Bez pasu a colnej deklarácie ani vánok neprekĺzne

Vysokoemisné autá, teda pardón nízkoemisné v duchu citovanej lingvistickej perly, sa postavia pred závoru, natočia výfuky do centra a pekne to roztúrujú.

Praha, Ostrava, Karlovy Vary a Plzeň už podle průzkumu MF DNES připravují plán, jak konkrétně využijí možnost zřídit v nich nízkoemisní zóny. Do těch budou moci pod hrozbou pokuty vjet pouze auta s nízkými emisemi.

Velká města chtějí zatočit s čoudícími auty, nepustí je do ulic – iDNES.cz.

Tak, tak priatelia, rozkážeme vetru-dažďu, postavíme im hranice. A nie že sa nájde nejaký podvratný veterný živel, ktorý bude fúkať cez hranice. Bez pasu a colnej deklarácie ani vánok neprekĺzne, sesi bon.

Listina základných ľudských práv sa zahanbená krčí zhužvaná v zapľuvanom kúte slobodnej mysle 4. cenovej skupiny. Slobodu si leda ak za peniaze kúpime.

Zdieľať?

A čo takto odtiahnuť ten blok betónu nabok?

Ekológovia brzdia formulu pätami. Ale že by bolo lepšie tú blížiacu sa stenu odsunúť, to ich nenapadne.

Chlapi na Facebooku, deda pardón, na G+ diskutovali o probléme dlhého programu na umývačke riadu. Diskusia sa z predmetu (potrebujem to rýchlo umyť) presunula na diskusiu o tom, ako ekologické tlaky spôsobili, že sa vyrábajú už len umývačky s dlhými umývacími programami.  A v tej súvislosti mi to opäť zabúchalo na mozgovňu.

Myslím, že problémom (nie, žiadna výzva to nie je, je to regulárny problém dneška) ekologických opatrení je, že sa upriamuje na prevenciu namiesto skutočné riešenia.

V ostatných oblastiach života by sme na problém vzali nástroj, ktorý ho vyrieši. Na zavesenie obrazu by sme si kúpili klinec a kladivo, zatĺkli obraz a bolo by po probléme. V ekológii mi to pripadá, že ma bude niekto presviedčať, aby som si obraz ani nekúpil. A tak nebudem mať problém, ako ho zavesiť.

Ekológovia neustále omieľajú vetu: “Za peniaze si lepší vzduch nekúpime.” a začnú niečo o prevencii o znižovaní emisii a podobne.

Prečo ekológovia neinvestujú energiu do vývoja očistných technológii?

Freóny ničia ozónovú dieru. Tak ich zakážeme. Prečo nepostavíme rúru do stratosféry a nenapumpujeme tam nový ozón? Výroba energie spôsobuje emisie. Tak zakážeme žiarovky. Prečo nepostavíme pračku vzduchu?

A celé to budeme financovať z výroby a predaja tých “neekologických” nástrojov. Keď už teda treba nejako motivovať ten vývoj. Umelohmotná motivácia vývoja je samozrejme tiež podivný paradox.

Viete, ide o to, že niekomu skutočne stojí za to si priplatiť za rýchle umytie riadu. Za príjemné osvetlenie. Ale dnes som porobený diktátormi, ktorí povedali, že neexistuje aby som, chcel rýchle umytie a príjemné svietenie. Rozhodli za mňa, fašisti jedny. A pritom, čo ak je z hľadiska dlhodobého vývoja civilizácie dôležité, aby sme mali rýchle umývačky a svetelné zdroje s 20-30% účinnosťou?!? Ktorí z bohov to dnes rozhodne?

Dnešné nástroje na zabezpečenie trvalo udržateľného rozvoja našej civilizácie mi naozaj pripadajú ako brzdenie monopostu Formule 1 pätami. Ja chápem, že odstrániť ten blok betónu z cesty nie je len tak. Ale nehovorte mi, že by to nešlo. A nehovorte mi, že je v našom bytostnom civilizačnom záujme ten kus betónu tam nechať!

Nehovorte mi, že by nešlo vyrobiť umývačku, ktorá vie umyť riad za 30 minút a súčasne vreckovú atómovú elektráreň a osobnú čističku vody ako zubehér.

Zdieľať?

Celková práca sa nezmení, len pôsobíte menšou silou po dlhšej dráhe

Pamätáte sa? To sú jednoduché stroje – fyzika druhého stupňa základnej školy.

Mal som nedávno jednu debatu o elektromobiloch, ktorá ma naviedla na jeden jednoduchý lopatistický argument. Podobný tomu v nadpise.

Podle Havlíčka by sto tisíc automobilů, které denně ujedou 10 km, spotřebovaly 1000 MW, tedy polovinu výkonu Temelína. ČVUT je ale prý připravena účastnit se projektu, v problematice elektromobilů se údajně setkávají znalosti ze čtyř fakult univerzity. Havlíček sice uvažuje o zapojení obnovitelných zdrojů, ale jelikož prý nikdo nechce jezdit autem, které nejezdí, když nesvítí slunce a nefouká vítr, bude muset být použita hlavně energie z jiných zdrojů.

Praha chce být „tahounem elektromobilů“. Zatím nemá skoro žádný – Ekolist.cz.

Ak rafinéria vyprodukuje benzín na napríklad 2 milióny vozokilometrov, tak potom, po prechode na elektromobily, potrebujeme novú kapacitu elektrární na 2 milióny vozokilometrov.  My tú energiu neušetríme, len ju budeme potrebovať v inej forme.

Perpetum mobile ešte nik nevymyslel, takže tú energiu prosto niekde treba zohnať. Kým u benzínu sme využili rafinériu, ak nahradíme benzín elektrinou, potrebujeme rovnakú výrobnú kapacitu vo forme elektrární. Áno dôsledok pre pracovníkov v rafinériách je nepríjemný.

Nerozbitná sklenička. A skláři nebudou mít co žrát. (z filmu Pelíšky)

A druhý problematický fakt je, že elektrina sa nedá rozumne skladovať. Takže pri súčasných dojazdoch to naozaj pôsobí tak, že cez noc by sa z tých 100000 áut nabíjalo tak 80-90% v jednom čase. Samo o sebe by to naozaj nebol až taký problém.

Dohromady s našim súčasným životným štýlom je to ale průser dokonalý. Dole v garáži sa vaše auto nabíja, ale už nevystalo elektriky na pustenie televízie. A tak tu sedíte pri petrolejke. A kúrite kotlom na ľahký vykurovací olej, čo je vlastne inak nazvaná nafta.

Ešte máte stále odvahu vypínať jadrové reaktory a súčasne zavádzať elektromobily?

Je to viac ako veľmi o nejakom globálnejšom koncepte, ako len o nejakých čiastkových výkrikoch. Fyzika nepustí. To o tom zachovaní hmotnosti a energie je totiž, milí humanisti, zákon.

Zdieľať?

Kataklyzma vodníkového plynu

Vodníkový podľa vzoru skleníkový. Reč je o CO2

As carbon dioxide levels go up, pH levels come down. Acidity depends on the presence of hydrogen ions (the H in pH) and more hydrogen ions mean, counterintuitively, a lower pH. Expose the surface of the ocean to an atmosphere with ever more carbon dioxide, and the gas and waters will produce carbonic acid, lowering pH on a planetary scale. The declining pH does not actually make the waters acidic (they started off mildly alkaline). But it makes them more acidic, just as turning up the light makes a dark room brighter.

Ocean acidification: The other carbon-dioxide problem | The Economist

Zdieľať?

Google je predsa len zelenší ako tvrdia neprajníci

V roku 1979 prezident Jimmy Carter nechal inštalovať 32 slnečných kolektorov, aby mal v Bielom dome teplú vodu. Asi ho nebavilo odháňať podomových agentov s teplou vodou. Takto ich mohol odmietnuť, vyjdúc v papučkách napredom, že on už teplú vodu má. A v týchto dňoch sa Google rozhodol jeden z týchto panelov uviesť vo Washingtone DC znovu do prevádzky. Panel sa vracia tam, kde začínal, povedal by som, že Google zavŕšil kolobeh panelu v prírode.

In cooperation with Unity College, Google was able to bring one of these panels down to our Washington DC office for display throughout the next year.

Official Google Blog: Back to the energy future

Zdá sa, že to ten Google s tým zeleným prístupom myslí vážne a vzal si k srdcu nedávne výčitky, že koľko že to ohavne veľa energie spotrebujú ľudia, keď chcú na sieti niečo nájsť. Len by bolo možno načím spočítať, či by nebolo ekologickejšie ten panel znovu vyrobiť, ako trepať starú šunku kamiónom z univerzity v Main. Google sa nezavďačí.

Zdieľať?