičoch, previesť na iný formát a počúvať ako chceme a koľko chceme a kde chceme.

Za čo to vlastne platíme?

Je to zatiaľ nevyriešený omyl s tým „vlastníctvom licencie“ na ktoré nás zákazníkov naučili programátori.  Naozaj musíme vyriešiť problém „dedenie nakúpených kópii virtuálneho diela“.

Roky hovorím, že je ten koncept „licencie na používanie“ absurdný. Mám právo vlastniť kópiu a programátor musí garantovať kvalitný výrobok – debilné aktualizácie sú v skutočnosti ich zlyhaním vyrobiť funkčný produkt. Potom je samozrejme licencia ako jediný použiteľný model predaja vlastne len  z núdze cnosť.

A nejakým omylom sme akceptovali tento model na akékoľvek dáta, nie len programový kód, ale aj statické dáta (tabuľky, texty, hudbu….) – produkty. Ono by stačilo narovnať význam slova „predaj hudby“ na „prenájom hudby“. To by si razom nohí rozmysleli či zaplatia, za čo zaplatia a komu zaplatia..

Prenájom nie je predaj

Už sa tento debilný omyl s licenciou začína prejavovať. Po zániku služby prichádza zákazník o „zakúpenú“ hudbu. Ak by sme hovorili o „prenajatej“, otvorila by sa obvyklá požiadavka na poskytovateľa: „A na ako dlho si to prenajímam?“ Koľko dnešných „predajcov“ by dokázalo odpovedať tak, aby nestratili zákazníkov? Ani jeden!

Veľmi sa mi páči projekt Piano. Je to jasné, zrozumiteľné a funkčné. Nehrá sa na niečo čo nie je. Je to platba za možnosť prečítať si, za prístup k. Paušál je presne o tom. Ale chce to správne nastavené prostredie. Vďaka tomu platí, že si môžete  urobiť kópiu pre vlastnú potrebu, uložiť si tú kópiu na svoj osobný harddisk. Keď noviny zaniknú, kópie mi ostanú. Ak by som ich predával ďalej, pôvodný autor ma oprávnene zažaluje.

Navyše sa rieši aj online prístup. Ak zaniknú jedny noviny, tie informácie sa nájdu v iných novinách zapojených do stále toho istého platobného projektu. Ale neodbočujme.

Súčasné správne znenie autorského zákona s touto mojou osobnou kópiu počíta ako z beztrestným počínaním. A tak je to správne. Ale pozor. V ČR sa organizuje skupina:

„Mozky internetu“ budou lobbovat u úředníků a ministrů za otevřená data, autorský zákon a internetovou bezpečnost http://ow.ly/u4n52 

Táto samozvaná (čo je správne, len chcem pomenovať veci správnym menom) občianska skupina obsahuje vo svojim strede ľudí s debilnými názormi na autorské právo. To nie je sranda. Budeme im vďační za zlé nastavenie autorskoprávnej ochrany na mnoho rokov dopredu. Pritom jediné, čo dnešný autorský zákon potrebuje je zásadná skrátenie autorskoprávnej ochrany. Takže by to chcelo aj ďalšiu samozvanú skupinu, aby vznikol nejaký rozumný kompromis.

Akékoľvek vytlačenie beztrestnosti osobnej kópie sa už dnes ukazuje ako vražedné pre peňaženku zákazníkov. Chybou autorov sú zle pomenované predmety predaja ich hudby, filmov, kníh. Chybou autorov sú zle nastavené ceny za prístup k ich hudbe v novodobých rádiách na prianie (iTunes, Google Play, Spotypfi…)

V roce 2010 vydal server informationisbeautiful.net názorně zpracovanou statistiku, která odpovídala na otázku, kolik musí prodat muzikant hudby, aby dosáhl na minimální mzdu, která v té době v USA činila 1 160 dolarů.

Sólový hudebník by musel měsíčně prodat 143 hudebních CD, pokud si jejich kompletní produkci udělá sám, nebo 1 161 CD, pokud jejich produkci svěří hudebnímu vydavatelství. V hudebním obchodu iTunes by posluchači museli stáhnout 12 399 skladeb. To je zatím adekvátní, pokud má hudebník zhruba 12 skladeb na albu, což je blízko běžné realitě. Mnohem horší je to u streamovacích služeb.

Zdroj:  Spotify a iTunes možná zabíjejí hudbu. A co děti, budou mít co poslouchat? – iDNES.cz.

Dôsledkom je, že tieto služby relatívne rýchlo zanikajú a zákazníkom neostane vôbec nič. Ešte pár krachov a zákazníci prestanú platiť. A autori budú, podobne ako v celom uvedenom článku, ako debilkovia hľadať vinníka niekde inde. Že oni ako primárni, prvotní majitelia sa dali do spolku z neschopákmi nastaviť dobre ceny, dobre pravidlá , dobre pomenovania predajných kanálov, dobre robiť marketing, to si autori obsahu, hudby, filmov nedokážu pripustiť. A že sa im nechce pracovať (koncertovať, tvoriť nové diela), ale chcú sa stať rentiérmi v duchu: 1. star-tup 2…. 3. profit, je nám hádam jasné.

Plakať by mali zákazníci, pretože nie len že prišli o hodnotu (nech už je akákoľvek), ktorú zaplatili, ale na nejaký čas sa aj investori z tejto oblasti stiahnu. Dobré projekty, ktoré si nehrajú na niečo čo nie sú, ako napríklad Piano, na to tiež doplatia.

Na autorov, ako som ukázal vyššie nie je spoľahnutie. To si mám ako zákazník robiť všetko sám?!?

Marek Prokop – priekopník v rozdávaní fotografií

Mali sme s Marekom Prokopom takú malú diskusiu o najnovšom počine Google zobrazovať na svojich stránkach fotografie v plnej veľkosti bez zakúpenia licencie.

Martine Pilníku, slovo „krást“ tuhle diskusi trochu zamlžuje. Technicky vzato Google ty obrázky zobrazuje. Rozdíl pak vidím v tom, že nyní je zobrazuje na *svém* veřejném webu, kdežto podle mého návrhu by je zobrazoval v uživatelově *privátní* webové aplikaci. Ale chápu, že lidé zatím webové aplikace od veřejného webu moc nerozlišují, takže si to můžete představit třeba jako kdyby tuto funkci zabudoval do Chromu. To je již jednoznačně privátní uživatelská aplikace, takže by to bylo zcela OK, právně i eticky. Analogií se pak nicméně dostanete i zpět k mému původnímu návrhu.

Zdroj:  (1) Hezká ukázka toho,…. (Facebook)

Potom, z odstupom v čase, nasledovalo ešte jedno vyjadrenie:

Ha ha, už se vztekají i čeští vydavatelé, kteří sami kradou autorská díla o sto šest. Na začátku jsem byl trochu nerozhodný, ale teď začínám Googlu v tomto sporu fandit.

Zdroj:  (1) Ha ha, už se…. (Facebook)

A tak, po vzore dávnejšie vykonaného rukolapného príkladu, chcem upozorniť, že fotografie Mareka Prokopa pod licenciou All Rights Reserved na fotoúložisku Flickr.com sú, zdá sa podľa vyjadrení autora, plne k dispozícii pre vaše komerčné použitie na vašich webových stránkach.

Pre tieto naplnenia rečí autorskoprávnych srandistov mám tak trochu už tradičné pochopenie. Onehdá srandoval Zandl, keď dal dohromady Blábol o autorských právach

Čo mi pripomína, že jeho najnovšiu knihu by bolo načím vystaviť v plnom znení. Napíšte si svojho Zandla asi stále platí. Možno by sa mohol niekto pozrieť na jeho dokumentáciu k meraču elektriny, či čo to teraz vlastne tvorí.

Možno by si aj Marek Prokop prial, keby jeho dokumenty zahrnujúce kompletnú korešpondenciu s klientmi, vrátane zmlúv a pokynov k optimalizácii ich marketingu boli vo full verzii dostupné z mojej URL. Samozrejme vo walled garden a za poplatok pre mňa. To by bolo presne podľa jeho predstáv.

Veď by išlo o vašu webovú aplikáciu a:  „To je již jednoznačně privátní uživatelská aplikace, takže by to bylo zcela OK, právně i eticky.“, ako som bol býval spomenul. Alebo som to nebol ja, ale bolo to nejaký pobuda s iniciálami MP?

Pod čiarou: Kúzlo nechceného – ak by ste ma dnes videli, súperím s Marekom Prokopom nie len v zhode iniciálok, ale aj veľkosťou brady. No dobre, tak moja je sivá a krajšia. No dobre, tak len sivá 😉

Slovensko je dobrotivá, ludská krajina

USA sa tomu hovorí chrapúňstvo, na Slovensku spin-off.

Tou prvou bude spin-off úspešného seriálu Dr. Ludsky s Tomášom Maštalírom Dr. Dokonalý. Prvých 8 častí nových prípadov Daniela Ludského si nájdete od 22. októbra každý pondelok o 21:30, pričom ďalších osem odvysielame na jar 2013.

Dr. LUDSKY: Október plný noviniek! | JOJ.sk – Televízia JOJ.

V demokratických krajinách sa tomu hovorí predbežní opatrenie, na slovensku hajzelpapier.

Za náhlym premenovaním pôvodného seriálu televízie Joj Dr. Ludsky na Dr. Dokonalý je súdny zákaz odvysielať jeho druhú sériu. Vymohli si ho pôvodní autori námetu a scenáristi Stano Dančiak ml. a Roman Olekšák, ktorí už v súčasnosti pracujú pre konkurenčnú televíziu Markíza.

„Súhlas spoluautorov pôvodného diela je potrebný nielen na jeho spracovanie, ale i k ďalšiemu nakladaniu s novým dielom, ktoré vzniklo spracovaním starého diela. Odvysielaním druhej série televízneho seriálu Dr. Ludsky bez vysporiadania autorských práv by spoluautorom mohla vzniknúť majetková aj nemajetková ujma,” cituje zo súdneho rozhodnutia web Topky.sk.

TV Joj premenovala seriál Dr. Ludsky po súdnom zákaze jeho vysielania | Televízia Správy | Televízia | Mediálne.sk – vedieť vidieť.

Naozaj chcete mať za suseda niekoho, kto si nedokáže vystačiť s trojvrstvovým harmasanom?

Jáj, ja som to nepochopil? Ono je to inak. Majitelia kanálu JOJ nás práve informovala medzi riadkami, že evidentne nepotrebujú chrániť svoje autorské práva. Tak pardon, to som potom rád, že sa majitelia kanálu JOJ rozhodli vysielať tento seriál pod otvorenou licenciou.

Viete, je mi jedno, čo nakoniec súd na to povie. Komu vlastne patrí, alebo nepatrí právo na ten námet. Ide len  a len o to predbežné opatrenie.

Najlepšie sa žije tam, kde suseda nenapadne urobiť nejaké chrapúňstvo. A ak náhodou či nevedomky niečo vyparatí, snaží sa rozumne dohodnúť. V takej krajine susedovi všeličo prepáčite, nebrýzgate mu za každú maličkosť.

Zmätenie pojmov: zákazníci kradnú a zlodeji platia

Predvolebný spot ČSSD o bazároch na filešáringovom webe rozjasní ráno.

Potom to o Japoncoch, ktorí budú trestať za to, že človek nedokáže odlíšiť legálne predávaný a nelegálne predávaný digitálny obsah, je vlastne len takou anekdotou na dobré ráno.

Kua, naháňajte zdielačov, ripovačov, falošné nákupy s následným zdielaním. To sú skutoční zlodeji a podvodníci.

Už aby niekto obžaloval a usvedčil Google zo zdielania nelegálneho obsahu a Facebook zo šírenia nenávisti a podnecovania k vraždám prezidentov, imánov a pápeža. Veď sú zodpovední za obsah svojich webov.

Tí čo nakupujú boli ešte donedávna zákazníci. A potom prišiel digitálny vek a zmätenie pojmov. Na tej Babylónii niečo bude.

Celoplanetárna zločinecká skupina

A ako je to s tými servermi na ukladanie veľkých súborov?

Namiesto električenky či cestovných lístkov neplatia Dopravnému podniku, ale Tribusu členské poplatky – mesačne tri eurá.

Hovoria, že ide o akési poistenie proti pokute. Členské a aj pravidlá v organizácii majú vraj nastavené tak, aby na jazde bez lístka neprerábali. Zároveň však tvrdia, že nie sú ani v zisku.

V MHD cestujú načierno, platia si poistenie proti pokute | Bratislava | bratislava.sme.sk.

Viete, uvažujem nad tým, či môže existovať celoplanetárna zločinecká skupina. Prečo nie, keď pravidlá sú vytvorené v rozpore s trhom a demokraciou. A ľudia kašlú na morálku.

Predstavte si, že v sieti zastávok bratislavskej MHD jazdia dve nezávislé siete autobusových liniek dvoch dopravcov. Ktorému zaplatíte? Aha, nikomu. Načo platiť, že?

Predstavte si, že… Voľby si našťastie predstavovať nemusíme. To len s tým trhom máme neustále nejaké nevybavené účty a dodrbávame ho reguláciami. Ono totiž aj ten Tribus je vo svojej podstate výsledkom klasických trhových podmienok. A čo prvé napadne dopravný podnik? Regulácia, perzekúcia, tresty. Socializmus.  Pritom oveľa účinnejšie je predávať lepšiu službu. Nie ľahšie, len účinnejšie. Verte mi, interný audítor vie o čom hovorí.

Ad ACTA – teoretický úvod do seriálu

Autorskoprávne organizácie nám predhodili svoju predstavu o nastolení práva vo virtuálnom priestore. Je také manažérske, podnikateľské pravidlo:

„Vytváraj text zmluvy, bude ti viac vyhovovať.“

Toto pravidlo vychádza z mnohokrát opakovaného pozorovania: Aj keby sme teraz dva roky, 730 dní denno denne vylepšovali ACTA, nikdy to nebude také dobré pre nás, ako keď sa dostane na stôl náš návrh a ten budeme 730 denno denne vylepšovať o pripomienky autorskoprávnych organizácii.

Ukazuje sa, že ACTA je tak fatálne zlá, že nechať sa zatiahnuť do jej ohýbania a priblíženia k dnešnému stavu virtuálneho priestoru, by bolo sebapoškodzujúce. Ten pamflet je v mnohých bodoch tak obrovsky mimo realitu vývoja virtuálneho sveta, že ani svetelný rok nie je dostatočne veľká jednotka na vyjadrenie tej vzdialenosti.

Ba čo horšie! Ak by sme len a len aplikovali súčasné znenie Ľudských práv, ktoré sme si nadefinovali pre reálny svet, do sveta virtuálneho, boli by sme o tisíce svetelných rokov bližšie dnešnej realite fungovania internetu.

To je až príliš veľa a až príliš významných znakov na to, aby bolo základnou reakciu odmietnutie. Prosto: „Vráťte sa, keď sa to bude dať vôbec čítať.“ ACTA je budzogáň už len formou.

Ja chápem, že keď kriticky mysliacemu predhodia kus popísaného papiera, je v jeho prirodzenosti si to prečítať a zaujať vlastný názor. Tomuto reflexu intelektuálov rozumiem. Ale čím viac sledujem reakcie na ACTA tým viac mám pocit, že ide presne o to isté nepochopenie aktuálnej situácie, ako keď v auguste/srpnu 68 chceli intelektuáli rozprávať o Voltérovi ruským tankistom.

V našich postsocialistických krajinách si veľmi dobre vieme predstaviť, čo je to nesloboda, sebaudávanie, špicľovanie susedov a podobne. My sme to tu zažívali. My sme reálne videli tie, na prvý pohľad demokratické deklarácie, ktoré v skutočnosti zadupávali elementárne ľudské práva do hĺbky Jáchymovských uránových baní. Asi budeme musieť poučiť našich vyspelých západných internetových spoluobčanov.

V najbližších dňoch tu uverejním asi tak 7 dielny seriál. Postupne nadhodím moju predstavu o tom, ako definovať jednotné celoplanetárne prostredie tak, aby odrážalo inakosť virtuálneho sveta. Aby sa to dobré, čo nám vývoj priniesol vo virtuálnom svete nezahodilo len preto, že túto inakosť nechceme vidieť.

Bude tu niekoľko dielov nad ktorými už má zmysel diskutovať. Napíšte si aj vy svoju predstavu. O našich predstavách má zmysel diskutovať. O ich ACTA naozaj nie.

Text je súčasťou seriálu:
Tento diel: Teoretický úvod do seriálu
Druhý diel: Pirát je ten, kto poskytuje prístup k virtuálnemu majetku niekoho iného bez jeho súhlasu
Tretí diel: Pohybovať sa slobodne po virtuálnom priestore internetu je rovnaké ľudské právo ako pohybovať sa slobodne po uliciach
Štvrtý diel: Ad ACTA – Každý má právo vytvoriť si kópiu legálne získaného diela pre vlastnú potrebu
Piaty diel: Ad ACTA – Päťročná autorskoprávna ochrana je až-až
Šiesty diel: Virtuálny svet je jeden nedeliteľný, celoplanetárny

ACTA conservans

Sama česká BSA ústami svojho Jána Hlaváška potvrdzuje, že ACTA je nástroj na konzervovanie obchodných modelov.

„Problém je, že když se udělá nový film nebo nová písnička, tak ihned po dni první distribuce se objeví na internetu, a to se objevuje potom třeba i v propadech návštěvnosti kin, v prodejích DVD a tak dále.“

„Ten ekonomický model, který dříve fungoval, je velmi ohrožen,“ říká Hlaváč.

ACTA brojí proti šíření nelegálních kopií a padělků. Dohoda má mnoho kritiků – Zpravodajství (Český rozhlas).

Keď som sa pred nedávnom na svojich účtoch v sosiálnych sieťach pýtal, ako si mám legálne zakúpiť možnosť zhliadnuť najnovšieho BBC Sherlocka, dostal som jedinú radu: Stiahni si legálne nelegálnu kópiu.

Chápem mnohých rezignáciu, že distribučné a autorskoprávne firmy nemajú motiváciu investovať do skúšania nových obchodných modelov.  Veď kto by to robil, ak nami volený zástupcovia schvaľujú nimi predložené nástroje, ktoré konzervujú obchodné modely z polovice minulého storočia.

Rada EU odsouhlasila dohodu ACTA dne na setkání ministrů zemědělství a rybolovu 16. prosince 2011 (za Českou republiky se účastnili ministr zemědělství Petr Bendl a jeho náměstek Juraj Chmiel). Protože dohoda počítá i s trestněprávními represemi, budou ji muset v případě schválení Evropským parlamentem ratifikovat i jednotlivé členské státy[6]. ČR se k podpisu připojila 26. ledna 2012 [7], a jako každou mezinárodní smlouvu ji podepisuje předseda vlády (Petr Nečas) ze svého mandátu předsedy vlády, je ale neplatná, dokud ji parlament neratifikuje.

Anti-Counterfeiting Trade Agreement – Wikipedie.

Pre málo znalých EU mechanizmov: Rada EU je ad hock stretnutie príslušných ministrov jednotlivých členských krajín. Takže nejde o žiadnu svojvôľu nejakých nevolených kancelárskych krýs. Ide o nami regulárne zvolený hnoj.

Demokracia a podnikanie

Za to, aké hlúpe predpisy EU príma si môžeme sami. Tým, že do Európskeho parlamentu volíme hlúpych politikov. Tým, že nami zvolené strany vymenujú do ministerských kresiel nesvojprávnych prikyvovačov bez vlastnej iniciatívy.

Aj prípad medzivládnej dohody ACTA je jasným dôkazom, že na určitej úrovni už podnikanie potrebuje zasahovať do právneho rámca krajiny. Ak ste veľký ako Pentagram, Warnerový Boss, Agrofernetík, je to rovnaké. Už pre ďalší rozvoj svojich nápadov potrebujete primerane veľké pracovné nástroje. Ak máte rozpočet porovnateľná z rozpočtom jedného z krajov či nebodaj spolkovej krajiny, už neriešite optimalizáciu lopaty. Ale optimalizáciu primerane veľkého nástroja. Napríklad aj zákonov.

Preto je dôležité, aby nás občanov zastupovali charakterní s víziou. Nič viac, ale ani nič menej. Proti rozpočtu Pixelu spoločnosť nedokáže postaviť inú protizbraň ako len a len osobný charakter a víziu.

Aby sa naša spoločnosť pohla v prístupe k digitálnemu obsahu na reálnu úroveň nástrojov 21. storočia potrebujeme charakterných s touto jasnou víziou. Takí bachnú do stola a prijmú znenie ACTA také, ktoré bude vyhovovať zastupovaným občanom.

Keď tam sedeli bafuňársky hnojári prijali a odkývali to čo sa im podstrčilo pod nos bez toho, aby sa zamysleli.  Takým je jedno, či ide o čerstvý vietor, alebo konzervu z 50. rokov minulého storočia. Hlavne že je po rokovaní a konečne budú na stole rezne a šalát.

Sledujte od 6. minúty.

Modrá Ávia od FBI naložila servre na Novom Zélande

Keď slovenská polícia zabalila hentam tie počítače vo firme Websupport a tým odstrihla stovky bezúhonných platiacich zákazníkov tejto firmy od ich dát a od ich podnikania, Tomáš pri ďalšom rozvíjaní tejto absurdnej akcie poznamenal: „A prestavte si, ako modrá Ávia zastane pred sídlom Googlu a začne nakladať servre…“

No a nemuseli sme ani dlho čakať…

To viete, že v kauze Megaupload to bolo takto?

Americký súd vydal rozsudok a požiadal svojich partnerov na ministerstve zahraničia USA aby sa spojili s Ministerstvom zahraničia Nového Zélandu a požiadali ich o vydanie ich občanov kvôli podozreniu z porušenia amerických zákonov. (A nezabudli dať vedieť ani Britskej kráľovnej.)

Podobne požiadali aj Europol a krajiny Európskej únie o vydanie ich občanov. Všetko prebehlo ako po masle a za pár minút boli lajtrá nakope.

Americký súd odviedol celkovo skvelú prácu. Vyselektoval užívateľov tejto služby a všetkých jednotlivo obvinil zo zdieľania autorsky chráneného obsahu. Pri tej príležitosti boli zabavené práve ich dáta a práve len dáta, ktoré sú predmetom porušovania autorských práv. Prístup videu svojich vnúčat majú babičky aj naďalej.

Prevádzkovatelia služby boli obvinení z napomáhania porušovania zákonov nie zo zdiealnia chráneného obsahu. Stalo sa to len pár dní po tom, ako sa na vyšetrovateľov obrátil prvý majiteľ autorských práv. Tvrdil, že pred pár dňami zistil, že tam niekto už nahral prvú jeho pesničku. A prevádzkovateľ mu nechce pomôcť s identifikáciu toho zlodeja.

Z uvedenej kauzy sa svetové spoločenstvo poučilo a prijalo dve zásadné rozhodnutia.

Po prvé: Svetový užívatelia internetu sa zhodli na tom, že je potrebné tento bezhraničný a celoplanetárny nástroj, tento Internet, ošéfovať jednotnými celoplanetárnymi pravidlami. Preto vznikla na pôde OSN organizácia, ktorá má do 2-3 rokov vypracovať kompromisné pravidlá a definovať právny rámec používania celoplanetárneho nástroja akým Internet je. Úlohou tohto úradu je zasadzovať sa o to, aby všetky krajiny pripojené do Internetu implementovali tieto pravidlá do svojich vnútorných zákonných systémov.

Asi 2 miliardy celoplanetárnych internetových užívateľov vyzvali svoje národné vlády, aby sa k tímto pravidlám pripojili.

Právo na nerušené a nesledované pripojenie do Internetu sa stalo súčasťou Listiny práv a slobôd v časti píšucej o práve na slobodu prejavu.

Po druhé: Znenazdajky sme zistili, že na našej planéte je radosť žiť. Hranice už sú skutočne len čiarami na mape. Ak ste vodič modrej Ávie, na sťahovanie sa zo Slovenska alebo Nového Zélandu do USA už nepotrebujete ani víza, ani desať ďalších colných formalít. Úplne vám stačí mať mongolský občiansky preukaz obsahujúci razítko keňského spolku chovateľov aligátorov vypísaný v jazyku kmeňa Čirokézov za pomoci azbuky.

Až kauza Megaupload ukázala na akej slobodnej planéte už dlhé roky v skutočnosti žijeme.

Koniec fikcie, návrat do prózy života

Do riti, to naozaj nikoho na tejto planéte netrápi ten průser čo sa stal? Nerobím si ilúziu o kompletnej zákonnosti počínania majiteľov Megauploadu. Ale sú tu isté alarmujúce detaily popísané v článku Megaupload: zásah amerických úřadů je principiálně neakceptovatelný

Áno, zavrieť jeden server je ľahšie, ako hľadať tie milióny užívateľov, ktorí nelegálne poskytujú cudzí obsah. Ľahšie nie spravodlivejšie. Ale na to som tu už upozorňoval.

Právna zodpovednosť firiem, fikcia doručenia, zodpovednosť vlastníka vozidla, zodpovednosť prevádzkovateľa diskusie… To je len niekoľko idiotských absurdností začiatku konca ľudských práv ako ich dnes poznáme. Všetky spomenuté veci sú ľahšie, pretože sa pri nich šliape na niektoré z ľudských práv. Ich zoznam sa neskutočne rozrastá.

Hej, ľahšie. To je to správne slovo, ktoré to vystihuje. Ani spravodlivejšie, ani účinnejšie, len ľahšie.

Prevádzkovateľ má účinne spolupracovať, nie rozhodovať čo je vulgárne

A potom tu máme ešte tú vtipnú záležitosť s peniazmi a autami toho chlapíka so sociálnym IQ šumiacej peny. To sú skutočné peniaze, ktoré užívatelia tej služby skutočne zaplatili za ten obsah. Áno, súdruhovia spravujúci autorské práva, správne si búchate hlavu o múr. To sú presne peniaze, ktoré ste mali dostať vy.

Stačilo by, aby ste vytvorili presne rovnakú službu a presne rovnako  tam sprístupnili ten istý obsah za tie isté ceny s tou istou cenovou politikou. Neurobili ste to a preto vás teraz bolí hlava od nárazov toho múru.

Tak si kladiem otázku, kedy prvý spevák zažaluje práve súdruhov zastupujúcich ich práva za zlé spravovanie ich majetku. Tu sú jasne vyčíslené peniaze, ktoré by ľudia sú skutočne ochotní platiť. Žiadne odhady, žiadne prieskumy, čo by bolo keby ste eventuálne kupovali. Žiadne debilné odhady o eventuálnej strate na vstupnom v kine v južných Čechách.

Sú to skutočne vydané peniaze za sledovanie seriálov, počúvanie hudby bez obmedzení lokacizmu a podobných marketingových podivností z polovice minulého storočia.