Okolo Banskej Štiavnice žiaden sovietsky vojak

Galéria

Táto galéria obsahuje 8 fotografií.

Spravil som si tri hodinky radosti. Vytratil som sa po keškách. Tentokrát naokolo bližšie cez Banskú Štiavnicu. A že bolo ausgerechnet 21. augusta, tak ma potešilo, že na široko na ďaleko žiaden bolševický vojenský nok. Kešiek bolo nakoniec 13. Samé … Pokračovať v čítaní

Mám ju, Albánsku – jednu z päťdesiatych (fotogaléria)

To som si nemohol nechať ujsť. Uloviť si albánsku kešku. Vylihoval som si v kempe pod granátovníkom (či jablkovníkom?) pár desiatok kilometrov od Albánskej hranice. Nemohol som si predsa nechať ujsť túto príležitosť. A tak som vstal a šiel.

Albánsko je geocachingom totálne nepoboskaná krajina. Má k dnešnému dňu 50 živých keší, s tými archivovanými celkovo 68. To je kešerský pravek. Staré časy. Časy, kedy keškovanie malo punc výnimočnosti, tajomnosti.

To musím zažiť.

Tak sme s bratom a dcérou nasadli do nášho expedičného vozidla a vyrazili. Toto bol asi najdlhší trip za keškou. Veď hovorím, že keškovaci pravek. Cca 70 kilometrov tam a 70 späť. Dúfajúc, že tam bude. A ak by nebola, mal som pripravenú schránku na obnovu. Bodík musí byť!

Priatelia kešéri, ak chcete zažiť to, čo služobne starší v diskusiách nazývajú „staré dobré časy“, zájdite si pokeškovať niekam, kde je kešiek 50 v celom štáte.

Celý ten trip – Bosna + Čierna Hora bol z pohľadu geocachingu skvelý. Všetko kešky s nálezmi 1-2 za mesiac. Žiadne geodiaľnice k škatuliam, žiadna devastácia okolia kešky.

A bodík bol. Bola tam. A boli aj výhľady a ta panoramata.

 

Geocaching vás po ceste zastaví a dopraje vám oddych

Jeden z dôvodov, prečo sa venujem už niekoľko rokov geocachingu je to, že mi dáva motiváciu a dôvod sa pri svojom častom cestovaní zastaviť sa.

Jazdím hore-dolu zo stredného Slovenska do Prahy, po celej Českej republike  a celom Slovensku. Hlavne pracovne, hlavne súkromne, hlavne veľa a často. Niektoré trasy už mám tak vychodené, že by podľa nich mohli plánovať diaľnice. 😉

Vďaka geocachingu je pre mňa každá jedna cesta po dávno vychodenej trase niečím nová.  Pretože sa po ceste zastavím raz tu, inokedy tam. Keby nebolo tej platovej škatule, nebol by dôvod. Môžno by som zastavil pri krajnici, ako správny lufťák pochválil vzduch, ten vzduch, ach ten vzduch, nasadol a frčal ďalej.

Poďte pozrieť, čo získate, keď sa zastavíte po ceste na odlov jedne či dvoch škatúľ.  Dnes to bude pri rybníkoch neďaleko Hodonína.

Preto sa tak na tých diaľniciach ponáhľam. Aby som si potom mohol vychutnať pomalú prechádzku po hrádzi a pozorovať čarovné zákutia a vodné vtáky.

Kešky tvoria ľudia, ktorí tam žijú. Poznajú svoje okolie a vytvorili kešku práve na takých miestach, ktoré vám chceli ukázať.  Nechajte sa inšpirovať pri plánovaní dovolenky. Ja to tak robím už niekoľko rokov a tento nebude výnimkou. Cestopis už čoskoro.

Kto sa má starať o kultivovanie a smerovanie kešiek?

V súvislosti s Keškou keškou (diskusia kdesi na FB) mi napadla trochu širšia úvaha:

Keď to vezmeme na dreň – veď takto vyzerala prvá keška v roku 2000:

  • skryl som škatuľu
  • tu
  • hľadajte.

V roku 2014 očakávame trochu viac. A tu mi napadá kardinálna otázka: Kto sa má starať o kultivovanie a smerovanie kešiek?

Revírnik? – radšej nie, pretože potom sa dopracujeme k stavu v ČR z pred roka či dvoch, kedy bez betatestu, fotiek koňovho brata, 4 razítok a sterilných rukavíc ste sa nesmeli formulára na publikáciu ani dotknúť (trochu preháňam) Revírnik sa má starať len o formálnu stránku! Fakt nechcime viac, lebo dostaneme, čo sme nechceli.

Nejaká SK-asociácia? – Len to nie, len to nie! Len to nie! A ešte raz: Len to nie! A ešte raz – Len to nie!!!!!!!!!!!!!! a !

Owner? – Pravidlá od GC sú jasné, jednoduché. Založiť sa podľa nich dá vďakazabodovkazaodkvapovka aj umelecké dielo (škatuľa) aj vedecká práca (listing). A koľko v ten týždeň bolo publikovaných kešiek? Projekt GC hovorí že cca 26. Kým bude pomer 25 fajn ku 1 smutnej, tak naozaj nie je čo riešiť.

Hľadači? – Bingo! Teraz je to krásne vidieť ako to fajn zafungovalo. Sami hľadači kešiek dali najavo, že sa im takéto kešky nepáčia. Niektorí v komentároch poradili, niektorí ponúkli pomocnú ruku, niektorí kritikou ukázali, kadiaľ nie.

Všeobecne: Smutné kešky nežijú dlho. Z mojich práve dorazených 2000 nálezov je 272 archivovaných, (13.59% (excluding events)). To je super správa, 86% kešiek stojí za to, aby tam ľudia stále chodili a lovili ich znovu a znovu.

Ak chcete pomôcť pri zakladaní svojej prvej kešky, poraďte sa s niekým skúsenejším, aký je dnešný štandard pre tvorbu kešky, listingu, témy kešky a podobne. Dnešný na úrovni roku 2014 na Slovensku.

Ak nikoho nenájdete, pokojne mi napíšte cez profil, môžeme spolu urobiť niečo rozumné.

Do anusu sa panovníkom pchá odjakživa

Galéria

Táto galéria obsahuje 3 fotografie.

Dáme príbeh, dobre? Dielo predstavuje Karla VI. (pozor, skutočne 6). Hrabě/Gróf Špork sa postavením pomníku v roku cca 1723 snažil získať priazeň cisára a márne dúfal, že svoju spoločenskú prestíž posilní ako nositeľ habsburského Rádu zlatého rúna, ktorý od cisára … Pokračovať v čítaní

Ráno vstal a povedal si: "Dnes si asi nejakých pár kúskov založím."

Martin Jonáš na Facebookovskej skupine Geocaching Sk ohlásil prípravu 800 kusovej série. Som zvedavý. A teším sa.

Na Powertraily, teda veľké série mnohých keší sú rôzne názory. Jedny ich zatracujú, pre ďalších je to len zabordelenie a ničenie prírody. Iný si ich pochvaľujú ako ďalší-iný rozmer geocachingu. Väčšinou počuť len ufrflancov a aj tí si nejaký ten bodík do štatistiky nakoniec pôjdu odtrhnúť.

Osobne som odlovil už niekoľko powertrailov. Jeden som si odchodil (neďaleko Brna). Po náročnom školiacom dni to bola príjemná prechádzka. Ďalší – okolo Turčekovskej priehrady bol fajný prázdninový dôvod ma dostať do prírody. Iný – cyklistický powertrail okolo Turca lovím na postupne. Autom. Tak isto aj powertrail okolo Prahy. Mimochodom, ten by ste si mali vylúštiť aj keby ste sa ho nechystali loviť. Poučí vás o pravidlách geocachingu.

Sú výhrady voči preceneniu síl ownera. Myslím, že to je najväčšie riziko. Ochrana prírody to paradoxne nie je. Dôkazom je existencie už pomaly legendárnej Zubatej žaby na Bruntálsku (drsný kraj, drsní ľudia), kde sa podarilo nájsť rozumný režim spolu s poľovníkmi.

Ale keď owner precení sily pri údržbe, je to geocacherská tragédia a čím skôr sa na takúto spackanú sériu zabudne, tým ľahšie. Sú totiž šialenci, ktorí lovia aj archivované keše, dolĺňajú krabičky bez dohody s ownerom či stvárajú iné pestvá len aby bodík bol a tak chvíľu trvá, kým zanedbaný powertrail prestane otravovať svet geocachingu.

Toľko všeobecný postoj. A čo môj osobný? Ja ich mám rád. Je to pre mňa veľká odmena za menej úsilia, ako keby na tom istom mieste bola mutina. Multiny s viac ako dvomi zastávkami nemám rád. Ale jednu takú natiahnutú som založil. Má tri zastávky a k štvrtej-finálu sa treba dokonca vracať. Celé zle z ohľadom na nepísané pravidlá.

Tak prečo som ju založil? Pretože v geocachingu neplatí pravidlo, o tom, čo nechceš loviť sám, nepublikuj pre iných. Je to preto, že tá hra má tisíce rôznych vrstiev a tisíce možných spôsobov ako ju hrať. Napriek tomu, že moja multina porušuje všetky odporúčania pre „dobrú multinu“, mám samé pochvalné logy. Hneď na začiatku varujem, aby hráč vedel do čoho ide. Ja nemám rád také dlhé multiny, ale sú hráči, ktorý ich majú radi. Majú radi výzvy.

Ale som mäkkýš. V dráhe odlovu tej multiny som založil sériu tradičiek. Ukazuje sa, že funguje, takže ju na jar doplním do plánovaného rozsahu.

A tak je to aj s powertrailami. Od začiatku viete do čoho idete. Nikto vás nenúti ho loviť. Jeden powertrail mám dokonca skoro „za barákom“. Ale kto by do tých kopcov liezol. Tak čaká na zlepšenie mojej kondície. Nepáči sa mi – nelovím. Geocaching je slobodná hra slobodných ľudí.

Geocaching je krásny preto, že má len pár jednoduchých pravidiel a aj pri ich dodržaní si ho hráme sami ako každý chceme.

Jedna sarkastická poznámka pod čiarou: Keď som bol 16. augusta v Mníchove na Giga-evente (bude článok – fotoreportáž. Čakám s uverejnením schválne na čas až po slovenskom megaevente.), tak som si vyhradil celý piatok na cestu zo Slovenska tam a celú nedeľu na cestu z Mníchova na stredné Slovensko. Aby som si mohol odloviť kešky založené popri ceste tam a popri ceste späť. Veď to boli dva powertraily. A nech mi nik zo zásadových odporcov nehovorí, že takú cestu ešte neabsolvoval. 😉

Štruktúra listingu musí vyhovovať ignorantom čo nečítajú listingy

Nepýtajte sa čo môže urobiť kešer na love pre vašu kešku, ale čo môžete urobiť vy pre svoju kešku. Ak vám vašu supr-čupr vymazlenú škatuľku s pokladom furtom ľudia rozbíjajú, možno by bolo dobré pripustiť, že ste urobili niekde chybu. Dnes si ukážeme jednu, ktorú môžete napraviť za pár minút bez veľkej námahy.

Dobre štruktúrovaný listing.

Ja by som napríklad:

1. Hneď na úvode dal veľkým písmom jednu vetu: „Budete potrebovať 4 litre vody“. – tým upútam aj ignorantov. Ale len jednu, jednoduchú. Žiadne súvetia.

2. Využil pole „Stručný popis: Údaje o umístění keše, terénu, obtížnosti atd.“ – presne tak, ako radí Groundspeak. Tam by som dal jednak ten text z bodu 1. a tam by som potom dal aj podrobný návod, ako sa dostať k logbooku.

3. A až potom do poľa „Hlavní popis:“ listingu by som napísal slohovú prácu o futbalovom klube, slávnom rodákovi či vôňach kvarkov.

4. Do Hintu by som tiež spomenul, že je potrebný špeciálny prístup. Ani superignorant neignoruje hint 🙂

Moje rady nie sú samoúčelné. Jednak mám ja osobne rád takto štrukturovaný listing. A potom, ide aj o to, že rôzne SW v telefónoch a navigáciách rozdielne pracujú s poľami „Stručný popis“ a „Hlavni popis“. Napríklad Lokus zobrazí „Stručný popis“ na titulke kešky a „Hlavný popis“ v samostatnej záložke. A podobne aj c:geo.

Viete priatelia, je zbytočné nadávať, že nikto nečíta listingy. Keď dáte dôležité veci na koniec, tým nikoho nevychováte (viem aký som sám ignorant 😉 ). Leda ublížite svojej keške.

Ako starý skúsený blogér (od roku 2004) som sa naučil jednu vec – keď napíšeš článok, tak poprehadzuj odstavce do opačného poradia.

Oni aj správy v novinách sa tak píšu. (Aj tento článok je tak postavený.) Základ na začiatku, potom pár detailov a nakoniec podrobnosti z kontextu udalosti. Že to pôvodne vychádza z toho, aby sa dali správy skracovať od konca a dôležité sa nestratilo, to je iný príbeh.

A ešte jednu radu vám dám: Nevytvárajte si citový vzťah k vašej keške. Uroníte menej sĺz pri jej archivácii. A verte, že ten moment raz príde.