Archív značiek: Fotogalérie

PRP: Prejdite sa jesenným lesom

Napísané , autor:

Vraj má cez víkend  byť krásne babie leto. Tak ho využite na prechádzku lesom. A zíďte z chodníka a poprehŕňajte sa nohami v nakopenom napadanom lístí.

Toľko moja rada na piatok. Nasleduje už len také osobné povzdychnutie si.

Pôvodne som vám chcel poradiť, že aby (žiadne žaby, veď nechčije) ste si kúpili chalupu na samote u lesa. Na jeseň zorali a na jar ešte zasiali. Že sa vám to hodí. Budete ďaleko od všetkých nosičov. Hlúposti, bacilov ale hlavne vírov.  Poviem vám, keď sa na jedného behom pár dní zosype lavína a z každého si užijete ako z piatich rohov hojnosti, je to aj na otrlého lekárnika priveľa.

Tak sa cez víkend majte a ja idem zháňať tú samotu.

Štyri fotografie zo sobotnej prechádzky po dvore

Napísané , autor:

Prešiel som sa po našom dvore  a nafotil 77 fotiek. Mačiatko asi 45-krát, kvety asi 20-krát a ešte rôzne zátišia.  Ponúkam vám 4 na ochutnávku. A nie len to. Aj návod, ako sa v stovkách fotiek nestratiť. Tento návod na triedenie rodinného albumu praktikujem už roky. Údržba albumu zaberie pár minút a skutočne to pomáha.

Zo 77 fotiek len 4 reálne použiteľné na vonkajšiu prezentáciu? Áno, tvrdá a rýchla selekcia okamžite po skopírovaní do počítača je jediná šanca, aby vás vaše fotografie bavilo pozerať. Takto to robím ja:

  1. Skopírujem do počítača kompletnú sadu. Samostatný priečinok nazvaný dátumom a miestom fotografovania. Dnešné fotky sú v priečinku s názvom 2008-07-05 na dvore
  2. Dnes to bolo 77 súborov. Vymažem na prvý pohľad nepodarené.
    1. Zlá kompozícia (odstrihnutá hlava, mačka ušla zo záberu…) -4x
    2. Na fotke sú len rozmazané čmuhy (pohybová neostrosť detí..) -6x
  3. Vymažem duplicitné námety, ktoré sa odlišujú len posunutím obrazu v čase alebo priestore (kaleráb po tretíkrát pre zmenu zhora, fotka s filtrom a bez filtra…) – 18x
  4. Vymažem fotografie, ktoré nie že nemajú umeleckú hodnotu, tie by nemali ani len dokumentačnú hodnotu (mačka leží, strom) – 2x
  5. Vyberiem si tie, ktoré by som chcel zaradiť do výročnej prezentácie. Maximálne dve zo série, z jednej udalosti. Túto výročnú prezentáciu používam, keď niekto chce vidieť moje fotky.
  6. Vyberiem si 2-3, s ktorými má cenu sa pohrať a aplikovať na ne rôzne efekty, aby sa umocnila ich hodnota.

Uplatnením týchto 6 bodov som z pôvodných 77 súborov získal:

  • 47 dokumentárnych fotografii na ktoré sa možno raz za rok pozriem a budú súčasťou dávky fotografii pre šetrič obrazovky. Nastavený je na náhodný výber z celej zbierky vytvorenej za roky čo mám digitálny fotoaparát.
  • 4 fotografie, ktoré budem môcť prezentovať aj vám, pretože niečo povedia aj absolútne nezainteresovanému pozorovateľovi.

Tie 4 si môžete pozrieť aj vo väčšej veľkosti v galérii. Ak máte záujem o plné rozlíšenie, na požiadanie poskytnem

Jarné hody na čerešni – fotografie

Napísané , autor:
Budú hody

Budú hody

Vyšiel som si na chvíľu natiahnuť kostru na vzduch a čo vidím? Jar prišla. Čerešňa mi bzukoce pod oknami jarnú melódiu. Vtáci otravujú svojim trilkovaním. Slnko hreje, voda láka… Veď to poznáte s tým snehuliakom.

Ale čo vám budem hovoriť, pozrite sa sami z okna. A ak nemáte na čo, tak pozrite na fotografie. Jedna na ukážku tu a ostatné v sekcii Kvety v našej rodinnej galérii.

Ak chcete niektorú fotku v originálnom rozlíšení, vo vhodnom rozlíšení na plochu monitoru, dajte vedieť a poskytnem, upravím, pošlem. Na nekomerčné použitie zdarma (za odkaz pod fotkou), na komerciu za pár desiatok Sk.

Výlet na Karlštejn s fotkami a komentárom

Napísané , autor:
Karlštejn

Karlštejn

Pretože je víkend, zverejňujem niekoľko starších až prastarších článkov, ktoré som publikoval v prvej verzii blogu. Jedným z dôvodov je aj ten, že chcem tieto články preniesť do nového systému, aby som mohol staré a nezáplatované CMS vypnúť. Tiež si myslím, že mnoho mojich súčasných čitateľov tieto články nečítalo a bola by škoda, keby zapadli do zabudnutia. Tento článok vyšiel dňa 06. 06. 2004 (vtedy 476x prečítané)

Mali sme byť v tom čase niekde úplne „inde“. Aj sme sa tam „inde“
vydali, ale po 800 metroch odhodlanej jazdy, kedy som si v duchu hovoril, že sa
mi podarilo rozkázať vetru dažďu, zazvonil telefón. Na druhej strane „inde“
oznamovalo, že leje ako z krhly, takže zo sadenia a siatia nebude nič. Moje
odhodlanie utrpelo poriadnu ranu. Nedokázal som tomu uveriť. Všetko sme
naplánovali, večer som vetru rozkázal, aby fúkal správnym smerom. Dažďu som
pohrozil. A všetko márne. Ale nenechali sme sa odradiť. Dnes sme mali cestovať,
tak cestovať budeme! Akurát sme zmenili smer. Namiesto na východ sme zamierili
na juh. Poďme na Karlštejn!

Prišli sme na parkovisko. Hrad nikde. Moje vtedajšie skúsenosti s českými
hradmi boli také príjemné. Žiadne nedobytné studené hradiská na vysokých
skalách. Dokonca niektoré sa dobíjajú dole kopcom. (Zvíkov). Takže som si
hovoril, niekde tam za rohom to bude. Hrad sa ukáže. Varovať ma mali nádherné
kopčiská, ktoré sa vypínali hneď za cestou.


Takýto pohľad je na Karlštejn po asi 15- minútovej chôdzi po dedinskej ulici
podhradia do kopca proti prúdu potoka.



Toto je tá dedina …



… a tam v ústí tej dediny sme nechali naše auto. Zanechám už pohľad do dolín a
na dedinku v údolí. Stačí sa otočiť o 180 stupňov a …



… ukáže na obligátna silueta hradu Karlštejn. A tým končí to zaujímavé a
pekné.



Ešte pár záberov. Je na nich to čo predtým, lebo naozaj na tom Karlštejne nie je
nič iné zaujímavé.



Takýto pohľad mal Karel IV. na svojich prichádzajúcich hostí. „Ehm, ehm! Milí
poddaní. Nehrabte sa sem takými húfmi (v lete vraj 1200 ľudí denne). Nič tu nie
je. Okrem pár debien z 15. storočia (ktoré vyzerajú ako bedňa na obilie v našej
šope) a niekoľkých absolútne vymyslených portrétov šľachticov. Hlavnú atrakciu
posledných 500 rokov, české korunovačné klenoty, si môžete pozrieť v Prahe. Raz
za 50 či 100 rokov vám ich ukážu. Jedine ak ste si minimálne pred rokom
rezervovali jedno z 12. miest za hodinu na prehliadku nádhernej komnaty,
kde tie klenoty boli uložené. Prosím uvolnite tým pár šťastlivcom miesto na
priechod. Kristušát, UTVORTE KORIDOR! nech to mám z krku a môžem ísť za svojimi
dámami tajným schodišťom. Budem musieť staviteľa schodišťa poriadne potrestať.
Schody umiestnil síce do spální, ale zamaskoval ich kaplnkami. Takže, keď chcem
ísť hore tak, pomodliť, schody, pomodliť, kráľovná, pomodliť, schody, pomodliť a
konečne hupky do postieľky. Tak šup šup s tou prehliadkou. Nech to stíham.“


Kráľom sme zamávali, najkrajšiu komnatu sme nevideli, lebo je otvorená len v
lete, tak aspoň trofejná fotka.

Ako to často býva, králi a šľachta žijú nudným životom bohatých (od
honu po bál a tak dookola), v podhradí to žije. Nasleduje pár záberov múzea
voskových a hlinenej (Golem) figúr.


Obor a trpaslíci.




Modelom bol možno Jaromír Nohavica.



Najprv zá-bava …



…potom za- mreže. Tá čiapka, to je zľaknutá Martinka. Kľúčnik v pozadí
zaštrngotal kľúčmi a Martinka od strachu ufujazdila spred objektívu.



Vraj Michelangelo.


Dole
kopcom, paráda! Čo sme si doobeda premenili pri stúpaní do potenciálnej energie,
poobede zužitkujeme pri zostupe premenou na energiu kinetickú.

Ráno to vyzeralo naozaj zúfalo. Mali sme byť niekde úplne „inde“ a naháňať
agrotechnické termíny. Poobede to vyzeralo naozaj nádherne. Videli sme
Karlštejn pred sezónou, takže nikde žiadna tlačenica a davy turistov. V našej
rodine padol ďalší mýtus.(o kráse a výnimočnosti Karlštejna) Martinka uvidela
prierez českou históriou (v múzeu voskových figúr). Maťka si odniesla Matúška na
chrbte a ja som sa potešil pohľadom na poriadne kopce. Zasadili a zasiali sme o
týždeň neskôr a všetko v pohode schádza a rastie.

Výlet sa uskutočnil na jar roku 2004. Odvtedy sa mohlo všeličo zmeniť. Asi to tam nepôjdeme skontrolovať.

Keby mala klobása krídla

Napísané , autor:

Trochu si užívam života tam vonku, teda mimo siete, takže, keď dochádzajú slová prichádzajú na rad fotky. Trochu slov si ale neodpustím:

Keby mala klobása krídla, nebolo by vtáka nad ňu.

Chápete to spojene? Sex a žrádlo. A o tej vôni môžete akurát tak snívať.

Myšlienka nie je nijako originálna. Inšpiroval som sa jedným silvestrovským vystúpením Riša Müllera v klube Elam, kde ho sprevádzal úspech a na klavíri otec Henrich Leško.

Krémešová sága

Napísané , autor:

Miro chcel onehdá vidieť tú prvotnú krémešovú fotku. Tak tu ponúkam kompletnú krémešovú ságu:

Toto bolo tak dávno, že si to už skoro nikto nepamätá.
Krémeš1 Krémeš 2
Písal sa rok 1996 a užívali sme si radosti života.

Toto si už pamätám lepšie.
Krémeš 3
Bol krásny február 2004 a tak isto sme si užívali. Normálne by som si to, ako obvykle nepamätal, ale blog napovie. Bolo to v piatok.

Chytila ma taká nostalgické nálada. Vraj radostný prázdninový čas. Pché! Neviem ako vy, ale pre mňa to vždy znamená stovky kilometrov za volantom medzi Prahou a Slovenskom. Ja tu, deti tam a bolo zlou tradíciou, že aj Marta úplne inde. Tak sa tu prehrabujem vo fotkách a spomínam, akí sme boli mladí a šťastní. Pomaly ale isto sa stávame už len šťastní. Šťastnejší asi nie, pretože šťastní sme boli aj vtedy. Veď posúďte sami:
Dvaja sú už rodina

Je to veľmi príjemné sa pozerať, ako sa pomaly meníme, ako starneme, ale viete čo je pre mňa na tých fotkách krásne? Že sme stále spolu, jeden s druhým a stále rovnako radi.

Celé je to veľmi osobné. Mnohí by takéto veci na web nedávali. Prístupné komukoľvek. Ale čo už. Popísal som toho po webe už dosť a týmto článkom by som rád skalil nádeje potencionálnym lovcom senzácii. Veď ako by sa len v bulváre vynímalo:

Miluje krémeše, svoju manželku a celú rodinu! Stále rovnako, už jubilejných 9 (14) rokov.

Na záver, ešte jedna pre bulvár:

Fotky v plnej veľkosti môžete zahliadnuť v našej rodinnej galérii. Galéria stále funguje.