Domáca prezentácia fotiek na stene – sme chudáci bez ponuky

Ako ten v rodine, čo sa vyzná v tých oných technológiách som dostal zásadnú otázku: Aký fotorámček?

Tak som sa rozhliadol a výsledkom bola krátka rada:

  1. Rozhodne širokoúhly, teda s pomerom stranán 16:9. Nie 4:3. Fotí sa väčšinou do širších formátov. Fotky tak aj lepšie vyzerajú. Zlatý rez je širokoúhly.
  2. Minimálne v rozlíšení 1366 x 768 nech to nie je kockované ako DOS. Videl som aj rámčeky v rozlíšení 800×600 – určite nebrať.
  3. Čím väčšie tým lepšie – rámček stojí niekde v obývačkovej stene a ty sedíš na druhom konci miestnosti, tak nech to nie je obrášťok ako z peňaženčičky. Takže minimálne 13 palcov ak nie aj viac. Ideálne 80 canty šrégom.

Hm, a potom som si to po sebe prečítal. Ešte raz sa pozrel na ponuku na trhu. A zistil som, že niečo zásadné nie je v poriadku. Fotorámček rozmerov 15 palcov je dvakrát taký drahý ako 19 palcový monitor s dvakrát lepším rozlíšením a 10x lepšou kvalitou obrazu.

Aký “fotorámček” by som si teda predstavoval?

Nuž, frčal by na stene, mal by rozmer minimálne 21 palcov, rozlíšenie okolo 5-8 Mpx. A hlavne ten SW! Práca na pozadí to je základ už niekoľko desaťročí. 

Automatické režimy zmeny intenzity v závislosti od okolitého prostredia (svetlo a hluk). Rôzne režimy pre “náhodný” výber fotografii, pričom by dokázal rozoznať aspoň niekoľko základných žánrov (krajinka, architektúra, osoby) a dokázal ich “zmysluplne” striedať. Proste umelá inteligencia dramaturga fotografickej výstavy.

Napájanie? No samozrejme bezdrôtové. Automatické sosanie nových fotiek s blízkeho domáceho dátového úložiska či s cloudu napojením na domácu WIFI sieť.

Keď už to má tie senzory, mohlo by to vedieť aj varovať. Možno by to mohlo vedieť aj prezentovať úlohy a najbližšie povinnosti.  Že by to mohlo fungovať ako videotelefón ani nehovorím.  Samozrejme kompletne s hlasovým ovládaním. Ide predsa o domácu elektroniku. To nejaké pokrikovanie po veciach nikomu nevadí.

Hm, a tak nevinne to začalo – že fotorámček ako darček.

Preto ja mám uprostred obývacieho priestoru superkompjúter s dátovým úložiskom, s dvomi monitormi, na ktorých beží ako podklad pracovnej plochy výber z rodinných fotiek. Na jednom monitore sa pracuje a ten druhý slúži ako nástenka. A keď je nástenka prázdna, tak je to vlastne taký fotorámček a má 24 palcov.

No kto z vás to má? . No nikto, lebo to nie je prezentácia fotiek, ale PC. Občas je dobré sa pozrieť na veci aj z inej strany. Napríklad ja zásadne nakupujem PC monitory na eshopoch v sekcii TV.

Zdieľajte obsah s priateľmi:

Aké technické parametre má mať fotka určená na blog?

Rada, aké veľké a ťažké fotky je vhodné publikovať na webe.

Základná vedomosť, ktorú si treba osvojiť je: Obrázok má celkovú váhu v MB, ktorú ovplyvňujú dva parametre:

  1. veľkosť (rozmer) v pixeloch
  2. kvalita kompresie

Publikujeme zásadne vo formátoch JPG alebo PNG. Sú to stratové formáty. Obrázky sú v nich zabalené a komprimované podobne ako keď komprimujeme textové súbory do formátu zip alebo rar. Avšak pri kompresii sú nenávratne zahadzované (preto stratová) zbytočné informácie. Napríklad v prípade fotiek sú to okom nerozlíšiteľné blýzke odtiene. Podobne stratový kompresný formát je aj MP3 pre hudbu u ktorého sa zahadzujú blízke tóny, ktoré aj tak nerozlíšime sluchom.

Veľkosť pokojne môže byť aj v stovkách pixelov na šírku. Ja bežne používam 650px. Je to ovplyvnené celkovým dizajnom stránky, kedy tento blog je stavaný na šírku cca 800px.

Kvalitu kompresie nastavujem na 85% u fotiek. A znesiteľné je až 65%. Ale treba to skúšať a používať čo vám vyhovuje. Pri 85% kompresii (teda pri “zhoršení” kvality len o 15%) a zachovaní pôvodných rozmerov  sa pôvodná “váha” obrázku zníži o cca polovicu.  Kdesi som u profíkov čítal, že je lepšie použiť viacnásobnú kompresiu o malé kroky ako raz o jeden veľký. Ale neskúšal som to.

Pôvodná fotka mala rozmer 4352x2904px a celkovú váhu 1,6MB.

Upravená fotka v oboch parametroch, teda aj v rozmere aj v kompresii a pripravená na publikáciu má rozmer 650x434px cca 41kB (cca 0,052MB).

Cieľ je dosiahnutý. Fotka je ešte ako tak veľká, dosť kvalitná a načítanie stránky sa radikálne zvýši. Ja viem, dnes už máme rýchle pripojenia. No predstavte si, že spravím galériu s 20 fotkami a každá má alebo 2MB alebo 50kB.

Zdieľajte obsah s priateľmi:

Nikon uviedol novú zrkadlovku D3000 s prastarými parametrami

Megapixelov a iných parametrov ako u Canonu v roku 2007, kurzy medzi dolárom a eurom ako v roku 2005, o cene škoda hovoriť, tá je hádam z praveku. No ja vám neviem, nejaké je to čudné.

Price (Body + 18-55mm VR Lens) US: $599
UK: £499.99
EU: €607
Body color Black
Sensor • 23.6 x 15.8 mm CCD sensor
• Nikon DX format (1.5x FOV crop)
• 10.2 million effective pixels

Zdroj: Nikon unveils D3000 entry-level DSLR

Zdieľajte obsah s priateľmi:

Tma na dlhom konci = Sigma 18-250mm

Minimálna clona 6,3 je dôvodom, prečo sú DSLR mŕtvym koňom pre široké masy.

Sigma has announced the 18-250mm F3.5-6.3 DC OS HSM superzoom lens. Offering a 13.9x zoom range in a body only slightly longer than the company’s current 18-200mm F3.5-6.3 OS lens

Sigma launches 18-250mm DC OS HSM lens: Digital Photography Review

Aj môj prastarý Cannon S2 má lepšiu sveteľnosť, najnovší PowerShot SX1 IS už aj  10 Mp Canon CMOS sensor…

Zdieľajte obsah s priateľmi: