Archív značiek: Európsky parlament

Je 0,9% úspechom?

Napísané , autor:

Potenciálnych zákazníkov je cca 4 339 257. Počet získaných hlasov je 39016.  Skutočne neviem ako to hodnotiť.

Potľapkávanie po ramenách v povolebnom týždni nebude mať konca kraja. Ak by vo firme niekto očakával pochvalu za podiel na trhu v hodnote 0,9%, hm bol by považovaný za…

Kontext výsledkov eurovolieb je taký, že v horizonte najbližších 5-10 rokov sa rozhodne o tom, či z EU bude niečo ako USA alebo len diskusný klub. Tých 0,9% dáva za pravdu českému prezidentovi, ktorý hovorí o vytrácané sa demokratických princípov z európskeho rozhodovania.

Tých 0,9% hlasov voličov nestačilo na zvolenie poslanca. No už 1,1% bolo dosť na to, aby poslanec vyvinul zákonodarnú iniciatívu a naformuloval európsku smernicu. Napríklad tú o úsporných žiarovkách ši regulácii cien za SMS.

Tento článok bude mať pokračovanie akonáhle budú známe počty hlasov európanov, ktoré vytvorili väčšinu v Europarlamente. Žiaľ mám, obavu, že číslami v rádok desatín a jednotiek precent sa to bude len a len hemžiť.

Byrokracia, ktorá pozná len hranice

Napísané , autor:

Firmy v Európe sa tradične viac zameriavajú na národné trhy, než aby cielene rozširovali svoje obchodné príležitosti aj do iných krajín EÚ. Len 8 percent malých a stredných firiem exportuje svoje tovary a služby do inej členskej krajiny. Zdroj: EÚ bude financovať ‚Erasmus‘ pre podnikateľov

Založiť európsku firmu vyžaduje milióny. Založiť niekoľko národných zas duplicitné náklady. Založiť firmu v zahraničí je v podvedomí ľudí zafixované ako pokus o „daňový únik“.

Čo takto trochu pravicového ale európskeho pohľadu do európskeho podnikateľského prostredia. Prvý krok by mohol nastať v júny, kedy by sa mohla prvá z európskych inštitúcií otočiť doprava. Voľbami do Európskeho parlamentu to máme všetci v rukách.

A vzhľadom na systém práce európskych inštitúcii, teda na princíp spolurozhodovania, by to skutočne mohlo otočiť kormidlo EU. Totiž, darmo je Rada Európskej únie odrazom socialistických vlád jednotlivých krajín. Spolurozhodovanie znamená, že Parlement a Rada musia nájsť najprv spoločnú reč, kým vyjde nejaká smernica.

Voľby do Európskeho parlamentu 2009

Napísané , autor:

S každou novou zmluvou o ES (EÚ) sa právomoci jediného priamo voleného orgánu EÚ posilňovali, najmä rozširovaním využitia tzv. spolurozhodovacej procedúry. Zatiaľ posledným štádiom v tomto procese je Lisabonská zmluva. Ak by bola ratifikovaná bude mať Európsky parlament právomoc rozhodovať o 95 percentách európskych zákonov.

Medzi najdôležitejšie právny akty, na ktorých sa EP podieľal významnou mierou, patrí nariadenie o cenách roamingových hovorov (máj 2007), smernica o službách (jún 2006), smernica o uznávaní odborných kvalifikácií (máj 2005) či smernica o ochrane osobných údajov pri protiteroristických opatreniach (2005). Podrobný rozpis dôležitej legislatívy, na ktorej sa podieľal EP nájdete na tejto linke.

To tiež znamená, že európski občania majú bezprostrednejší dosah na tvorbu legislatívy v EÚ. Málokto si totiž uvedomuje, že väčšina novej národnej legislatívy je odvodzovaná od európskej, podľa odhadov je to 60 až 80 %.

Voľby do Európskeho parlamentu 2009 | Slovensko v EP | Európska únia – portál o EÚ | Euractiv.sk