Veď žiaden normálny človek by nemohol schvaľovať nacistickú deportáciu

A čo urobili intelektuáli-humanisti pre to, aby im, svojim fašistickým xenofóbnym rasistickým susedom, vysvetlili čo sa bude s tými ľuďmi diať, čo s dvomi taškami zaklopali na naše hranice?

Okrem jedného jediného poriadneho, zrozumiteľného a obsahovo neutrálneho textu v Denníku N som sa z ničím iným nestretol?  Utečenci, Európa a Slovensko: otázky a odpovede.

Naozaj je to málo, medzi sebou sa uisťovať, akí sme to humanisti! Gram použiteľnosti prevýši tonu oduševnelého intelektuálneho humanizmu.

Takže, čo sa s tými imigrantami bude diať, aby sme ich nestretávali v podobe bezprízorných bezdokladových hladných tlúp blúdiacich na cestách od divokého stanového tábora po divoký stanový tábor? Čo sa s nimi bude diať, ak mi ten azyl neudelíme, keďže podľa ľudskoprávnych organizácii viac ako 55% imigrantov nespĺňa podmienky pre uznanie za azylantov či s rozšírenou ochranou?

To sú tie otázky, ktorých sa bojíme každý jeden z nás a ktorých zodpovedanie pomôže utopiť toho fašistického xenofóbneho rasistického červíka v každom z nás. My intelektálovia to vieme, ale vie to aj stred gaussovej krivky?

Jedine v tom článku som sa konečne dozvedel, že už dávno existuje prerozdeľovanie peňazí vrámci EU na azylové náklady.

Toto treba našim ľuďom vysvetľovať: Že aj tí, čo ušli pred vojnou, len potrebujú prečkať, kým sa im my postaráme, aby tá vojna tam skončila. Aby sa mohli, lebo sami chcú, vrátiť domov. Pretože nemajú na to, aby sa uplatnili v našej spoločnosti, ale sú dostatočne šikovní, aby doma mohli byť spokojní, úspešní a šťastní.

A v tej súvislosti: Nie ste to vy, tí novodobí humanisti, ktorí majú plnú hubu posmeškov z „humanitárneho bombardovania“? Nie je náhodou Kosovo tým humanitárnym projektom, ktorý sa štátom EU a NATO podaril a funguje? (Nie, nie je na konci, ale nikto tam nateraz nikoho nevraždí a ľudia ztamotiaľ neutekajú v panike. Ale o tom som už písal, že.)

Dnes sa v Kosove nestrieľa, nie sú tam žiadne koncentráky pre inak veriacich. Čierna Hora, Albánsko, Macedónsko, Chorvátsko sú samostatné mierové krajiny a keď sa tam niekomu nepáči, môže slobodne odísť inam do EU. A keď tam na mieste niekto chce niečo vybudovať, tak je to viac na ňom ako na rozhodnutí nejakého miestneho otrokára či diktátora. A ak by sa niekto ponosoval, na miestneho diktátora, celá EU sa na neho mračí (a nepožičia mu peniaze a podobne) až kým nepochopí, že na európskom kontinente v 21. storočí sa to tak nerobí.

Občas sa pod nosom KAFOR (to je OSN) nebadane vytratí 30 Albáncov štenkrovať Macedóniu. A to je chyba práve tej dlhodobej udržateľnosti. Flákame ten dozor nad slobodou a demokraciou.

So Srbmi akurát tak súcítim, že tamojší obyvatelia kvôli svojej túžbe vraždiť inak oblečených prišli o prístup k moru. Na chvíľu. Keď sa o pár rokov spolu v Čierno Horou stanú členmi EU, zas ho budú mať.

Zdroj:  Utečencov treba vracať spolu s balíčkom učiteľov slobôd a demokracie | M+M+M+M (4M).

Áno, priatelia, výsledok nemiešania sa do diktatúr tam u nich dnes prináša výsledky. A to nás čaká živenie státisícov severokórejčaňov, čo im 100 ročné sucho spálilo úrodu. Našťastie sú ďaleko, že?

  1. Dokonalý prehľad toho čo sa deje na našich hraniciach, aby sa po EU nemotali hladní a nešťastní utečenci. Našou povinnosťou je im poskytnúť základný humanitátny štandard čo najskôr.
  2. EU musí bachnúť po stole v OSN a začať riešiť postupne od najhroznejších genocíd, cez diktatúry. A doťahovať začatý vývoz demokracie a kapitalizmu.
  3. Vyriešiť prevádzačov
  4. Začať poskytovať nízkoprahovú pomoc pred dverami EU-ambasád tam u nich pod ochranou NATO/EU/OSN.

Keď chce byť Rusko a Čína svetovou veľmocou, tak nech sa snažia. (Ale aj to som už vo svojich článkoch spomínal.)

Kua, to si mám tú politiku robiť sám?!?

Imigrantov je proste veľa a musia byť trpezliví

Už som to písal a napíšem to znovu: Ešte chvíľu nás vydierajte, že neuspokojujeme dostatočne rýchlo vaše pohodlie  a naozaj nás to prestane baviť nútiť sa robiť skutky podľa Listiny práv a slobôd.

Je to podobné, ako keď ja chcem pre syna lepšiu školu a pre seba nové auto. Ale je tu jeden zásadný rozdiel. Ja som sa vedel narodiť na správnom mieste, a tak sa to volá ambicióznosť a voľný pohyb pracovnej sily. Oni sa nevedeli narodiť, a tak sa to volá nelegálna ekonomická migrácia.

Zdroj:  Detskej onkológii pomôžem, imigrantom nie.

Áno, otvorene napíšem: Majú smolu, lebo je ich veľa. Takže to dlho trvá, kým sa dostanú na rad. K imigračnému úradníkovi, k stolíku na vyplnenie žiadosti, k stolíku na prevzatie základnej dávky, ku kohútiku na umytie, k okienku s výdajom stravy.

Chcete sa odvolať voči rozhodnutiu úradníka v našom súdnom systéme?  Ak sme si rovní, tak isto chápete, že aj vaša kauza bude na súde prejednávaná dva roky. Odvolajú sa vás stovky či tisíce? Súdy to budú logicky prejednávať o mesiace dlhšie.

Všade ich je veľa a tak sú netrpezliví. A povedia si, že sú v slobodnej krajine a teda sa môžu slobodne pobrať o kus ďalej. Bez dokladov, bez evidencie, bez trvalého/prechodného pobytu, bez pracovnej zmluvy, bez… Bez všetkého, čo by dostali, ak by si vystáli rad. Bez všetkého, čo my, domáci obyvatelia EU musíme dodržiavať. Chcú byť ako my.

Áno, mohli by sme pracovať rýchlejšie, aby sme im tie podmienky neznepríjemňovali.

Musíme vynaložiť svoje sily na to, aby sme dali do late tých, čo skáču na kamióny. Na tých, čo sa mlátia v záchytných táboroch medzi sebou. A tak sa všetky procedúry predlžujú…

Áno, aj ja keď vidím viac ľudí pokope, tak mám obavy, z ich úmyslov. Som priemerne urastený Európan, s jedným by som si to rozdal, s desiatimi nie. Je to obyčajný strach z počtu.

Všimnite si, že ide len a len o množstvo. Procedúry, systém máme. Vieme veľmi dobre čo máme pre nich robiť, ako im vyrobiť novú identitu v priestore Shengenu. Vieme presne, aké povinnosti má tu narodený Európan a také isté povinnosti chceme udeliť aj im. Len to chvíľu trvá. Stáť v rade je nepohodlné. Nie však vražedné.

Naozaj sa budete sťažovať na nepohodlie?

Dvaja nevadia, na to máme kapacity. Tentokrát majú smolu, že sú ich stovky až tisíce. A to je ten dôvod, prečo sa musíme správať inak. Nie že sú iný z inej krajiny. ale preto, že ich sú stovky až tisíce.

A aj oni sa musia správať inak, ako keď cestujú dvaja-traja. Proste musíme! Inak budeme všetci trieštiť konečné kapacity na to, aby sme ustanovili aspoň elementárny poriadok. A na začleňovanie neostanú kapacity.

Kto číta tento blog niekoľko rokov, veľmi dobre vie, že v článkoch sa mnohokrát vyslovujem za slobodu človeka a proti hraniciam. Mnohokrát som napísal, že hranica je len debilná čiara a na predurčenie osudu narodením nehrám. Každý kto sa k nám chce pripojiť môže. Máme ambasády, máme azylové procedúry, máme systém pracovných povolení. Všetky tie nástroje sú vo svojej skutočnej realite bezodné. No vyžadujú…

Áno, niečo konkrétne vyžadujú. Nič z toho doteraz nikto nerozporoval, že je proti listine. Len teraz, keď sú procedúry konfrontované z veľkým počtom, tak sú zrazu neľudské? Je v záujme samotných utečencov, aby sme sa postarali o zachovanie tých kvalít života, za ktorými cestujú a ktoré chcú.

Ešte chvíľu nás vydierajte!

Napíšem to ešte raz a priamo bez vytáčok a snahy byť medzi riadkami lepší:

Je ich proste veľa.

Ľudskoprávne organizáície ako aj ombudsmani by mali zvažovať svoje slová v konfrontácii s realitou.

Áno, na vlnách Stredozemného mora naozaj bojujú o holý život. Dokonca na mnohých miestach svojej domoviny bojujú o holý život. Ale keď sú na pôde Európy už o žiaden boj o holý život nejde. Už ide len a len o pohodlie.

Ja im ho chcem dopriať. Ale majú smolu, je ich fakt veľa s rovnakým nápadom na lepšie pohodlie. Naozaj v tom nie je nič súvisiace s ich vyznaním či farbou pleti. Ide len a len o množstvo.

Realita hovorí, že im ide o holý život u nich doma. Možno by bolo vhodné konečne riešiť tento problém.

Realita hovorí, že im ide o holý život počas prevádzania. Možno by bolo vhodné konečne riešiť tento problém.

No nech preberám realitu z akejkoľvek strany, furtom mi vychádza ako riešenie pre Európu zastaranie sa do ich tamojších vnútorných záležitosti a posilnenie boja proti prevádzačom a nastolenie humánnych podmienok pre získanie cestovného lístku/azylu/pracovného povolenia. A to skutočne sa snažím nájsť dôvody, prečo by sme mali posilniť ich právo na usadenie sa v EU. Fakt sa snažím, ale realita nepustí.

Sú to nelegálny imigranti. Legalizácia ich pobytu a existencie v hraniciach EU vyžaduje čas. A teda aj ich trpezlivosť. Na európskom kontinente sú v bezpečí pred guľkami a smrťou hladom. Presne ako píše Tomáš. Už sú na správnej strane čiary. Tak musia vydržať nepohodlie. Už naozaj ide len o nepohodlie.

Tak prosím prestaňte nás všetkých vydierať, argumentami, že im ide tu na pôde EU o život.

A prestaňte byť humanistami, ktorí súčasne šíria ideu o nemiešaní sa do vnútorných záležitostí suverénnych krajín. Ak z nejakej krajiny k nám utekajú stovky či tisíce ľudí, z ich problému sa stal náš problém. A my sme povinný si naše problémy riešiť. Že je to na území Sýrie či Líbie? Ale to je už na iný článok.

A prestaňte byť humanistami, ktorí sa spoliehajú, že si oni sami udržia demokraciu a ekonomickú slobodu. Bez vývozu našich životných štandardov bude tých, čo budú za našim životným štandardom prichádzať k nám, bude stále viac. A zbytočne. Písal som o tom:

Každý jeden z nich môže pricestovať legálnym spôsobom, ktorý je legálnym podľa medzinárodného práva. Každý z nich môže požiadať o azyl na ktoromkoľvek “schengenskom” vyľvyslanectev priamo v ich krajine.  V Európe sú tisíce Ukraincov, ktorí sem “spôsobne” a “disciplinovane” emigrovali.  To je dôkaz, že to ide.  To je dôkaz, že EU nemá s prisťahovalectvom žiadny zásadný problém. Áno máme  problém so sťahovaním národov a vojnovými utečencami.  Máme roblém ako ich nenechat utopiť sa, ako ich osušiť, dať im dočasne strehu nad hlavu a pripraviť prepravu domov. Do ich domova.

Zdroj:  Sťahovanie národov nie je ani emigrácia ani právo usadiť sa | M+M+M+M (4M).

 

Nie oni cestujú za nami. Dúfajú v nás. Počítajú s tým , že im to tu všetko zabezpečíme. Za chvíľu nás utlčú čiapkami, ak tam nezavedieme náš kapitalizmus a našu demokraciu. Alebo si myslíte, že plávajú do EU v túžbe po ruskej hitlerovskej diktatúre? Alebo si myslíte, že doma neskúšali žiť a vzdali to len z lásky k moreplavbe? Skúšali, ale nikam to nedotiahli. Spoliehajú, že my to za nich urobíme.

Uvedomte si, debilkovia moji, že naša demokracia takto nefunguje. Nefunguje to tak, že niekto to zariadi. Naša demokracia tu u nás funguje tak, že my si sami sebe zariaďujeme podľa svojich túžob náš svet okolo nás. Od dediny až po usporiadanie a vedenie štátu. Spomínate si, každé 4 roky máme voľby a zvolený môže byť ktokoľvek z nás.

Myslíte si, že len tým,. že sem prídu, zrazu toto pochopia? Zo dňa na deň? Niečo, čo je nehmatateľné a učíme sa to v škole 10 rokov a počas celého dospelého života si to pravidelne opakujem?

Zdroj:  Utečencov treba vracať spolu s balíčkom učiteľov slobôd a demokracie | M+M+M+M (4M).

Sťahovanie národov nie je ani emigrácia ani právo usadiť sa

Vo štvrtok vylovili  3000, v piatok 4500 imigrantov.

Tak si pomenujme veci pravným menom. Bude sa nám lepšie rozhodovať.

Dnes nejde o vlnu emigrantov, ide o sťahovanie národov,  respekíve vlnu utečencov z vojnových oblastí.  A tak sa k mim aj mjusme správať. Inak sa vyčerpajú všetky naše kapacity pre emigrantov a ani tí skutoční emigranti nebudú mať v Európe šancu.

Keď v roku 1989 obsadili dederóni veľvyslanectvo NSR v Prahe, riešením bolo posadiť ich na vlak a odpratať preč. Len preto, že Kohl velmi stál o zjednotenie a niekoľko vlakov plných občanov DDR bol dobrý vyjednávací argument, ten vlak nesmeroval do Dráždaň, ale do Bonu.

Toľko ku kvantite, o ktorej sa bavíme.

Nie, naozaj nejde o „spôsobnú“  a „disciplinovanú“ emigráciu rozloženú v čase a priestore. Tak ako bola , s výnmkou rokov 1956 a  1968/69, emigrácia so socialistického tábora do západnej Európy. Na tú mali „západné“ krajiny systém s dostatočnou kapacitou.

A už vonkoncom nejde o využitie „práva usadiť sa“, ktoré využilo v prvý rokoch 21 storočia po vstupe do EU obyvatelia EU (vrátane mňa).

Tolko k technike presunu más z Afriky a Ázie.

Ešte jedna dobová súvisloť týkajúca sa USA. Možno si už dnešný 30-40. nepamätajú groteky Ch. Chaplina, v ktorej nakopáva imigračného úradníka v prístave mesta New York.  Toľko k láske USA k našim prarodičom. 

Americký národ, podobe ako Austrálčania, sú výsledkom kontinálneho presťahovávania sa obyvatelov Europy zo svojich „starých vlastí“.  Ak sa sťahuje Európan kampkoľvek, je nositeľom tamojšej kultúrnej tradície. Od čias príchodu Maďarov, do Európy nikto nemigroval.  Občas sme sa presúvali , ale to vždy vrámci Európy.  A teda v rámci rovnakého kultúrneho základu.

Dnes tu máme situáciu ktorá za posledných 1000 rokov nemá ani v jednej európskej krajine obdobu. 
Jenak rozsahom a počtom, jednak zdrojom a pôvodom.  A tiež kultúrnym zázemím.

A potom jeden intelektuál v snahe o paródiu zabudne na desiatky historických súvoslostí. A potom  stovky intelektuálov plodia tony nepoužiteľného humanizmu a renezancie. Tak sa tvorí demagógia. 

Keďže nie sme  schopní ani len základného pomenovania udalostí ,  vôbec  nie som prekvapený, že máme problém  s  riešením pristahovalectva z oblastí mimo Európskeho kontinetu.

Všimli ste si, aké problémy máme s využívanám „práva usadiť sa“ v rámci EU,  čo sme si dohodli ako základnú vlastnosť v EU?  Dokonca taký problém, že vysťahovanie prešovčanov v roku 2007 nazývame emigráciou. S Ukrajincami, s Macedóncami s Moldavcami, s tými sa tak nejako počíta, že skôr či neskôr budú patriť do EU. Preto  tie vlaky s nimi  neposielame von z EU.  Podobne to bolo s nami v 90. rokoch. Tak ako Kohl počíteme so zjednotením Kontinentu.

Nie, nepáči sa mi to o akom riešení tu píšem, nepáči sa mi to, aké návrhy som vo svojich článkoch dával. Nie nemám rád hranice a predurčenie životného osudu narodínm sa.

Keď  na to sťahovanie národov z Afriky do Európy pozriem v horeuvedených súvislostiach, tak naozaj nevidím iné východisko pre Európu, ako ich umyť, napojit a odviesť späť aj s batôžkom učiteľov demokracie a ekonomických slobôd.  Neviem o tom, že by sme stáli o zjednotenie EU s Alžírskom, Lýbiou či Sýriou .v horizonte 50-100 rokov.  Aj s Tureckom si nie sme istý.

Neviem o tom, že by sme boli schopný integrovať  niekoľko miliónov tamojších obyvateľov.  Nie sú na to kapacity. Proste majú smolu, že ich je  nárazovo tak veľa. Po jednom by si ich málokto všimol. Je to úplne rovnaké, ako keď si Kanada všimla imigráciu Rómov.
Neviem o tom, že by sme boli rovnakej kultúrnej skupny, ako keď  sa potomkovia Portugalcov  –  Brazílci vracajú do Portugalska. Leda že by sme sa považovali za potomkov Etiópčanov, kedže Afrika je kolíska rodu Homo Sapiens.

Nech to preberám z akejkoľvek strany, nenachádzam žiadnu či už  perspektívnu alebo historickú okolnosť, ktorá by hrala aktuálne v ich prospech alebo nás k niečomu zaväzovala, ktorá by bola mladšia ako 1000 rokov.

Každý jeden z nich môže pricestovať legálnym spôsobom, ktorý je legálnym podľa medzinárodného práva. Každý z nich môže požiadať o azyl na ktoromkoľvek „schengenskom“ vyľvyslanectev priamo v ich krajine.  V Európe sú tisíce Ukraincov, ktorí sem „spôsobne“ a „disciplinovane“ emigrovali.  To je dôkaz, že to ide.  To je dôkaz, že EU nemá s prisťahovalectvom žiadny zásadný problém. Áno máme  problém so sťahovaním národov a vojnovými utečencami.  Máme roblém ako ich nenechat utopiť sa, ako ich osušiť, dať im dočasne strehu nad hlavu a pripraviť prepravu domov. Do ich domova.

A OSN stále spí. Je chybou diplomacie EÚ, že OSN  spí. Aj my sme OSN.  Je to ja naša chyba. A tých chýb sme urobili viac. Ale ich riešením nie  je prijate a integrácia státisícov, ale naprávanie tých chýb. Jednu za druhou.

Aby aj moje deti, inžinieri a humanitárny intelektuály pochopili:

Ak sa sťahujú tisíce, niečo je u nich doma zle. Keď vyriešime ten ich problém tam doma, nebudú mať nutkanie utekať státisíce, ale nastane prirodzené tempo miešania sa obyvateľov na planéte s ktorým si vieme poradiť a sme povinný v záujme pokroku ho umožňivať.  O tom je celý problém topiacich sa v Stredozemnom mori. O probléme tam u nich. Náš problém je to len preto, že poznáme riiešenia, že sme si to v minulých storočiach zažili a ted sme, Európania, povinní tieto naše skúsenosti poskatnúť svetovému spoločenstvu.  Európa proste je vo vývoji spoločnosti na oveľa pokročilejšom stupni. Neviem či vyššom, ale pokročilejšom.