Ochota zákazníka kúpiť e-knihu nezávisí na nákladoch výrobcu!

Áno, je to imperatív. Zákazníka nezaujíma, aké máte náklady. Zákazníka zaujíma, koľko peňazí za knihu/e-knihu chcete.

Chvíľu som sa zabával, no veľmi rýchlo som už len neveriaco sledoval, ako podivne myslia nakladatelia. Jednou vetou hovoria, že nemôžu dať nízku cenu a nasledujúcou hovoria, že si myslia, že by nižšia cena pomohla proti piráteniu. A následne  riešia konečnú cenu len a len s ohľadom potreby rozpočítať svoje náklady podľa predpokladaného počtu predaných kusov. Že by uvážili trhom neakceptovateľnú výšku ich nákladov? A veď prečo, to sa na VUML neučí, že podnikanie nemá zmysel, keď neexistujú zákazníci.

Korunu absurdnostiam toho ich biznisu dáva ich snaha o krížové financovanie verejnoprávnej produkcie súkromnými peniazmi. A to je podľa nich dôvod, prečo sa dobre predávané tituly musia predávať draho. Pretože v nákladoch na dobre predávanú knihu sú náklady na super monografiu, pre ktorú existuje 10 čitateľov.

A logika věci jde ještě dál: čím víc Browna si piráti stáhnou, tím dražší jeho další knihy budou a tím méně menšinových titulů pak nakladatel vydá. Přestože řada vědeckých publikací vychází i díky grantům, ty rozhodně nepokryjí veškeré náklady. Podobně je to i u obrazových publikací či výtvarných knih, jejichž výroba je drahá a často přitom vychází jen v omezených nákladech.

No a tortičkou na čerešničke absurdity je:

Zatímco u papírové knihy se nakladatel může rozhodnout, kolik výtisků vyrobí a srazit tak náklady, u e-knihy se předem počet stažení odhadnout nedá. Zejména na našem elektronicky mladém a neustáleném trhu. Kalkulace ceny tak nevychází z propočítání třeba na tisíc výtisků, ale střílí se částečně naslepo.

Zdroj:  Tři problémy e-knih aneb proč na nich nakladatelé zatím moc nevydělají – iDNES.cz.

Ach jo! To o mne vomejou, pani Muellorová. Pomiešať vyrobené predané, to dokáže snáď len absolvent  VUML.

Takže, debilkovia moji: Kúpim, keď sa stretne cena, riešenie mojich potrieb a osobný rozmar. Cena je len a len číslo. S nejakými vašimi nákladmi nemá nič čo spoločné. Tie sú mi úplne voľné, na vaše náklady sere môj pes (ktorého nemám).

Problém prvý – vydavatelia si mýlia  biznis s charitou

Vaše náklady môžete rozpisovať aj na 28 odstavcov. Prečítam si, nie že nie. Ale to je tak akurát všetko. Vaše náklady nezaujímajú žiadneho vašeho zákazníka.

Áno, je skvelé, keď sú náklady na prevádzku biznisu nižšie ako sú celkové hrubé tržby. To je totiž predpoklad, že bude aj nejaký čistý zisk. Buďme k sebe, ako k ľudskej spoločnosti, spravodlivý a uznajme, že ako ľudská spoločnosť chceme zachovať nejakú tú  kultúru. A teda sa na ňu poskladajme. Dane platíme a nikto nevie prečo a ako funguje jeho štát.

Chceme športovať, tak si volíme tých, čo plánujú stavať štadióny. Chceme kultúru, tak voľme tých, ktorý z našich daní budú dotovať vydávanie menšinových žánrov a pracovné stretnutia v Budmericiach. Nechceme, nezvolíme, nebudú.

Keď chceme, aby existovali menšinové žánre, musíme sa na ne poskladať. Alebo predávať knihu po 1800€/kus. To je problém? Nenájdu sa mecenáši, ktorí to kúpia? Keď nechceme, tak sa neposkladáme. Ak chcete robiť charitu, nemôžete robiť biznis za účelom zisku. To nejde dohromady. Ak do biznisu prinesiete lásku k blížnemu svojmu, nesťažujte sa, že pre lásku k blížnemu svojmu nemôžete ísť každý rok na 3 týždne do Karibiku. Ten Karibik ste mu predsa svojim osobným rozhodnutím venovali. V podobe vydania zbierky básní. (Priatelia, viem veľmi dobre o čom hovorím, som lekárnik. Láska k blížnemu svojmu je moja profesia.) V diskusii o charaktere za to získate body. Ale toto je článok o biznise.

A aby som nezabudol – miera pirátstva nemá s nastavenou cenou nič spoločné. Je to len a len otázka osobného charakteru. Mecenáši, kupujúci knihu za 1800€, to je presne o tom charaktere. Nie, nie je to ani otázka pocitu osobného bohatstva. Veď to poznáte, že chudoba cti netratí. Väčšinu najdrahších kníh, ktoré mám vo svojej knižnici, som kúpil ako študent za peniaze z brigád alebo z vreckového. A verte mi, nechcete byť tak chudobný študent, akým som bol v 90. rokoch ja.

Samozrejme, ak neexistuje konkurenčné legálne prostredie, pirátstvo je jediným spôsobom riešenia osobných potrieb. Proste ak chcem hudbu a nemôžem si ju nikde legálne kúpiť, tak si ju zoženiem nelegálne.  Nepamätáte? Celé 80. roky minulého storočia v ČSSR sú plné takých príkladov. Blšie trhy s gramoplatňami – veď dnešné P2P siete a zdieľacie servre sú ako cez kopirák. A iTunes za železnou oponou. TUZEX – exkluzívny obchod len pre vybraných – lokacizmus vydavateľov. Tak ako skončil socialistický experiment na konci 80. rokov minulého storočia, skončia aj dnešné klony. Tak, ako nadávali zákazníci vtedy, nadávame aj dnes.

Ak chcem vidieť nového Sherlocka, tak dnes musím požiadať niekoho, aby mi poskytol svoju kópiu. BBC mi ju dnes so slovenskými titulkami nie je schopné poskytnúť. Čo nie je schopné – nechce mi to poskytnúť. Pritom existuje už od 36 hodín po odvysielnaní v Británii. A ani mi nie je schopná predať (marketingovo zdôvodniť) svoje rozhodnutie, že to mám uvidieť až o pol roka, keď sa uráčia predať licenciu nejakému veľkému poskytovateľovi.

Problém druhý – vydavateľom nezáleží na ich právach

Piráti sa preto, že autorom nevadí, že niekto predáva/rozdáva ich diela poza ich chrbát a nedáva im spravodlivý podiel. Vadí im to? Naozaj? Fakt sú námestia plné protestujúcich autorov proti našim politikom, ktorí nevytvárajú pre nich vhodné podnikateľské prostredie? Skutočne ste ich tam videli? Ale to je trochu iná téma, že? Nie nie je!

Piráti sa len a len preto, že nie sme schopní postaviť systém, ktorý vymôže právo. Pretože keď brali Cigána – mlčíme, keď brali Žida – mlčíme, keď neošetrili u lekára bezdomovca – mlčíme, keď kradnú teplý vzduch – mlčíme…. Takže keď sa autori nemôžu domôcť práva – no mlčíme.

Nič viac, nič menej ako úplne obyčajná všeobecná vymáhateľnosť práva. Dokonca by som povedal, že neexistuje spoločenská objednávka na nastolenie vymáhateľnosti práva. Áno, až taký arogantný k vám budem, debilkovia moji. Inak by sa našiel politik, ktorí by vďaka tomu vyhral voľby. Namiesto toho ide vyhrať ten, čo… Iná téma, že? Nie, je to stále o tom istom.

Problém tretí – vydavatelia nechcú peniaze

Priatelia piráti sa preto, že neexistuje požiadavka na prevzatie peňazí za zhliadnutie/prečítanie/vypočutie. Stručne: Autori nechcú za svoju prácu peniaze od tých, čo na ich práci parazitujú. Bezpracne.

Viete, viem si dosť dobre predstaviť novú, modernú úlohu autorských zväzov. A to je – vyhľadávanie nelegálneho predaja/rozdávania diel svojich členov a vyberanie peňazí od nich. Zdieľate, predávate – tak šum sem XX €.  Dobre, našli ste pre naše diela zákazníkov, tak to je super. Tešíme sa z toho, že investujete do vášho marketingu, vďaka ktorému máme príjem za naše diela. Cítite ten rozdiel oproti dnešnému – zakážeme vám predávať naše diela inak ako mi, autori, sme si predstavovali? Cítite ten rozdiel?

Ale čo vidíme v podaní vydavateľov kníh? Tú istú chybu,  akú urobili hudobníci a filmový producenti: nesnažia sa vytvoriť trh s e-knihami tak, aby z neho mali prospech. Snažia sa vytvoriť trh podľa vlastných predstáv. Keďže ale ich predstavy sú hodné jednotky z MRH, logicky sa im v prostredí kapitalizmu nedarí.

Požiadavky zákazníkov tu sú. A tie rozhodujú. A keď existuje jeden zákazník, automaticky sa nájde podnikateľ, ktorý sa snaží tohto zákazníka uspokojiť. Tak funguje kapitalizmus. A samozrejme to robí ako sa jemu najlepšie hodí. Biznis s filesharingovým diskovým priestorom je evidentne plne funkčný, ziskový.

Frikulíni v šedých sakách z offline sveta marketingu s obľobou hovoria, že online obrat je nejakých 0.0000prd oproti tomu, čo sa točí v offline svete. Áno, rovnaké sú aj jedinečná zložka nákladov. A Babička hovorí Barunke: Dobrá gazdiná si pre pierko aj nohu doláme.

Možno sa mýlim, ale aký je celkový hrubý obrat 3-4 majstrémových filesharingových služieb v česko-slovenskom jazykovom prostredí? Teraz  a za dnešných finančných podmienok keď sa platí cca 150-300 Kč/30GB stiahnutých dát.  Možno sa mýlim, ale nestačili by tieto peniaze, vydavateľom? Nie sú to práve tie peniaze, ktoré im chýbajú?

Už asi 5 rokov sa stále dookola pýtam: Prečo nechávajú tieto peniaze plynúť do cudzích rúk? Dokonca za príšerne malú pridanú hodnotu. Prečo?!? Tie peniaze denno-denne užívatelia vynakladajú. Pretože sa cena stretáva s riešením ich potrieb. Vyžraný Kim Dotcom – č.b.t.d.

Tie firmy vytvorili funkčný systém predaja autorského obsahu. Akurát si to autori a vydavatelia nevšimli a rovnako ako komunisti v 80. rokoch minulého storočia si myslia, že porazia kapitalizmus a voľný trh. Namiesto toho, aby ho využili, bojujú s nimi. Debilkovia.

Zdieľať?

Iné emočné prežitie papierovej knižky

Aktuálny postreh na tému ronyho článku Emočné prežitie elektronickej knižky (spravodaj).

Občas mám možnosť sa dostať k zaujímavým knihám. Papierovým. Zaujímavé sú pre mňa osobne, z nejakého vám iste nepochopiteľného dôvodu. Prosto, vyvolávajú vo mne nejakú emóciu.

No jo, ale…

…ale keďže ide o knihy dávno minulé, sú len papierové a v zúboženom stave. Pooblievané, zažltnuté, aj vyvetrať ich bolo treba – dvomi slovami – smrdutý zážitok.

… ale kým som získal ich obsah, mohol som po ňom len túžiť. K reedícii sa nikto nemal a asi ani nikto mať nebude.

Viete, som rád, že ma o tieto dve emócie e-knihy pripravili.

Zdieľať?

České e-knihy z 16. – 18. storočia

Pri každej návšteve v kde-akom zámku či kaštieli mi napadla perzekučná otázka: “O čom sa píše v toľkých knihách?”

Google bude digitalizovat kolem 200 000 svazků z historických a slovanských sbírek knihovny z období od 16. do konce 18. století, které již nepodléhají ochraně autorského práva. Navíc je sbírka bohatá i rozsahem jazyků, např. Slovanská knihovna má pod svými křídly nejen české sbírky, ale i knihy v ruštině, polštině a dalších jihoslovanských jazycích, a řada těchto knih není dostupná v zemích svého původu.

Google a Národní knihovna? Konečně! 200 tisíc knih míří do Knih Google | BOOKZ.CZ

Zdieľať?

Už zas vek BBS?

A vraj vymiera e-mail. Ale kdeže! E-knihy ho zachránia. A dajú nám možnosť spomenúť si na usenety a iné e-mailové konferencie.

– zašlete na adresu kindle@aktualne.cz zprávu s předmětem PRIHLASIT; do těla zprávy napište e-mailovou adresu vaší čtečky- povolte ve vaší čtečce příjem zpráv z adresy kindle-noreply@aktualne.cz- ráno po 7:00 připojte čtečku k internetu a automaticky se vám stáhnou nejnovější zprávy z Aktuálně.cz, které tak budete mít k dispozici ke čtení cestou do školy či zaměstnání- pokud už nechcete službu využívat, napište na adresu kindle@aktualne.cz e-mail s předmětem ODHLASIT
http://blog.aktualne.centrum.cz/blogy/redakce-aktualne.php?itemid=11726

Chudák historicky prekonané RSS. To na svoje znovuobnovenie ešte len čaká.

Zdieľať?