Čo takto zaviesť ďalší etický princíp do internetovej komunikácie? Viete, tak, ako je pravidlom netetikety, že sa na rozosielanie hromadnej korešpondencie používa skrytá kópia. Čo takto podobne, považovať za eticky neprijateľné, keď sa príjemca správy okamžite po tom, ako ho upozorníte, že neodpovedal, ohradí vetou: Ja som nič nedostal, asi to zmazal spamfilter.
Viete, v ostatnom čase ma to párkrát zarazilo. Isto to poznáte, keď z následnej komunikácie je vám zrazu jasné, že dotičný musel ten váš e-mail čítať. Len to akosi potom zabudol odpovedať, riešiť, zamietnuť.
Áno, výhovorka na všadeprítomný spam je pekne pohodlná a plná nevyvrátiteľného alibi. Ale hej, výhovorky sú pre život potrebné, ale hlavným dôvodom, prečo to navrhujem je, že táto výhovorka robí z odosielateľa pomaly kriminálny živel. Prenáša všetku zodpovednosť na odosielateľa. Cítite to? Tam niekde v pozadí? Také tá narážka, že ste hnusný spamer a tak vás majú tie stroje zafixovaného, každá blacklist vás obsahuje, tak sa snažte mi tú správu doručiť aj v zuboch.
A pritom, stačilo by občas aj do toho spamového koša nahliadnuť, prípadne ten spamový koš poriadne nastaviť. Veď už z princípu je absurdné, keď po výmene desiatok mailov s dotyčným sa vyhovorím, že ten ostatný, práve ten dôležitý, skončil v spame bez akéhokoľvek označenia.
Berte to len ako taký nápad. Dostal som ho po obede, pri popíjaní kávy nad svojou RSS čítačkou. Napadlo mi, aké by to bolo krásne, keby sa mi na spamový kôš prestali ľudia vyhovárať. To viete streda, filozofický deň. A tak som si dal aspoň sám pre seba predsavzatie:
Na všadeprítomný spam sa nevyhovoríš!
Problém spamu to určite nevyrieši, ale mohlo by naštartovať trochu inú kvalitu v prístupe ľudí k svojmu e-mailovému kontu.