Keď už demagógia o malom štáte, tak prosím lepšie maskovať

Zas raz chlapci pobavili vykladaním štatistiky. Dve vety idúce po sebe. Prvá vyvracia nasledovnú, ale z nasledovnej sú odvodzované rozhodujúce závery. Ach jo! Tak je tam tá súvislosť, alebo nie je?!?

Z obidvoch rebríčkov môžeme tiež vyčítať, že medzi bohatstvom krajiny a početnosťou obyvateľstva tiež nevidíme jasnú súvislosť – medzi najbohatšími krajinami na obyvateľa vidíme skôr početne nie veľmi veľké krajiny, z veľkých krajín 50 miliónov obyvateľov a viac sa v prvej 20-ke nachádzajú len Spojené štáty Americké, Francúzsko, Japonsko a Nemecko.

Európsky superštát, potrebujeme ho? | Menej štátu.

Tak vidíme, alebo nevidíme v tej štatistike niečo?

Navyše, vôbec, ale vôbec sa nezaoberajú takou drobnosťou, ako je skutočné miesto tvorby HDP. Nie lokalita miestne príslušného daňového úradu. Chlapci s SDKU by vedeli o švajčiarskych či luxemburských daňovákoch rozprávať, že?

Ale o obvyklom omyle hrdých lokálpatriotov, čo za svoje označujú svojou značkou olepený výrobok vyrobený na druhom konci Európy, som nedávno písal v článku: Čo je to vlastne “európske auto”?

Viete priatelia, malý štát neznamená ani malý geograficky, ani počtom obyvateľov a už vonkoncom nie malý daňami.

Malý štát je o malých štátnych reguláciách. Ale to by sa tí demagógovia museli zamyslieť nad skutočným svetom tam vonku. EU nie, ale výhody EU z veľkosti, to áno. To už aj chytrá Horákyně v deravých fusakliach bola nenápadnejšia.

Pod čiarou: V nasledovnom článku „Aký štát je MENŠÍ a ekonomická sloboda“, to trochu vylepšujú. Ale len trochu, pretože sa opierajú o „pomerné hodnotenie“, ktoré umožňuje byť aj jednookým medzi slepými víťazom. Ja by som radšej, aby víťazilo priestorové videnie. A na to potrebujeme byť aspoň dvojoký. No a na to by chlapci museli nie obkukávať a poškuľovať po dobrých príkladoch, ale myslieť komplexnejšie.

Vyjasníme si svoje sociálne cítenie k samému sebe

Kdesi som toť nedávno započul, že kdesi robili nasledovný test: Najprv sa opýtali, či kvôli odmene niekoľko tisíc eur pustia do iného človeka elektrický prúd. Odpovedali poväčšine nie. Keď im potom skutočne dali do ruky kábel a zamávali pred očami bankovkami, väčšina kábel priložila.

Španielske banky, a prečo vlastne španielske, prosto všetky banky, spravujú cudzie peniaze. Keď ich manažéri prehajdákajú a popri tom splnia kritériá na udelenie prémii, tak tie odmeny dostanú.  Ak budú veľmi obozretní pri prehajdákavaní, nesplnia plán, nedostanú prémie.

Každý jeden z tých bankových manažérov vám povie, že sa treba pri udeľovaní úverov správať obozretne. No kvôli svojim prémiám… Proste priložia kábel a ani sa len neobzrú, či sa niekto nepozerá.

No dobre, tak ich nechajme skrachovať, banky jedny nerozumné. Tak im treba, akcionárom hlúpym, keď dávajú manažérom motiváciu k likvidácii svojho majetku.  Proste priložme kábel a nech sa trasú.

Zajtra mi stopercentne zíde na um betálny nápad, ako vyriešiť prenášanie vody v cedníku. Keď banky skrachujú, nikto mi nepožičia a ja nebudem mať čo do úst. A pritom, taký skvelý nápad ma zajtra nadol. A viete prečo mi nepožičajú? Lebo včera niekto na ulici dosť hlasno kričal, že tým manažérom treba priložiť kábel.

Neviem ako vy, ale ja k akcionárom bánk nemám ktovie aké sociálne cítenie. Našepkávajú kde-komu tam kdesi v EU, aby boli ich banky zachránené. Aby ich straty z úverov na prenášanie vody v cedníku zaplatili politici z peňazí, ktoré vybrali na daniach.  Jedny cudzorozhodníci nabádajú iných cudzorozhodníkov, ako majú o tých cudzích peniazoch čo spravujú rozhodnúť.

Ale k sebe mám dosť veľké sociálne cítenie. Celkom by sa mi hodilo, keď ma zajtra napadne to s tým cedníkom na vodu, aby mi bola banka požičala na výrobu cedníkov na prenášanie vody.  Sľubujem, že  nebudem pahltný. Za toho prvého pol roka, čo ich budem vyrábať na sklad, si dám len priemerný rakúsky plat.

Nuž asi takto vidím v skutočnosti to, keď Španieli pobehujú po ulici a nadávajú bankárom, že im požičali na ich výplaty, ktoré dostali ako robotníci pri stavbe tých bytov, ktoré žiaden Španiel nepotrebuje. Alebo keď Gréci prostestujú proti splateniu peňazí čo im poslali obyvatelia ostatných krajín EU na výplaty v štátnej správe, za ktoré si nakúpili terénne poršáky.

Na národnu EU strunu

Idem na stránku UEFA pozrieť si živé vysielanie. Veď sa hrá Euro.  Doklikám sa na podstránku, kde je pre dnešný deň zvolený provajder ČT. Takže ma pošlú na stránku ČT. Tam sa dočítam, že „Zvolený pořad lze přehrávat pouze na území ČR.“

Takže vo všetkých členských štátoch EU si od UEFA nakúpili licencie firmy pôsobiace v celej planéte. Som na území EU. Som občan krajiny patriacej do EU. Dokonca ide o šampioát štátov v Európe (a Izraela aby sa to neplietlo).  A ja musím pozerať  zápas  Čechov hrajúcich v kluboch po celej Európe a žijúcich po celej Európe  so sterilným  nezaujatím slovenským komentárom. O beznádejnú flašovú nekvalitu na stránke STV  ide len trošíčku.

Ach jo, ten národný a nacionálny a komunitný a marketingový prvok.  Aspoň že už nejde o to, kde sa ktorému okopávačovi narodila babka z piateho kolena. Nemec Goméz a zelenooký hnedovlasý Gebre z Česka by si v takom 1970 asi nezahrali. Tak, ako si to ja  ani v roku 2012 nepozriem s českým  či nemeckým komentárom. Ale hej, trochu sme sa vyvinuli. Trochu hej.

EU ba dokonca ani Schengen nefungujú poriadne

Na úvod dám príbeh, nech to má šťavu.

Motám sa služobne po severnej Morave.  Každú chvíľu niekde inde, ráno začínam pracovať prinajlepšom o siedmej, často o šiestej. A tak sa večer ubytujem v miestnom či neďalekom hotely, aby som to nemal ráno ďaleko.  Celkom ma toto testovanie hotelov baví. Pozorujem, ako sa k svojmu sebamarketingu stavajú, akí sú vľúdni a ako bojujú o to, aby som sa u nich zas nabudúce ubytoval alebo sa o nich pozitívne zmieňoval. A jednu vec som si všimol.

Vo velkých hoteloch majú sofistikované SW, ktoré za nich robí podklady pre všelijaké hlásenia. Takže si to nevšimnete. Ale onehdá som sa ubytoval v jednom príjemnom malom penzióniku.

Pani mi hovorí, že potrebuje podpis na nejaký papier, čo vypisovala do predtlačenej knižčičky.

Tak sa pýtam, že čo to je?

Ona, že to je pre cudzineckú políciu.

Tak sa pýtam, že keby som mal český občiansky, tak to nevypisujete?

Ona na to, že samozrejme nie.

Tak tomu hovorím volný pohyb osôb, rovnaké práva občanov krajín EU ako sú práva miestnych občanov.  Viem, som otravný, s tým pravidelným pripomínaním toho, čo v EU potrebujeme a prečo tú EU potrebujeme.

Zakáľačka po anti-euro-hujersky lebo čítanie s porozumením

Aj to zakľaté prasa by bolo schopné čítať s väčším porozumením ako kde-aký anti-euro-hujer.

Podle nového veterinárního zákona může prase zabít jeho chovatel doma a maso tam taktéž musí spotřebovat.

Tradiční veřejné zabijačce, ať už ji pořádali hasiči, nebo zahrádkáři, učinila Evropská unie přítrž.

„Byla to i společenská událost, nejenom to, že si připravili jídlo na celou zimu. Pokud to bude tak, jak se dnes rozhodlo v Evropské unii, tak se s tím asi budeme muset rozloučit a naše děti už o tom asi nebudou za chvilku vědět vůbec nic,“ uvedl zemědělec Vladimír Řehounek.

Konec tradičních zabijaček – za veřejné hody pokuta 300 tisíc — Regiony — ČT24 — Česká televize.

Ako že to? Hasiči organizovali verejnú žranicu za účelom prípravy mäsa na celú zimu? Alebo to bola prach obyčajná reštauračka pod holým nebom?

Sú dva druhy zakáľašiek. Doma na dvore celoročne chované prasa z ktorého vznikne mäso a výrobky pre vlastnú potrebu.  To bola aj u nás skutočne spoločenská udalosť a zišla sa širšia rodina a známi. Takejto zakáľačky sa evidentne nikto z EU ani len nedotkol. Veď aj podľa starodávnych predpisov by malo byť to prasa omrknuté veterinárom. Veď čo ak…

No a potom sú tu regulárne reštauračné žranice usporadúvané kde-akým spolkom záhradkárov.  No prečo by mali byť na ne kladené iné nároky, ako keď tie isté zakáľačkové špeciality ponúka regulárny prevádzkovateľ reštauračných služieb?  Spolok záhradkárov je hádam niečo viac?

Je smutné, keď najväčšími anti-eu-hujermi sa stanú akože-udržovatelia kašírovaných akože-tradícii.

Vízia pre EU

Hneď na úvod základné body moje vízie:

  1. Európska únia ako jeden ekonomický a politický celok s centrom uprostred, vyňatým z akéhokoľvek národného útvaru
    1. Jedny peniaze.
    2. Európske občianstvo.
    3. Obecná reč
  2. Regionálna správa podporujúca ekonomickú, politickú a kultúrnu rozmanitosť.
  3. Demokracia a solidarita.
  4. Sloboda a ľudské práva nadovšetko.

Ten základný impulz, ktorý ma inšpiruje k tejto vízii je moja záľuba v pohraničných zastávkach. Naozaj sa treba postaviť na hociktoré hranice medzi štátmi v EU. Postojte si tam a uvažujte, prečo by mal tamto ten mať iné podmienky na život ako hentem tam!

Postojte si na štátnych hraniciach a uvažujte, prečo by mal tamto ten mať iné podmienky na život ako henten tam!

O mojej vízii nie som veľmi ochotný diskutovať.  Jedine o nástrojoch, ako sa k nej dopracovať. To čo tie 4 body obsahujú je cieľ. Vy možno máte iný, no ja mám tento. Takto presne si predstavujem strávený čas od 55. do 72. roku môjho života.

Tak teda, začnime to trochu rozmieňať na drobné. Niekoľko nesúvisiacich a nesúvislých dôvod a trochu obšírnejších popisov.

Princíp subsidiarity je práve o tých regiónoch, nie o národných štátoch. Dnes – celé Nemecko voči Slovensku – neporovnateľné. Prečo uvažovať o tom, že „prišli pomôcť záchranky aj zo susedného Holandska“, keď v skutočnosti prišli zo susedného okresu?

A to sa, paradoxne, bez centra nepodarí.

Nie menšia, ale iná centralizácia. Dám príklad: Kolega z ročníka – farmaceut české občianstvo. Obaja sme nastúpili na školu v Československu a skončili ju na Slovensku – stále v Bratislave. Ja môžem pracovať v českej lekárni vďaka kontinuite praxe a jednému zdrapu papiera z českej komory. On, keď teraz chcel začať pracovať v českej lekárni, musel v Čechách natvrdo nostrifikovať (našťastie len papierovo – láskavo mu uznali kompatibilitu školy). Skončil predsa v zahraničí.

V akom zahraničí, keď je to v EU?!? Aha, v roku 1996 to už nebol jeden štát a ešte to nebol jeden štát. No bola tu čiara na moste cez rieku Moravu.

Pracujem dnes rozkročený aj v ČR aj v SR. Ak si chcem objednať pre firmu službu (napríklad miestny mobilný tarif) v ČR potrebujem 150 zbytočných papierov a len po zložení zálohy. Domácej firme stačí  jeden papier. A prečo vlastne potrebujem miestny mobilný tarif od miestnej pobočky nadnárodnej – dokonca celoplanetárnej – firmy?!? Na hraniciach prehadzujem O2 simkartu za O2 simkartu.

Nuž, nech mi nikto nehovorí o nejakej tesnej centralizácii, diktátu z Bruselu a podobne. Žiadna taká, čo ju potrebujeme neexistuje. Ľavičiarska zmeska komplikovaných regulácii koncových riešení bez ambícii vysvetľovať a zjednodušovať minimum.  Ale hlavne bez jasného termínovníku.

Takže centrum, ako miesto zberu a tvorby jednotných jednoduchých pravicovo ladených pravidiel pre prostredie. Pravidlá pre prostredie – to asi presnejšie vystihuje moju víziu centra Európskej únie.

A aké pravidlá sú tie pravé pravidlá? Nuž práve tie, ktoré demokraticky postúpia jednotlivé regióny do centra, aby ich spravovalo. Demokraticky, teda 51% a ostatní sa podvolia. Každý mal predsa možnosť o svojej regionálnej pravde presvedčiť ostatné rovnocenné regióny. Alebo si myslíte, že niektorý občan je nadobčanom, lebo sa narodil v nejakom konkrétnom zapadákove?

Kohézne fondy – už dnes makáme na tom, aby boli regióny rovnocenné. Odjakživa šikovnejší doplácajú na menej šikovných. Duchovná sila tých šikovných je v tom, že to robia s láskou a v sebeckej viere, že ak sa im prestane dariť, ich podpora sa im solidárne vráti. Solidarita.

Aha, vy hovoríte o malicherných sporoch. Adenauer by o schopnosti riešiť spory medzi Nemcami a Francúzmi isto vedel rozprávať. Nehovorte mi, že v Európe nemáme dostatok rovnako silných vodcov, ktorí by každých 5-7 rokov mohli medzi sebou demokraticky súperiť.  A keď sa taký narodí v Podbrezovej, bude mať rovnakú šancu riadiť EU ako tá baba Kasnerová. No na rozdiel od nej so silným mandátom založeným na vôli Švéda, Baska, Bretaňca a Východniara. Tomu ja hovorím Cieľ.

Ak dole v Aténach nemajú schopného finančníka, prečo by tam nemohol byť ministrom financií henten superŠvéd? Sme v EU, alebo v národných štátoch? Moja vízia s národnými štátmi nepočíta. Počíta s malými a menšími regiónmi. Samosprávnymi celkami, ktoré využívajú pravidlá pre prostredie a riešia si svoje potreby podľa seba.  A keď potrebujú, tak sa poradia s niekým na druhom konci EU, ktorý už podobné veci riešil. Spolupráca.

Ciele treba vidieť, nie proces

Pri akejkoľvek kritiky dnešného stavu a tvaru eu-parlamentu a eu-komisie si treba uvedomiť, že sú momentálne uprostred tak 20-50 ročného procesu k skutočnému parlamentu a skutočnej vláde. Takže samozrejme je to paškvil na demokraciu a efektivitu.

Pri kritike ostatného summitu treba vidieť ciele, nie krátkodobé pocesné riešenia.  Cieľom má byť zachovanie jednej meny. A strašne sa mi nepáči, že sa tu kvázikoncepšne diskutuje ale o procesných riešeniach

Ak by sa Nemci boli bývali boli zamýšľali nad procesom zjednocovania, dodnes by tu boli dva nemecké štáty. Áno, Nemecké zjednotenie je pekný príklad v malom a superrýchlom. Veď Merkelová by bola inak východná Nemka! Berme ju tak. Východná Nemka postavila na stôl návrhy pre Fínov, Baskov a aj slovenských Východniarov.

Už tú moju víziu cítite? Hranica je len čiara, ktorú si sami kreslíme krížom cez cestu a pole.

Nekončiace zamieňanie pojmov s dojmami o EU

Pod čiarou: Ak si myslíte, že nemám rád menej štátu ste analfabet a je zbytočné aby ste boli bývali tento článok prečítali.

V EU sa od nepamäti a nie len v ostatnom čase zamieňa socializmus za európske princípy. Potom to dopadá ako v jednom z ostatných článkov na podivne profilovanom webe Menej štátu:

Nemec nikdy nebude cítiť rovnakú príslušnosť k EÚ a ku Bulharovi, ako k Nemecku a k Nemcovi, napriek enormným snahám EÚ o vyvolanie národnostnej hrdosti. Pokiaľ si myslia, alebo cítia, že žijú jeden na úkor druhého (a to si myslia aj Nemci o Grékoch), tak sa nikdy nemôžu mať radi. Na Slovensku to môžeme porovnať veľmi dobre – po rozdelení s Čechmi s nimi máme také dobré vzťahy, ako nikdy predtým.

Zdroj: Mýty o výhodách Slovenska v EÚ v skratke

Áno, ak bude EU vytvárať európsky národ, EU skončí ako čechoslovakisti. Ak budú európske národy vytvárať európsku spolupatričnosť, skončíme ako národ USA. Veberte si cieľ, ktorý chcete  prostriedkami, na ktoré stačíte, presadzovať.

A to je to čo ma na webe „Menej štátu“ a jemu podobných začína intenzívne znepokojovať.  Zamieňanie vlastných túžob (netreba nám EU) s cudzími príčinami (socializmus v inštitúciách EU). Zamieňanie dôsledkov (bujný a nefunkčný EU aparát) s riešeniami (pravicové výsledky národných a EU volieb). Ak budeme bojovať proti európskej národnej spolupatričnosti v záujme pravicového malého štátu, sme v Riti.

Ale takejto: […………………………………………………………………………….]

No dobre, tak teda nebudeme mať EU, ale voľný pohyb osôb a tovaru chceme, tak budeme mať Európsky Ekonomický Priestore (EEP). Ten začne byť tiež socialistický ako je dnešná EU a čo potom?

No dobre, tak prestaneme nazývať eurofondy fondami a začneme ich nazývať európskymi daňami a namiesto kohézny použijeme slovo solidarita s chudobnejšími a neschopnými. A keď sa nám solidarita s chudobnými Bulharmi zunuje, tak čo potom? Necháme ich ako teraz Maďarov postaviť miliónovú Kimovu armádu, aby nás v Palárikove utĺkli čiapkami?

Rozbehový citát  ponechám bez komentára:

Spoločná menová únia pri nekrytých menách (v súčasnosti všetky meny sveta) je dlhodobo neudržateľná pre krajiny, ktoré nemajú jednotnú rozpočtovú politiku… federálny systém zdaňovania a výdavkov…

Menová únia jednoducho nikdy nebude fungovať.

No dobre, tak teda komentár si neodpustím, to by mi môj matematikár neodpustil. Ona tá výroková logika nepustí. Ak vyslovíte podmienku umožňujúcu spoločnú menu Euro, je logické, že odstavec uzavriete slovami: nikdy nebude fungovať.

Na úvod základný cieľ: Existencia EU je jeden z možných mierových projektov na našom kontinente. Iný účinný mierový projekt ma nenapadá, preto ho tak podporujem. Pozrite sa čo sa s demokraciou deje v dnešnom Maďarsku. Horné Uhorsko bude existenciu EU zanedlho velebiť.

Alebo že by to bolo NATO, ktoré na našom kontinente potrebujeme? Modré prilby organizujúce demokratické voľby v Maďarsku alebo finančný diktát Merkelovej so Šarközim a Miklóšom voči Grékom či Španielom.

Ja beriem to druhé.

Hranica je len čiara na mape. V EU trojnásobne

Na diskusie o tom, či v EU áno/nie, či jedna mena áno/nie, či jedna žiarovka áno/nie hľadím cez prizmu kontinentálneho štátu a regionálnych celkov. Možno nie som tak úplne osamotený.

Fiskální politika též nefunguje na úrovni národa, ale spíše regionů. A tam by také měla debata o federalizaci směřovat. Federalizované finance se nebudou rozdělovat na úrovni států, ale regionů. Tím se Evropská unie dostane blíže k lidem a přeskočí se onen zbytečný přežitek národního celku. Ekonomika dávno nefunguje po národech, ale po odvětvích a regionech, které hranice státu neznají.

Co s Evropou, co s námi? Aneb mýtus o národní suverenitě | dialog.ihned.cz – Komentáře.

Akurát by sa mi viac páčila pravicová, nie dnešná ľavicová EU.  Ale na tom sa dá pracovať.

Diktát Európskej únie neexistuje

Najnovšie opatrenia prináša Európsky parlament? Alebo Európska komisia? Alebo dokonca nejakí euroúradníci? Ale kdeže! Nemecko a Francúzsko, ako samostatné krajiny navrhli ostatným, ako vidia spoločnú finančnú budúcnosť. Ostatné krajiny  eurozóny viac-menej neslobodne s nimi súhlasili.

Ak by niekto chcel hovoriť o diktáte Nemecka a Francúzska, na to je jeden dosť dobrý protiargument: Peniaze.

Keď som začal zarábať, začal som sa presviedčať, že peniaze sú v našej európskej spoločnosti nástrojom umožňujúcim byť slobodný. Čím viac máte peňazí, tým sa môžete bezkompromisne rozhodovať. Chcete cestovať? Chcete prokrastinovať (flákať sa)? Chcete robiť svetzachraňujúci biznis? S peniazmi to ide.

Bez peňazí musíte byť intelektuálne nabúšený. Obzrite sa okolo seba, to je stred Gausovej krivky a ten rozhodne neprekypuje intelektuálnou nabúšenosťou. Stred Gausovej krivky vyjde pri prvej príležitosti do ulíc. Tak ako to spravili onehdá  poberači dávok na východnom Slovensku. Tak ako to predviedli a predvádzajú grécki štátni úradníci.

Ja viem, sloboda sa nám popri tých peniazoch kamsi vytratila. No skúsenosť hovorí, že treba zachovať poradie hodnôt. Najprv naplniť žalúdky a potom vznešené intelektuálne úvahy.

Na našom kontinente sú krajiny, ktoré často končia  v našich porovnaniach ako tie, kde je vyššia životná úroveň. Krajiny, kde je pregrgávanie sa životom samozrejmosťou. Aj my by sme chceli. Tak potrebujeme peniaze. A to je ten dôvod, prečo súhlasíme s návrhmi Nemecka a Francúzska.  Za ostatných 60 rokov sa totiž ukázalo, že ich spôsob riadenia ekonomiky štátu funguje.

Diktát EU naozaj neexistuje. Počuli ste v ostatných dňoch meno Barossoa lebo – veď ani neviem ako sa ten eurotajtrlík zodpovedný za ekonomiku volá.  Diktát Nemecka, Francúzska? Preberte si to cez prizmu predchádzajúcich odstavcov.

Rovnako mohli prísť s návrhmi Británia, Belgicko či Malta. Aha, Belgicko nemalo posledných 541 dní vládu, Malta by navrhla postavenie cementární po Európe a Británia tak akurát nesúhlas v lakťoch za dekádu. A čo na to  švédsky superfinancminister? Že mlčí? Z toho ma môže dostať už len Staník. (Parafráza na scénku „Nepřišli gumičky – Těžký týden referenta Kubrta“)

Cieľavedomosť a dôvera vo vlastnú predstavu sveta sa opláca

To naozaj nepotrebuje komentár:

Podporu Evropskému fondu finanční stability (EFSF) na summitu zemí G20 v Cannes neslíbil prakticky nikdo z členských zemí. Podle agentury Reuters to řekla německá kancléřka Angela Merkelová.

Záchranný fond eurozóny nepodpoří skoro nikdo z G20 – iDNES.cz.

Vycestovať, vysvetľavať sa možno aj oplatilo. Aspoň boli pripravení. Nehovorím, že práve toto rozhodlo a že by bez Richarda Amíci netušili vo co gou pri vytĺkaní dlhov dlhmi,  Ale každý kamienok je dobrý a sila mozaiky je práve v každom jednom kamienku.

Hm, škoda, že keď dôjde na činy, človek už pri tom nemusí byť. Asi mal viac zakričať.

V zdôvodňovaní jeho stanoviska zaznievalo aj, že Gréci preukázali vysokú mieru salámovosti k pravidlám EU. Tak prečo im zrazu dôverovať. A neprešiel ani týždeň – dva a najvyšší Grék ukázal, ako má na saláme snahu ostatných krajín mu pomáhať.

Súviasiace veľmi zásadné o demokracii

Zaznelo párkrát, že je to od ostatku EU diktát a že by sa Grécko malo samo rozhodovať. Áno, rozhodne majú občania Grécka na to sebaurčujúce rozhodovanie právo. Nalejme si teda čistej pepsikoly a ukážme si, kto ten diktát spôsobuje.

Ten diktát im dáva celkový zostatok na účtoch v štátnej kase.

Ráno o 8:00 dňa 1.12.2011 (alebo o deň skôr či neskôr) totiž Grécko nebude mať na účte ani smrad po prde. Dňa 8.12. ráno o 8:00 bude musieť vyplatiť mzdy, dôchodky a tak ďalej a tak podobne. A práve tomuto sa kde-ktorý trpaslík a kde-ktorá mamina v EU snaží predísť.

Osobne si myslím, že to malo dôjsť až do konca  a následne sa mala riešiť sociálna pomoc.  Čiže nechať ich skrachovať. Odpísať tie dlhy. Definovať nútenú správu pre grécky eu-región podľa osvedčených postupov napríklad z bavorského eu-regiónu či prešovského eu-regiónu.

Ale dobre teda, keď už väčšina chce, aby sa to urobilo inak, tak teda so vztýčenou hlavou sa podriadim vôli väčšiny.

Áno, demokracia a právo na národné sebaurčenie sú dôležité.  No Gréci na to mali myslieť vtedy, keď si nenávratne požičiavali a s každým eurom deficitného rozpočtu strácali svoju národnú svojbytnosť.

A čo na to Jan Tleskač

Klaus hovorí, že treba mrknúť aj na druhú stranu jednoeurovky. Veď niekto tomu Grécku požičal. A ten niekto musel tušiť, že už je to za hranicou dobrého vkusu. Nehrajme sa na dnešných! Doviesť dlžníka ďalšími pôžičkami do stavu totálnej kontroly síce nie je ktovie ako etické, ale je typicky veriteľské. Hlupák sa nechá pokoriť, rozumný si požičiava tak, aby si pomohol k lepšiemu zajtrajšku. A najrozumnejší si napožičiava až toľko, že to nakoniec niekto tretí za neho zaplatí.

Tí francúzski a nemeckí bankári, ktorých budeme z euroválovov utešovať, to mali spočítané dobre.  G20 jasne povedala, že sa prepočítali.  Škoda, že tí, čo vo vnútri EU tvrdili to isté, boli prehlasovaní.